Hľadá sa šéf prokurátorov. Koalícia chce diskutovať, ale odborníkov nepočúva

, 05.06.2020 11:00

Najočakávanejšia voľba roka. Výber nového generálneho prokurátora je už na pôde Národnej rady. Koaliční poslanci predstavili nové pravidlá pre zvolenie hlavy prokuratúry. Dve novinky však postavili do pozoru nielen opozíciu, ale aj odborníkov, mimovládne organizácie a prezidentku. Koalícia mierne ustúpila a sľubuje na túto tému debatu.

Novela rozširuje okruh osôb a inštitúcií, ktoré môžu navrhnúť kandidátov na post šéfa prokuratúry. Dnes takúto možnosť majú len poslanci parlamentu. Záujemcovia o funkciu by mali tiež prejsť verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore a voľba v pléne parlamentu by mala byť verejná.

Generálny prokurátor dohliada na dodržiavanie zákonnosti, základných ľudských práv. Jeho povinnosťou je stíhať všetky trestné činy, má ich vyhľadávať, objasňovať a podávať žaloby na súd.

Prvým kameňom úrazu je však novinka, že prokuratúru nemusí viesť prokurátor, ale aj celoživotný advokát, notár alebo exekútor. Druhým je rozšírenie dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora, špeciálne ustanovenie, že bude môcť byť odvolaný, ak svoju funkciu nevykonáva riadne, čestne a nestranne.

„Trváme na tom, aby to bol prokurátor, pretože ten pozná pomery, prostredie a celý systém prokuratúry. Veď si predstavte, že by Najvyšší súd neviedol sudca, ale manažér. V tomto monokratickom systéme prokuratúry je však generálny prokurátor najsilnejším človekom, ktorý má oveľa viac právomocí. Veľmi ťažko to môže zvládnuť človek, ktorý prokuratúru nepozná,“ povedal v rozhovore pre Pravdu predseda Rady prokurátorov Juraj Purgat.

Podobne sa v sérii rozhovorov pre denník Pravda vyjadrili aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), profesor a prokurátor Jozef Čentéš, Tomáš Strémy z Katedry trestného práva PF UK či profesorka trestného práva a rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská. Verejne rovnaký názor prezentovali aj viaceré neziskové organizácie, ktoré sa téme spravodlivosti venujú, ako aj prezidentka a celý súbor odborníkov na trestné právo, ktorých pozvala na spoločné stretnutie.

„Väčšinový názor bol, že vedúci človek prokuratúry by mal byť z radov prokurátorov,“ vyhlásila minulý týždeň v utorok po stretnutí s odborníkmi Zuzana Čaputová. Aj čerstvo zvolený predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta poukázal na možné riziká, ktoré by mohlo priniesť, ak by sa generálnym prokurátorom stal právnik z niektorých zo slobodných právnických profesií.

Baránik: Čo chce ľud

Predkladateľmi koaličného návrhu sú zástupcovia všetkých štyroch vládnych strán – Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik, Ondrej Dostál (obaja SaS), Petra Hajšelová (Sme rodina) a Milan Vetrák (OĽaNO). Ani po dvoch týždňoch od predloženia návrhu do Národnej rady a opakovaných výzvach odbornej verejnosti ale zatiaľ ustúpiť nechcú a trvajú na svojom.

„Keď sa do vedenia prokuratúry dostane človek s iným pohľadom, bude nedotknutý predchádzajúcim fungovaním prokuratúry, pretože tak, ako fungovala prokuratúra doteraz, to je ten najhorší spôsob,“ tvrdí Baránik. „Je potrebné urobiť zásadnú zmenu a existuje oprávnená obava, že nikto z prokurátorov nemá dostatočnú predstavivosť, ako si túto zásadnú zmenu predstavuje slovenský ľud,“ dodal Baránik.

Šeliga je však miernejší a tvrdí, že nie je cieľom zvoliť neprokurátora. „Nehovoríme, že bude zvolený neprokurátor, hovoríme len, že im treba dať šancu. Hovoríme: otvorme okná a dvere,“ vyhlásil Šeliga. „Chceme zmeniť podmienky, aby prokuratúra bola transparentnejšia a otvorenejšia, ale debata sa, žiaľ, začala zo zlého konca,“ tvrdí. Podľa Šeligu to spôsobilo priskoré spomenutie mena expolitika a advokáta Daniela Lipšica, ktorého ako vhodného kandidáta označil premiér Igor Matovič (OĽaNO), či predseda SaS Richard Sulík.

Opozícia v tejto súvislosti začala hovoriť o účelovej zmene, ktorej jediným cieľom je, aby sa generálnym prokurátorom mohol stať práve bývalý poslanec za OĽaNO-NOVA a mohol tak vláde pomôcť naplniť sľuby o zatváraní a likvidovaní jej politických oponentov. Zákon preto opozícia označila za lex Lipšic.

Medzi možnými kandidátmi sa okrem Lipšica spomínali prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka, Ján Šanta, Vasiľ Špirko, ale aj profesor trestného práva, prokurátor, pedagóg a nevymenovaný generálny prokurátor Jozef Čentéš.

Šeliga však tvrdí, že o budúcom prokurátorovi ešte nie je rozhodnuté. „Nepríde mi korektné, že niekto pod zámienkou odbornej diskusie robí politickú personalistiku. V tejto chvíli žiadna z koaličných strán nevyberá žiadneho kandidáta, ale mení sa systém. Debata o kandidátoch príde na rad, až keď bude verejné vypočutie,“ ubezpečuje Šeliga a tvrdí, že ani ministerka Mária Kolíková (Za ľudí) s jeho návrhom nemá až taký veľký problém. „Ministerka povedala, že toto nie je taká zásadná vec, aby zložila funkciu alebo opustila koalíciu,“ priblížil.

Politická bábka

Druhým kritickým bodom koaličného návrhu je rozšírenie dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora. Špeciálne ustanovenie, že bude môcť byť odvolaný, ak svoju funkciu nevykonáva riadne, čestne a nestranne. „Je to gumený paragraf, ktorý dáva priestor na výmenu generálneho prokurátora, keď si to aktuálna vládna garnitúra zmyslí. Veď pojem plnenia funkcie riadne, čestne a nestranne nie je ničím merateľný. Keď príde nová garnitúra, generálny prokurátor rovno skončí. Je to krátkozraké videnie,“ argumentoval Purgat. A aj v tomto bode sa s ním zhoduje celý zástup odborníkov, ktorí hovoria o ohrození nezávislosti prokuratúry a jej politizácii.

Ani pochybný dôvod na odvolanie nie je podľa koaličných poslancov hodný prehodnotenia. Podľa Baránika sú vyjadrenia proti tomuto uzneseniu iba nepochopením súčasného stavu prokuratúry a zámerov vládnej koalície.

„Ak niekto hovorí, že by mohlo ísť o politický krok, nepochopil, v akej situácii je dnes Slovensko a prokuratúra, a nepochopil, prečo bol tento parlament a vláda zvolené. Jadrom je, že očistíme túto krajinu od korupcie a kľúčom k tomu je prokuratúra a najmä jej vedenie,“ argumentuje Baránik. „Ak by sa naozaj stalo, že parlament aj prezidentka uvážia, že poslanci odvolali niekoho, kto byť odvolaný nemal, je možnosť, aby sa generálny prokurátor obrátil na Ústavný súd, aby ten rozhodol, či vykonával svoju funkciu riadne a čestne,“ dodal.

Nepočúvajú, ale chcú diskutovať

Prezidentka vyjadrila tiež miernu nespokojnosť s tým, že tento návrh nebol predložený vládou, ale poslancami. Koalícia tým obišla štandardné legislatívne konanie a vylúčila verejnosť z možnosti pripomienkovania. Šeliga ale vysvetľuje, že odbornú diskusiu na túto tému vedú už rok a pol. K sporných častiam ich návrhu ale táto diskusia nedospela. Navyše, na diskusiu bude podľa Šeligu priestor ešte aj v parlamente.

„Odborná verejnosť opakovane povedala, že musíme zmeniť spôsob voľby. Legislatívno-technicky to nie je žiadna komplikovaná novela. Je prvé čítanie, ďalší mesiac na diskusiu a potom bude ešte druhé čítanie a tretie,“ tvrdí Šeliga.

„Tu nikto nechce obchádzať verejnosť a odbornú verejnosť, vôbec nie. My sa diskusii nebránime a každú formuláciu či posun zoberieme a budeme sa nimi zaoberať,“ sľubuje Šeliga, ktorý je ochotný v diskusii ešte pokračovať. „Tak ako sme sľúbili, budeme organizovať verejnú odbornú diskusiu, aby sme odborne prebrali veci, ktoré sú súčasťou tohto zákona,“ vyhlásil Šeliga. Pozvať chcú prokurátorov, kanceláriu prezidenta, akademikov, médiá aj širokú verejnosť. „Jednoducho širokú odbornú verejnosť,“ dodal. Stretnutie sa má uskutočniť 24. júna.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#generálny prokurátor #reforma prokuratúry
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku