Ako hodnotíte tento návrh?
V Rade prokurátorov sa absolútne stotožňujeme s rozšírením návrhových kompetencií, verejným híringom a riadnym vypočutím kandidátov. Máme ale dva zásadné problémy. S tým, aby bolo možné vybrať generálneho prokurátora z externého prostredia, teda mimo prokurátorov, a tiež s absolútne nevhodným rozšírením dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora.
(OPRAVA: Pôvodne sme vetu uverejnili chybne, keď sme napísali, že sa Rada prokurátorov s verejným híringom a riadnym vypočutím kandidátov NEstotožňuje. Za chybu sa ospravedlňujeme)
Oba tieto návrhy vytvárajú nebezpečný precedens, ktorý otvára prokuratúru jej politizácii. Nepáči sa nám, že návrh zmeny zákona bol predložený formou poslaneckého návrhu, čím bola verejnosti, odbornej i laickej, odňatá možnosť štandardného pripomienkovania.
Prečo je dôležité, aby bol generálny prokurátor z radov prokurátorov?
Trváme na tom, aby to bol prokurátor, pretože ten pozná pomery, prostredie a celý systém prokuratúry. Veď si predstavte, že by Najvyšší súd neviedol sudca, ale nejaký manažér. Pritom tam predseda riadi iba Najvyšší súd. V tomto monokratickom systéme prokuratúry je však generálny prokurátor najsilnejším človekom, ktorý má oveľa viac právomocí. Veľmi ťažko to môže zvládnuť človek, ktorý prokuratúru nepozná.
Keď sa robilo výberové konanie na prokurátorov okresných prokuratúr, výsledky boli katastrofálne. Ledva sme si mohli niekoho vybrať. Aj tí najlepší, ktorí boli vymenovaní do funkcie prokurátora, potrebovali takmer rok, kým sa zorientovali a rozbehli.
Navyše treba dodať, že ak má byť generálnym prokurátorom napríklad advokát, ako sa postaví k svojim starým prípadom a ľuďom, ktorých obhajoval? Veď advokáti za svoju kariéru robili veľa prípadov a majú stále veľa živých vecí. Ako generálny prokurátor bude môcť svoje staršie veci ovplyvňovať.
.....
VIDEO: Podpredseda Rady prokurátorov Stanislav Jakubčik o voľbe generálneho prokurátora.
Vládni poslanci argumentujú aj príkladmi zo zahraničia. V Litve, Holandsku, vo Švédsku či na Cypre majú generálnych prokurátorov, ktorí predtým neboli prokurátormi…
Z 27 krajín Európskej únie je čele prokuratúry 21 prokurátorov. Poslanci hovorili, že príklady zo zahraničia ukazujú, že to nemusí byť vždy len prokurátor. Nie je to však celkom pravda, pretože niektoré z týchto krajín majú iný systém ako Slovensko. My máme serióznu analýzu, ktorá nepotvrdzuje ich slová.
Holandskú prokuratúru riadi kolektívny orgán – štvorčlenná Rada prokurátorov, z ktorých len jeden nie je prokurátorom. Aj ten má však na starosti financie, IT a ľudské zdroje. Na Cypre, v Litve, vo Švédsku prokuratúru riadia bývalí sudcovia. V Poľsku je napríklad generálnym prokurátorom minister spravodlivosti, fakticky však prokuratúru riadi národný prokurátor.
Tento argument je vytrhnutý z kontextu a nezohľadňuje špecifiká organizácie prokuratúry, právnu kultúru či systém trestnej spravodlivosti v jednotlivých krajinách. Tam, kde je systém podobný ako u nás, je to vždy prokurátor.
Viacerí politici hovorili, že vhodným kandidátom by bol bývalý poslanec, minister, v súčasnosti advokát Daniel Lipšic. Vidíte v tom problém?
Bez ohľadu na osobu pána Lipšica nepovažujeme za správne, aby bol novým generálnym prokurátorom politik, bývalý politik či človek s prepojením na politické strany. Vytvára to nebezpečný precedens a reálnu hrozbu, že by na pôdu prokuratúry preniesol politický boj a likvidoval politických oponentov.
Veď poslanec Alojz Baránik z SaS už verejne priznal, že chcú prokuratúru ovládnuť, resp. táto nemá byť nezávislá. To je veľmi nebezpečné. Prokurátor musí byť zo zákona apolitický, keby som vstúpil do politickej strany, funkcia by mi zanikla. Rovnako tak sudca. Preto je v politike veľa práve advokátov.
Koaliční poslanci tvrdia, že generálny prokurátor, ktorý nie je z tohto prostredia, môže prerušiť rôzne väzby medzi navzájom prepojenými prokurátormi. Nepomohlo by to väčšej očiste prokuratúry?
Idú nahradiť takéto väzby svojimi politickými väzbami. To je veľmi nebezpečné. Prokuratúra je vnímaná ako uzavretý celok a doteraz aj bola. To sa však veľmi mení a klíma je nastavená už inak.
Na Generálnej prokuratúre je zriadená pracovná skupina na prípravu legislatívnych zmien zákona o prokuratúre. Sú tam zástupcovia viacerých strán vrátane ministerstva spravodlivosti, neziskového združenia Via Iuris, Rady prokurátorov, Úradu vlády a ďalší.
Nevhodné väzby chceme odstrániť verejnou kontrolou výberu právnych čakateľov a prokurátorov, ale aj kontrolou disciplinárnych komisií. Budú tam ľudia z externého prostredia, ktorí to budú môcť kontrolovať. Je už pripravený riadny návrh, ktorý sa venuje aj systému voľby generálneho prokurátora.
Na rozdiel od tohto návrhu poslancov komisia na tom pracovala niekoľko mesiacov. Preto máme výhrady aj k tomu, že tieto zmeny boli predložené formou poslaneckého návrhu a obišli tak riadny legislatívny proces. Tým vyblokovali celé pripomienkové konanie, a teda aj laickú a odbornú verejnosť.
Má prokuratúra dostatok schopných, vhodných a pripravených osobností na túto funkciu?
Určite má. Spomína sa napríklad profesor Jozef Čentéš či prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko, Ján Šanta či Maroš Žilinka. Novým generálnym prokurátorom by však nemal byť niekto, kto mal jednu silno medializovanú kauzu. To neznamená, že je najlepším prokurátorom. Sú stovky prokurátorov, ktorí roky tvrdo pracujú, ale nie sú známi.
Pri žiadnom z prokurátorov, ktorých mená boli mediálne komunikované, nemáme pochybnosť o odborných kvalitách. Treba brať do úvahy a zohľadňovať aj osobnostné kvality potrebné na riadenie veľkej inštitúcie. Niektorým z nich môžu chýbať práve manažérske schopnosti a predpoklady.
Kto je teda vaším najväčším favoritom?
Rada prokurátorov sa dohodne na pravidlách, koho budeme navrhovať, a potom sa spoločne rozhodneme. Nechcem preto teraz hovoriť za Radu prokurátorov. Za najväčšieho favorita však ja osobne aj viacerí kolegovia považujeme profesora Čentéša.
Základný problém, ktorý teraz riešime, je, že ak bude nastavený proces voľby tak, ako to navrhujú poslanci, tak sa obávam, že viacerí vhodní kandidáti sa do voľby nebudú chcieť ani prihlásiť. Kto by chcel ísť do prehratého boja a robiť politikom stafáž, len aby bolo naplnené zdanie demokracie? Spraví sa perfektný híring, ale poslanci už majú vybraté.
Vládna koalícia chce zmeniť voľbu v Národnej rade z tajnej, ako to doteraz bývalo zvykom pri personálnych nomináciách, na verejnú. Ako sa na to pozeráte?
S týmto zásadný problém nemáme. Základný argument v prospech tajnej voľby je ten, že je demokratickejšia. To už je politická otázka, ktorú si musí vyriešiť Národná rada. Verejná voľba je zas dobrá na to, aby bol generálny prokurátor zvolený skôr.
My by sme skôr navrhovali a myslím, že je to aj v návrhu pracovnej komisie, aby bolo na voľbu potrebné vyššie kvórum. Aby sa volilo aspoň riadnou väčšinou, teda 76 hlasmi poslancov, pretože dnes môže generálneho prokurátora zvoliť obyčajná väčšina prítomných poslancov. Zabezpečil by sa tak väčší prienik politických strán.
Návrh koalície obsahuje aj možnosť odvolania generálneho prokurátora v prípade, ak svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Prečo vám to prekáža?
Je to gumený paragraf, ktorý dáva priestor na výmenu generálneho prokurátora, keď si to aktuálna vládna garnitúra zmyslí. Veď pojem plnenia funkcie riadne, čestne a nestranne nie je ničím merateľný.
Keď príde nová garnitúra, generálny prokurátor rovno skončí. Je to strašne krátkozraké videnie. Čudujem sa, že sa neozývajú aj sudcovia. Keď bude prokuratúra pod politickým tlakom a generálny prokurátor sa bude riadiť pokynmi zo straníckej centrály, akou cestou to pôjde? Toho sa obávame.