Pellegrini avizoval, že poslanci Smeru v pléne NR SR dajú jasne najavo, čo si myslia o „lex Lipšic“ a nových podmienkach, ktoré majú umožniť stať sa šéfom prokuratúry aj neprokurátorom. Podotkol, že je to závažná téma a ide o veľký zásah do demokratických zvyklostí. Za nebezpečné považuje aj možnú snahu o spolitizovanie prokuratúry. „Už dupľom pri povahových črtách predsedu vlády a niektorých ministrov,“ podotkol s tým, že by bol problém, keby takíto ľudia dostali do rúk prokuratúru aj políciu.
Blanár predloženú novelu označil za zákon šitý pre jedného kandidáta. Koalícia podľa neho využíva veci, ktoré priniesla v iných oblastiach už predchádzajúca vláda, ako napríklad verejné vypočutie kandidátov. Podotkol, že Smer nesúhlasí s tým, aby šéf generálnej prokuratúry nebol z radov prokurátorov, namieta aj možnosť jeho odvolania i navrhovanú verejnú voľbu. „S takýmto zákonom jednoducho nesúhlasíme,“ deklaroval.
Pellegrini podotkol, že vládna koalícia navrhuje verejnú voľbu kandidátov len preto, aby si vedela skontrolovať, ako hlasujú jej poslanci a či dodržiavajú koaličné dohody na mene kandidáta. Generálny prokurátor by podľa neho nemal v budúcnosti vedieť, ktorý poslanec ako hlasoval.
Predseda ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽaNO) avizoval, že koaliční poslanci chcú k novele upravujúcej spôsob voľby generálneho prokurátora zorganizovať v parlamente verejnú diskusiu za účasti odbornej i laickej verejnosti. Prípadné úpravy či vylepšenia návrhu prichádzajú podľa neho do úvahy po tejto diskusii po prerokovaní návrhu v prvom čítaní.
Kolíková by z vlády neodišla, ak by sa Lipšic stal generálnym prokurátorom
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) by z vlády neodišla, ak by sa generálnym prokurátorom stal advokát Daniel Lipšic, uviedla to v rozhovore pre TASR. Konkrétneho kandidáta zatiaľ nepodporuje. Myslí si, že v minulosti ukázali odvahu prokurátori Ján Hrivnák a Maroš Žilinka. Generálnym prokurátorom by mal byť podľa nej prokurátor, dohoda na konkrétnom mene v koalícii nie je.
Absenciu dohody na mene konkrétneho kandidáta považuje ministerka za dobré východisko, keďže ešte neplatí ani len novela zákona o prokuratúre, a tým pádom sa nekonalo ani verejné vypočutie kandidátov. Keby sme sa bavili o tom, že je tu dohoda o mene vopred, tak, samozrejme, sa môžeme rozprávať o tom, že počas toho vypočutia príde prekvapenie, s ktorým sa bude treba vyrovnať, myslí si Kolíková. Za problém by považovala, keby v koalícii nepanovala zhoda na konkrétnom kandidátovi po verejnom vypočutí v parlamente.
Novelizáciu zákona o prokuratúre cez poslanecký návrh považuje ministerka za najschodnejšie východisko vzhľadom na čas, ktorý sa kráti Jaromírovi Čižnárovi v jeho funkcii. Riadny legislatívny proces sa tak podľa Kolíkovej nedal stihnúť, ak sa berie do úvahy termín 17. júla, keď Čižnárovi skončí funkčné obdobie.
Na otázku, ako si vysvetľuje slová premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý interpretuje text vládneho programu tak, že sa môže stať generálnym prokurátorom aj neprokurátor, uviedla Kolíková, že ju to prekvapilo. Na druhej strane aj to prináša politický život, že to ostatná časť koalície takto jednoducho chce, doplnila.
Otázku možného konfliktu záujmov pri osobe Daniela Lipšica vzhľadom na jeho politickú minulosť spojenú s hnutím OĽaNO aj niektorými členmi Sme rodina považuje za legitímnu. Na to, aby bol úspešný kandidát, tak si myslím, že musí obstáť pri odpovedi na túto otázku tak, že uveríme všetci aj vy, že bude pripravený aj schopný stíhať všetkých, uviedla ministerka.
Ku konkrétnemu z medializovaných mien sa Kolíková nevyjadrila. Vyzdvihla prácu Hrivnáka a Žilinku, s ktorými spolupracovala na novele prokuratúry pred desiatimi rokmi s vtedajšou ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. Ja som ich zažila ako ľudí z prokuratúry, ktorí boli pripravení sa veľmi otvorene rozprávať o tom, v akej situácii prokuratúra je a aké reformy sú dôležité. Desať rokov dozadu to chcelo veľkú odvahu otvorene sa rozprávať o tom, na akých princípoch by mala prokuratúra do budúcna stáť, vysvetlila.
Šeliga: Verejná diskusia k téme voľby šéfa GP bude 24. júna
Verejná odborná diskusia o zmene spôsobu voľby generálneho prokurátora bude 24. júna v priestoroch parlamentu. Na stredajšej tlačovej konferencii to povedal podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Šeliga (Za ľudí).
Na diskusiu chce koalícia pozvať zástupcov občianskych iniciatív, prokurátorov, zástupcov prezidentskej kancelárie, poslancov parlamentu, akademikov či širokú odbornú verejnosť. Šeliga uviedol, že diskusiu chcú urobiť až do naplnenia kapacity.
Šeliga pripomenul, že koalícia nechce nikomu „šiť zákon na mieru“ a nebráni sa diskusii. „Chceme, aby bola prokuratúra otvorenejšia, transparentnejšia,“ doplnil. „Debata začala od zlého konca, keď vystrelilo meno Daniela Lipšica,“ skonštatoval Šeliga, ktorý nevie o tom, že by chcel Lipšic kandidovať a neexistuje podľa neho ani dohoda, že by mal byť Lipšic zvolený. Podľa svojich slov vidí minimálne piatich neprokurátorov vhodných na túto funkciu a nie je medzi nimi Lipšic.
O dôvodoch na odvolanie bude podľa spolupredkladateľa Alojza Baránika (SaS) rozhodovať 150 členov parlamentu. „Ak sa parlament zhodne, že existujú dôvody na odvolanie v zmysle zákona, potom navrhne odvolanie pani prezidentke,“ dodal s tým, že generálny prokurátor by sa v tom prípade mohol obrátiť na Ústavný súd SR. Nadácia Zastavme korupciu upozornila, že novela by v prípade schválenia umožnila politickej moci odvolať šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR na základe veľmi všeobecného ustanovenia.
Koaliční poslanci v novele zákona o prokuratúre a o rokovacom poriadku NR SR navrhujú, aby sa o funkciu generálneho prokurátora mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Prejsť by mali verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore a voľba v pléne parlamentu by mala byť verejná.
Novela zákona o športe
Členovia zákonodarného orgánu budú rokovať aj o novele zákona o športe, ktorá má zabezpečiť, aby mohli kolektívne orgány športových organizácií v čase krízovej situácie hlasovať v listinnej či elektronickej podobe. Zasadania by mohli mať aj prostredníctvom videokonferencie či iných prostriedkov informačnej a komunikačnej technológie. Úprava im to umožní aj vtedy, keď to nebude vyplývať z ich vnútorných stanov či predpisov. Vláda navrhuje, aby o predmetnej novele parlament rozhodol v skrátenom legislatívnom konaní.
V piatok 5. júna o 9:00 vystúpi v pléne so správou o stave Slovenskej republiky prezidentka Zuzana Čaputová. Poslanci si vypočujú aj výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa (ÚPN) za rok 2019, ktorú uvedie predseda Správnej rady ÚPN.
Parlament má rozhodnúť aj o návrhu na vytvorenie skupín priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie a zvoliť predsedov týchto skupín. Napríklad Marian Kotleba (ĽSNS) má byť šéfom skupiny priateľstva s arabskými krajinami. Poslanec Ľuboš Blaha (Smer) má šéfovať skupine priateľstva s krajinami Latinskej Ameriky a tiež s krajinami ako Kórejská ľudovodemokratická republika, Kambodža, Laos, Vietnam, Pakistan či Irán.