VIDEO: Jeleň Štefan zo Šútova.
Krásny jeleň je pokojný a nebojácny – promenáduje sa popri rodinných domoch, obchode či autobusovej zastávke. Niektorí ho kŕmia rovno z ruky a fotia sa s ním. „Z našej obce si už urobil domov. Denne sa tu objaví niekoľkokrát v hocijakom čase, dokonca tu aj nocuje. Mnohí ho prikrmujú, a to by nemali robiť,“ vraví starosta Ľubomír Maďari.
Miestni vídajú zviera, ktoré stratilo plachosť, tiež vo svojich dvoroch, v záhradách, pri hasičskej zbrojnici, na hlavnej ceste aj pred obecným úradom. „Nerobí mu problém preskočiť plot. Samozrejme, tí, ktorým zje zeleninu, tulipány či jahody, nadšení nie sú, ale inak je obľúbený. Veď on chudák nevie, čo je dobré a čo zlé,“ podotkol starosta.
Vzápätí sa zasmial, že mladí ho už aj „pokrstili“ – dali mu meno Štefan. „Objavovať sa tu začal v zimných mesiacoch, niekedy v decembri. Zrejme sa tu cíti bezpečne, a keďže mnohí ho kŕmia rožkami, jablkami, cviklou a burinou, páči sa mu tu. Nevieme ho odtiaľto dostať,“ povedal Maďari.
Jeleň je podľa neho krotký, ale natrvalo by u nich zostávať nemal. „Nie je to prirodzené, mal by sa vrátiť do lesa medzi svojich,“ mieni. Päťročný štrnástorák sa však z dediny nedal vyhnať ani poľovníkmi. „Na chvíľu sa im to, s pomocou psov, podarilo. Po troch hodinách sa však vrátil. Možno odíde v období ruje, ale do septembra sa ešte načakáme. Pred sebou máme celé leto,“ podotkol starosta.
Šútovčan Jozef Mikula Štefanovi ponúkol pečivo. „Išiel som k nemu bližšie, a keď som zistil, že sa nebojí, dal som mu rožok rovno z ruky. Reagoval v podstate ako domáce zviera,“ poznamenal s tým, že potom to už viac neskúšal. Na jeleňa vraj ale často vydrží hľadieť dlhé minúty. „Je to lepšie ako pozerať prírodopisný dokument v televízii. Takto to mám naživo,“ hovorí spokojne.
Podobne je na tom Milan Balko. „Je krásny, nikomu neubližuje. Všetko nám tu vypása, no zatiaľ mi nespôsobil žiadne škody,“ tvrdí. Pred svojím domom vída štrnástoráka denne. „Chodieva všade dookola, už je súčasťou našej dediny. Asi je to nejaký samotár, lebo v okolí sa pohybuje zhruba päťdesiat jeho súkmeňovcov. Očividne mu je s nami lepšie ako vo svojom stáde,“ povedal pobavene. Na divočinu sú vraj v Šútove zvyknutí. „Chodievajú sem tiež medvede a diviaky, skrátka rôzne zvieratá,“ doplnil.
Štrnástorák by mohol aj útočiť
Pavol Žídek zo Správy Národného parku Malá Fatra upozorňuje, že takéto správanie u jeleňa určite nie je normálne. „Skôr sa to stáva od konca augusta až do októbra, keď prebieha ruja, a vtedy môže stratiť plachosť a ostražitosť. U tohto dospelého jeleňa v plnej sile jednoducho muselo dôjsť k nejakej hormonálnej poruche,“ myslí si. Starostu teda slová odborníka asi nepotešia, no predsa len nejaká šanca, že štrnástorák z dediny nakoniec odíde v období ruje, stále existuje. „Mohli by ho odlákať jelenice,“ objasnil Žídek.
Zároveň upozornil, že kŕmenie priamo z ruky od ľudí je veľmi zlým krokom. „Prestane sa úplne báť a nebude mať žiadny rešpekt. Môže sa stať, že začne útočiť. Momentálne má totiž mäkké parožie, plné ciev a krvi, no postupne si ho vytlčie a potom začne byť agresívny voči iným samcom, ale aj ľuďom,“ vysvetlil. Spomenul pritom prípad, keď jeleň v ruji človeka ťažko zranil. Zároveň pripomenul, že smrteľné môže byť stretnutie takéhoto zvieraťa s hocikým, aj s dieťaťom.
Ak chcú teda Štefana z obce definitívne dostať preč, mali by ho úplne prestať kŕmiť a začať plašiť. „Je to dosť kruté, ale my sme napríklad na takéto problémové jedince používali gumové projektily. Strelili sme ich do stehna, čo síce mohlo trochu štípať, ale nijako vážne neublížilo,“ opísal postup, ktorý sa im vraj celkom dobre osvedčil. Vhodná by mohla byť aj plachta – úder ňou by vraj tiež spôsobil negatívny zážitok jeleňa s človekom a práve to potrebuje.