Podľa premiéra núdzový stav nikoho neobmedzuje. „Len nám umožňuje, aby sme nemocnice zásobovali osobnými ochrannými prostriedkami. V momente ako to zrušíme, nemocnice si ich musia kupovať samy, čo je dosť slušná komplikácia,“ uviedol nedávno Matovič.
Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Lehota uplynie 15. júna.
Na zrušenie núdzového stavu vyzval premiéra minulý týždeň aj podpredseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer). Ten trval na tom, že v súčasnosti už nie je žiadny dôvod na obmedzovanie práv občanov. „Dokonca ohrozovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože počas núdzového stavu v mnohých medicínskych zariadeniach prestalo pokračovať odborné vzdelávanie medicínskych pracovníkov,“ vyhlásil Pellegrini. Pôvodné vyjadrenia premiéra prerušiť núdzový stav „na minútu“ a potom ho obnoviť, označil za absurdné. „Je to žonglovanie s ústavou a právom a myslím si, že to nesvedčí premiérovi, ani demokracii, ktorou Slovensko stále je,“ dodal Pellegrini.
Po zrušení núdzového stavu dlhší čas volá aj Asociácia polikliník a zdravotníckych zariadení. „Opatrenia, ktoré sa prijali na začiatku, boli správne a šírenie ochorenia bolo pod kontrolou. Vírus sa však pravdepodobne zlikvidovať nepodarí úplne a občas sa budú vyskytovať lokálne prepuknutia. Teraz je už čas vrátiť sa k normálnemu životu a k racionálnym opatreniam,“ uviedol Štefan Zelník, prezident asociácie.
Sú aj vážnejšie ochorenia
Predlžovanie núdzového stavu však môže už ohroziť zdravotný stav pacientov s inými, napríklad onkologickými ochoreniami. Zelník pripomenul, že za obdobie vyhláseného núdzového stavu od 16. marca na Slovensku pribudlo takmer sedemtisíc nových onkologických pacientov. „Kto si tento počet pacientov, ktorých nikto nevyšetruje, lebo pre COVID-19 sa riešili len akútne stavy, zoberie na zodpovednosť? Z infekcie COVID-19 sa vyliečiť dá. Drvivá väčšina pacientov sa vyliečila dokonca v domácej karanténe,“ zdôraznil lekár. V súčasnosti sú podľa neho podstatne vážnejšie ochorenia, ktorým sa treba prioritne venovať.
Zhubné ochorenie je možné vyliečiť alebo zásadne ovplyvniť dobu prežívania iba v prípade, že bude včasne diagnostikované. „Práve pre neustále zastrašovanie obyvateľstva novým koronavírusom sa ľudia boja chodiť k lekárom. Nenavštevujú lekárov za účelom vykonania preventívnych prehliadok a celkovo zanedbávajú svoj zdravotný stav,“ poukázal Zelník. Vyzval preto, aby štát prestal strašiť ľudí.
Núdzový stav vyhlásila vláda podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Ten začal platiť od 16. marca od šiestej hodiny ráno a týkal sa štátnych nemocníc. Exekutíva ho neskôr rozšírila na všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, teda aj na záchranky, súkromné nemocnice a ambulancie. Od toho dátumu boli zároveň prijaté ďalšie prísne opatrenia ako zatvorenie maloobchodných prevádzok okrem potravín či lekární, ale aj zatvorené školy a škôlky.