Starším deťom by mali pomáhať najmä rodičia, rozprávať sa s nimi a pozitívne ich motivovať k ďalšiemu on-line vzdelávaniu.
Školy a škôlky otvorili svoje brány, ale za sprísnených opatrení. Bolo to správne?
Určite to považujem za dobrý krok, pretože deti už potrebujú rovesníkov, potrebujú sa vidieť so spolužiakmi, nielen virtuálne, ale aj osobne. Bolo to správne rozhodnutie, napriek tomu, že mám obavy, ako sa budú dodržiavať dištančné vzdialenosti medzi deťmi. Na druhej strane si myslím, že deti sú tak málo náchylné na koronavírus, že to by nemal byť problém. Tiež je to dobré pre to, lebo hneď vhupnúť do učenia by bolo veľmi nevhodné. Deti sa musia zas vrátiť k starému systému, ktorý za tri mesiace zabudli, a pripomenúť si, že škola je systém, kde sú pravidlá. Teraz je dôležité najmä psychické zdravie pre deti, ako napchať do nich vedomosti. Na tie treba byť vnútorne pripravený. Samozrejme, že nejaké učenie by tam malo byť, ale skôr také „diétne“. Lepšie je s deťmi teraz opakovať, súťažiť… Jednoducho, aby si zvykli na seba. Treba tiež pracovať s aktuálnymi pocitmi neistoty a straty bezpečia vplyvom pandémie, o ktorej sa všade hovorí. Deti tým, že nemajú dostatok životných skúseností, tak to nevedia až tak spracovať.
Čo by malo byť obsahom vzdelávania?
V prvom rade by to malo byť zodpovedanie otázok detí a rozprávanie sa o ich pocitoch, čo prežívali a ako, keď boli takto v izolácii. Treba s nimi debatovať o vnútorných pocitoch, ale na to tiež treba čas, aby sa deti otvorili. Verím však v zdravý rozum našich paní učiteliek a v ich schopnosti a skúsenosti, že to zvládnu – že to bude skôr o príprave na život ako o vedomostiach. Aby deti nadobudli sebaistotu, aby sa nebáli, aby bezpečne vstúpili do nového školského roka.
Do škôl sa vrátili žiaci prvého až piateho ročníka. Nebude škola a sociálny kontakt chýbať aj tým starším?
Bude im to chýbať, ale myslím si, že títo starší žiaci si to vedia nájsť, vedia ísť za kamarátmi, sami sa zorientovať v živote. Je aj na rodičoch, aby im pomohli zorientovať sa v tom, čo je správne, čo nie je správne, aby nepodliehali panike. Lebo často sa stáva, že my dospelí doma panikárime a potom to deti prenášajú na seba, aj keď nerozumejú, prečo je to tak. To je úloha rodičov, aby starším deťom pomohli a rozprávali sa s nimi.
Ako motivovať dieťa v pubertálnom veku k tomu, aby ešte mesiac vydržalo pri on-line vyučovaní?
Táto motivácia je veľmi ťažká. Treba však povedať, že svet sa neskončil príchodom koronavírusu, stále sa posúva ďalej a všetky vedomosti, ktoré sa deti učia, budú potrebovať v živote, aby boli úspešní, bohatí, šťastní ľudia. Teraz je pre mladých ľudí dôležitá otázka financií a chcú byť všetci veľmi bohatí. Na to, aby bol človek bohatý, však musí niečo vedieť či dokázať. A zas to je na nás dospelých, aby staršie deti nestratili motiváciu. Netreba ich však strašiť, ale skôr ich motivovať pozitívne, čo vzdelávaním dosiahnu. Na druhej strane, koronakríza priniesla to dobré v tom, že nám ukázala, že sa vieme vzdelávať aj on-line a že vieme vyberať z učiva to najpodstatnejšie.