Prezidentka zdvihla prst a naznačila hranice

, 07.06.2020 05:00
Zuzana Čaputová
Minister obrany SR Jaroslav Naď, prezidentka SR Zuzana Čaputová a minister vnútra SR Roman Mikulec pred vystúpením prezidentky SR so správou o stave Slovenskej republiky v rámci rokovania 8. schôdze Národnej rady SR. Autor: ,

Všeobecnosť a menšia adresnosť kritiky zo strany prezidentky sa dala očakávať. Ide o zhodu okolností v dôsledku výnimočnej situácie. Podľa politologičky Anety Világi minulé správy o stave republiky ukazujú, že prezidenti volia menej konfrontačný tón v prípadoch, keď čerstvo nastúpili do úradu, alebo ak je tesne pred voľbami.

Ako by ste en bloc zhodnotili prezidentkinu správu o stave republiky?

Správu predniesla spôsobom, ktorý je typický pre jej prejavy. To znamená, že sa niesla v nie príliš konfrontačnom a kritickom duchu. V prejave spomenula aj témy, ktoré sú jej blízke a o ktoré sa opiera už od predvolebného boja o post prezidentky. Zároveň to, čo je pre jej verejné vystúpenia charakteristické, je snaha oceniť ľudí, ktorí sa podieľajú na tvorbe či už nejakých rozhodnutí, alebo napríklad v prípade korona krízy v boji proti šíreniu pandémie. Ak by som hodnotila jej prejav z hľadiska porovnania s predchádzajúcimi prejavmi bývalých prezidentov Slovenskej republiky, tak si myslím, že je takým typickým prvým prejavom nového prezidenta. To znamená, že prejavy prezidentov, ktorí čerstvo nastúpili do svojho úradu, nie sú príliš kritické. Jediná výnimka bola v prípade Michala Kováča, prvého prezidenta. Potom až následne v ďalších prejavoch bývajú kritickejší – či už voči vláde, alebo opozícii.

Objavili sa aj výčitky, že pri hodnotení mala byť viac adresnejšia.

Ak sa aj pozrieme na predchádzajúce prejavy, tak niektoré boli veľmi adresné a adresované zvyčajne premiérovi danej vlády, alebo vyslovene osobné, ktoré išli až na kosť a až na úroveň osobnosti adresáta ako takého. Ale boli aj prejavy, v ktorých práve tieto výhrady – ak boli formulované – tak boli adresované širšie voči politickému spektru, alebo širšie voči nálade v spoločnosti. Čiže v tomto prípade nejde o nič netradičné. Takéto prejavy máme obzvlášť vtedy, keď sú naozaj krátko po zvolení prezidenta, alebo keď sa konajú tieto prejavy v roku, ktorý je zároveň volebným rokom. Vtedy vzniknú byť všeobecnejšie. Tú absencie veľmi konkrétnej kritiky adresovanej konkrétnemu politikovi zvažujem aj v kontexte situácie, v ktorej táto vláda vznikala. To znamená, že je krátko po nastúpení prezidentky do úradu, ale aj krátko po nastúpení do úradu samotnej vlády. Takisto v čase nástupu tejto novej vlády bola krízová situácia, takže vláda nemala štandardné podmienky pre svoje fungovanie a prijímanie legislatívy. To sa prejavilo na spôsobe, akým bola legislatíva prijímaná, teda v skrátenom legislatívnom konaní, aj na tom, aké veci vláda riešila. Preto si myslím, že v takejto situácii celkom správne zvolila to, že nebude priamo kritizovať vládu, pretože nie je na to veľmi ani priestor. Taktiež väčšina z vecí, ktoré sa prijímali, boli istým spôsobom konsenzuálne, opozícia napádala možno len niektoré formy, ale nenamietala nepotrebnosť samotných opatrení. Až teda teraz, v poslednej fáze, keď dochádza k uvoľňovaniu, tak tu sa už kritizuje častejšie. Či už rýchlosť uvoľňovania, alebo podobné veci. No a ak sa pozrieme ešte detailnejšie na jej prejav, tak úplne niekde v závere mala zdvihnutý prst, a odkaz s ním bol jasný. A síce, že doteraz som tolerovala, že legislatívny proces išiel aj cez zrýchlené legislatívne konanie, ale nie je to optimálna situácia, a na toto si už za normálnych podmienok, keď nie je núdzový stav, dávajte pozor. V podstate je toto taký precedens, kde prezidentka veľmi jasne vopred vymedzila hranice tým, že dala najavo, že toto sú veci, na ktoré by si vláda mala dávať pozor, aby sme nemali konflikty.

Prezidentka celkom otvorene kritizovala otváranie citlivých kultúrno-etických tém, ktoré do spoločnosti prinášajú nové deliace čiary. Dá sa to čítať aj ako apel hlavne na konzervatívne krídlo koaličných poslancov, aby nepodľahli pokušeniam získavať politické body na týchto témach?

Tu si myslím, že sa to dá čítať ako priame poukázanie na to, že v zložitých časoch, či už z ekonomického alebo sociálneho hľadiska, by nebolo dobré štiepiť spoločnosť a zbytočne investovať politickú energiu do tém, ktoré nie sú nevyhnutné. Do tém, ktoré nie sú ani také zložité, keď sa napríklad pozrieme na prieskumy verejnej mienky a čo si ľudia v súčasnosti myslia o legislatívnej úprave týchto oblastí. Takže myslím si, že to je taký apel na to, že je vhodné sa intenzívne venovať veciam, ktoré sú kľúčové a je ich potrebné riešiť tu a teraz a iné veci odložiť radšej bokom, pretože ani ľudia ich nepovažujú za dôležité. To si myslím, že je v súlade aj s tým, ako ona vystupovala počas svojej kandidatúry na prezidentku. Vtedy bola často konfrontovaná s tým, že má liberálne názory a že pri strete s tými konzervatívnymi to bude škrípať. Tie jej reakcie však vždy boli také, že toto sú oblasti, ktoré ona neplánuje promovať a otvárať, jej ten aktuálny status quo vyhovuje a ak by sa mal v niečom meniť, tak len po širokej debate. A to, čo uzavrela v prejave, je, že momentálne ten priestor na túto debatu nebol dostatočný na to, aby sa niečo menilo.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Zuzana Čaputová #správa o stave republiky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku