Kurilovská: Na čele prokuratúry by mal stáť prokurátor

, 03.06.2020 09:00
Lucia Kurilovská
Lucia Kurilovská Autor: ,

Tvrdí, že generálnym prokurátorom by mal byť iba prokurátor. „Aj policajt, ktorý chce vykonávať vysokú funkciu, by mal vedieť, čo znamená byť policajným vyšetrovateľom, ale aj policajtom, ktorý je na hraniciach alebo na križovatke,“ vysvetľuje profesorka trestného práva a rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská.

V súvislosti s možnou kandidatúrou na generálneho prokurátora Daniela Lipšica hovorí, že jeho odbornosť je síce nespochybniteľná, ale diskvalifikuje ho, že bol prevažnú časť svojho profesionálneho života politikom.

VIDEO: Lucia Kurilovská o zmenách v návrhu zákona o prokuratúre.

Čo robí funkciu generálneho prokurátora takou dôležitou, že sa v súvislosti s jeho voľbou hovorí o politickej udalosti roka?

Tiež by som to charakterizovala takto. Prezident vymenúva generálneho prokurátora na sedem rokov. Ten vydáva právne a organizačné akty, interné príkazy, pokyny a iné služobné predpisy záväzné pre jednotlivé prokuratúry, na základe jeho pokynov sa môžu riešiť konkrétne trestné konania, môže si konkrétne trestné konania akoby prisvojiť a riešiť ich na generálnej prokuratúre, aj keby to z hľadiska kompetencií, právomocí a príslušnosti patrilo niektorej z okresných prokuratúr. Generálny prokurátor má tiež právo podať mimoriadny opravný prostriedok – zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. Dohliada na dodržiavanie zákonnosti, dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd u osôb, u ktorých je obmedzená osobná sloboda, zastupuje štát. Štát má záujem na stíhaní všetkých trestných činov. Prokurátor zastupuje štát aj v tom zmysle, že má vyhľadávať a objasňovať trestné činy a páchateľov postaviť pred súd. Navyše, prokuratúra je hierarchicky organizovaný štátny orgán a jednotliví prokurátori sú vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti, a na čele takto organizovanej prokuratúry stojí generálny prokurátor. Už len z toho vyplýva dôležitosť tejto funkcie.

Ak zastupuje štát, nemala by byť prokuratúra podriadená ministerstvu spravodlivosti, ako je to napríklad v prípade štátnych zastupiteľstiev v Českej republike?

Osobne by som nebola za štátne zastupiteľstvo, ktoré je práve viac spolitizované, pretože priamo podlieha ministerstvu spravodlivosti. To detekuje, že určitým spôsobom tam môžu byť vplyvy. Štátne zastupiteľstvo majú aj v Nemecku, kde má väčšiu tradíciu ako u nás. Pokiaľ viem, Česi tiež nie sú úplne stotožnení s tým, či to bol najlepší krok z hľadiska postavenia prokurátorov v štáte. Nešla by som do celkovej zmeny modelu prokuratúry a teda týchto vzťahov, ale skôr by bolo vhodné pozrieť sa na čiastkové ustanovenia, ako je to vlastne aj v prípade tejto novely. Hierarchické vzťahy podriadenosti a nadriadenosti sú definované už v úvode zákona o prokuratúre, a zároveň tam je definované, čo nadriadený nemôže podriadenému prokurátorovi prikázať, napríklad aby nevzniesol obvinenie voči konkrétnej osobe. Čiže to je modifikované a myslím si, že správne. Veľa sa o tom diskutuje, aj keď tento model niektorí kritizujú ako tzv. sovietsky model. V súčasnej dobe je to ale podľa mňa ideálny model, ak sa určité ustanovenia budú novelizovať, čo sa už začalo.

Pri vypočutí by sa nemalo zabúdať ani na odborné otázky

Ste rektorka policajnej akadémie, pričom policajt je v podstate v trestnom konaní podriadený prokurátorovi, ktorý vec dozoruje. Aký dôležitý je generálny prokurátor a celkovo prokuratúra, ktorú riadi, pre prácu polície?

Prokurátor, ktorý trestné konanie dozoruje, dáva policajtovi záväzné pokyny. Vyšetrovateľ vykoná celé prípravné konanie, vyhľadávanie dôkazov, ale prokurátor je ten, ktorý podáva obžalobu a musí sa preto stotožniť s vyšetrovaním a tým, ako boli dôkazy vykonané. Len prokurátor dáva príkaz na vykonanie niektorých zaisťovacích úkonov alebo návrh sudcovi pre prípravné konanie. Tým, že prokurátor je pánom predsúdneho konania, má policajta kontrolovať, usmerňovať a podávať mu pomocnú ruku. Preto sa aj ja snažím, aby na akadémii prednášali aj prokurátori a prezentovali študentom svoj pohľad na trestné právo, aby tak mohli zvládnuť činnosť polície v trestnom konaní.

V koaličnom poslaneckom návrhu predloženom do Národnej rady sú všeobecne prijímané zmeny ako rozšírenie oprávnených inštitúcií navrhovať kandidátov, ktoré doteraz mali iba poslanci. Ale ani dôsledné verejné vypočutie kandidátov nikto nespochybňuje.

Rozšírenie okruhu osôb a inštitúcií, ktoré môžu navrhovať kandidátov, považujem za veľmi správne. Keď kandidátov navrhuje iba Národná rada, môže to mať podtón politickej motivácie. Práve právnické statusové organizácie poznajú ľudí z tohto prostredia s určitým kreditom, ktorí by mohli túto funkciu zastávať s maximálnou mierou fundovanosti, skúsenosti a spravodlivosti. Vždy je dobré, keď je v týchto jednotlivých procesoch zapojená aj akademická obec. Sú tam ľudia, ktorí právo nielen prednášajú a publikujú, ale tiež majú spätosť s jednotlivými právnickými profesiami a vedia sa zorientovať a posúdiť aj určité osoby.

Podľa návrhu môžu kandidátov navrhovať verejný ochranca práv, minister spravodlivosti, Rada prokurátorov, právnické komory a dekani právnických fakúlt. Nechýbajú napríklad predsedovia Ústavného súdu alebo Súdnej rady?

Ten okruh nie je navrhnutý zle. Mohol by byť aj širší, ale v zásade by som sa nebránila, keby bola novela prijatá v tomto bode aj tak, ako bola navrhnutá.

Okrem preskúmania dôveryhodnosti kandidáta cez jeho minulosť, čo by sa malo u uchádzača zisťovať z odborných znalostí o fungovaní prokuratúry?

Nesmie sa zabúdať na odborné otázky, aby bolo zrejmé, že osoba je zorientovaná v problematike prokuratúry. Kandidát by mal preukázať, že rozumie, ako prokuratúra funguje, aké práva má v trestnom konaní či v právnom styku s cudzinou. V tom musí byť dokonale zorientovaný. Vieme, že sa práve formuje európska prokuratúra, čiže je potrebné poznať aj jeho názor na túto inštitúciu.

Generálnym prokurátorom by mal byť prokurátor

Zatiaľ najväčší rozpor vznikol v otázke, či by mohol byť generálnym prokurátorom aj neprokurátor. Kým poslanci, ktorí to takto navrhujú, hovoria o otvorení prokuratúry a jej očiste, väčšia časť odbornej verejnosti presadzuje, aby túto funkciu mohol zastávať len prokurátor. Čo je lepšie?

Osobne si tiež myslím, že generálnym prokurátorom by mal byť len prokurátor. Ten vie, čo presne obsahuje práca prokurátora. Čo všetko znamená vykonávať dozor v trestnom konaní, podávať obžalobu a obhajovať ju pred súdom. Už v samotnom trestnom práve sú niekedy rôzne pohľady na výklad trestných ustanovení. Iný pohľad má prokurátor, iný sudca, policajt, či zástupca poškodených. Generálnym prokurátorom by preto mal byť človek, ktorý celým týmto procesom prešiel a vie prokurátorov pochopiť, keď bude vydávať záväzné právne akty, rozhodovať, dávať pokyny a ďalšie. Aj policajt, ktorý by mal vykonávať vysokú funkciu, by mal vedieť čo znamená byť policajtom ako orgánom činným v trestnom konaní, ale aj policajtom, ktorý je na hraniciach alebo na križovatke.

Aj príklady uvedené poslancami, že v niektorých krajinách túto funkciu zastáva človek bez predchádzajúcej skúsenosti z prokuratúry, však ukazujú, že túto funkciu zastávajú prevažne bývalí sudcovia…

Ak by sa schyľovalo k tomu, že to nemusí byť prokurátor, mala by to byť rozhodne osoba, ktorá sa venovala prevažne trestnému právu. Nie notár či exekútor, alebo sudca, ktorý 20 rokov riešil rodinné právo. Z akademickej obce zasa niekto, kto sa venoval trestnému právu aj v publikačnej činnosti. Ak by som ale mala hlasovať, bola by som stále za to, aby mohol byť generálnym prokurátorom iba prokurátor.

Lipšic bol takmer celý život politikom

Najmä v súvislosti s možnou kandidatúrou dvojnásobného exministra Daniela Lipšica sa hovorí o nebezpečnom ohrození nezávislosti prokuratúry prílišnou spätosťou s politikmi. Kedy môže bývalá politická činnosť generálneho prokurátora už narúšať nezávislosť jeho funkcie, či jej zdanie?

V zákone je ustanovené, že ani radový prokurátor nemôže byť členom politickej strany, a ak by sa ním stal, príde o funkciu. Nepovedala by som, že samotné členstvo v politickej strane v minulosti by malo byť vážnou prekážkou. Do istej miery je rozhodujúci čas, kedy bol politicky činný, pretože tie väzby sa časom môžu oslabovať. Na druhej strane môže mať človek veľmi silné väzby na politickú stranu aj bez toho, aby v nej niekedy bol. Ale aj to, či ide o väzbu na vládnu stranu, alebo nejakú okrajovú. Dôležitá je najmä intenzita politického života. Sú odborníci, ktorí celý život pôsobili v akademickej obci a pár rokov boli poslancami. Je to úplne iná úroveň ako u ľudí, ktorí v politike pôsobili prevažnú časť svojho profesionálneho života.

Ako teda vnímate možnosť kandidatúry Daniela Lipšica?

Nikdy nebol prokurátorom, ale je to naozaj odborník vo svojej oblasti. Vidieť to aj na jeho kauzách, kde zväčša zastupuje poškodených. Veľmi si vážim jeho postoje. Pokiaľ ale viem, už od skončenia vysokej školy bol v politike, teda politikom bol prevažnú časť svojho profesionálneho života.

Šanta dokázal predpoklady na funkciu

Má prokuratúra dostatok schopných a vhodných ľudí, ktorí by spĺňali tie najvyššie požiadavky na funkciu generálneho prokurátora?

Určite áno. Som presvedčená, že medzi prokurátormi sú v súčasnosti ľudia, ktorí by boli veľmi vhodnými kandidátmi.

Kto napríklad?

Ján Šanta. Už aj pred ôsmimi rokmi, pri voľbe generálneho prokurátora, som sa výrazne postavila za Jozefa Čentéša. Sú ľudia, ktorí by boli určite vhodní. Šanta preukázal, že si ide za svojím bez akéhokoľvek možného vplyvu. Stále tvrdím, že práve vďaka Šantovi je Kočner vo väzbe. Ktovie, čo by bolo, keby sa nedostal do väzby kvôli zmenkám? Keď sa začali odvíjať všetky tie udalosti a Kočner by si uvedomil, že mu môže niečo hroziť aj zo strany jeho spoluobžalovanej Aleny Zsuzsovej, možno by bol už dávno niekde preč. Nevieme, čo všetko by sa stalo. V tom čase, keď šiel od Šantu návrh na vzatie Kočnera do väzby, to bol nepredstaviteľný krok. Veľa ľudí si nemyslelo, že taký známy podnikateľ by mohol byť väzobne stíhaný.

Čižnár bol výrazným zlepšením

Rada prokurátorov sa dôrazne ohradila voči časti návrhu, ktorý rozširuje možnosti odvolania generálneho prokurátora z funkcie, ak ju nevykonáva riadne, čestne a nestranne. Tvrdia, že je to také nekonkrétne, že každá nová vláda môže povedať, že dovtedajší generálny prokurátor nebol čestný a nestranný a navrhne ho odvolať. Hovoria o ešte väčšej politizácii funkcie a celej prokuratúry. Súhlasíte?

V tomto zmysle by som sa pod stanovisko Rady prokurátorov podpísala. Je to veľmi vágne formulované a definované. Dôvody na odvolanie generálneho prokurátora by mali byť explicitne ustanovené a jasne skontrolovateľné. Nemyslím si, že niečo, čo môže vyvolávať diskusie o naplnení slovíčka čestne, by malo byť ustanovené ako dôvod odvolania. Stanoviť, že generálny prokurátor musí byť čestný a nestranný, je iné, ako to ustanoviť medzi dôvody na odvolanie. Nie je to podľa mňa v poriadku. Dá sa to rôzne vykladať a môže to byť veľmi zneužité.

Poslanci hovoria, že keby zmeny išli štandardným procesom, generálny prokurátor Jaromír Čižnár by zbytočne nadsluhoval. Je to dostatočný argument na obídenie riadneho legislatívneho procesu?

Zákony by mali byť vždy pripravené tak perfektne, aby mohli platiť dlhšie, nestranne a nezávisle od jednotlivej politickej moci. Ani z hľadiska právnej istoty nie je dobré, ak sa novelizujú príliš často. Preto je dobré, aby zákony pred prijatím prechádzali štandardným legislatívnym procesom. Pri každej novele treba pamätať aj na to, aby boli zákony, najmä systémové zmeny prijímané s vidinou dlhšieho časového obdobia a nie len na krátky čas alebo konkrétnu príležitosť. To hovorím ako človek, ktorý sa podpísal pod tri zákony. Tiež by som preferovala riadne legislatívne konanie, ale jedným dychom dodávam, že poslanci na to majú právo.

Ako hodnotíte jeho sedem rokov vo funkcii?

Mne sa na Čižnárovi páčilo, že reflektoval na veci, ktoré odzneli v médiách. Je veľa mediálne známych káuz, kde nariadil konať. Napríklad prípad utýranej Lucky spred pár rokov, bitka v nitrianskom bare Mariatchi, väzba pre aktivistov Greenpeace a viaceré ďalšie veci, o ktorých som hovorila aj študentom na prednáškach. Učíme ich, že prokurátor má stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel akýmkoľvek spôsobom. Ako trestný právnik som vnímala veľmi pozitívne, že Čižnár takto koná. Veľmi negatívne som vždy vnímala jeho kritiku polície vo výročných správach generálneho prokurátora. Prokurátor má vždy dohľad na policajtmi, ale na to akoby sa zabudlo. Nepočúvalo sa mi to dobre a nebolo to ani celkom oprávnené a objektívne. V súvislosti s tým, aké veci sa dozvedáme o Dobroslavovi Trnkovi, bol Čižnár výrazným zlepšením na čele generálnej prokuratúry.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#prokuratúra #Lucia Kurilovská #generálny prokurátor #reforma prokuratúry
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku