Praženková: Signál na moje odvolanie išiel od koalície

Po troch rokoch na čele najvyššieho samosprávneho orgánu justície čelí návrhu na odvolanie. Noví členovia súdnej rady, ktorých nominovala vládna koalícia, jej vyčítajú, že zotrvaním vo funkcii ohrozuje dôveryhodnosť a dobrú povesť súdnictva. Argumentujú jej nomináciou trestne stíhanej bývalej sudkyne Moniky Jankovskej na Ústavný súd, pasivitou a formálnym prístupom k očiste justície, ale aj indíciami, že jej majetok prevyšuje legálne nadobudnuté príjmy. Ako to všetko vysvetľuje predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková?

10.06.2020 06:00
Lenka Praženková Foto: ,
Lenka Praženková
debata (81)

VIDEO: Šéfka súdnej rady Lenka Praženková o návrhu na jej odvolanie.

Video

Šestica nových členov súdnej rady, teda tretina všetkých členov, prišla s návrhom na vaše odvolanie. Ako ich návrh vnímate?

Môžem povedať, že ma ich podanie neprekvapilo, keďže som zachytila to rýchle prijatie novely zákona o súdnej rade, kde bol dopĺňaný aj nový dôvod na odvolanie predsedu. Aj aktuálna vládna koalícia to takto mediálne komunikovala.

Vnímate teda návrh na vaše odvolanie ako politicky motivovaný?

Nebudem sa k tejto otázke vyjadrovať, ale signál išiel od koalície.

Podanie má niekoľkostranové odôvodnenie. Ako vnímate predložené argumenty?

Podrobnú argumentáciu k jednotlivým bodom si pripravujem písomne. Bude aj zverejnená. Zatiaľ môžem povedať, že mi vyčítajú porušenia povinností a kompetencií, ktorých nositeľom je súdna rada ako celok. Ja mám pritom v rade len jeden z osemnástich hlasov.

Ako vy hodnotíte svoje trojročné pôsobenia na čele súdnej rady?

Od môjho nástupu do čela súdnej rady sa mi historicky prvýkrát podarilo zorganizovať valné zhromaždenie Európskej siete súdnych rád. Aby sme sa priblížili verejnosti, aktualizovali sme celú webovú stránku. Tiež sme pre sudcov sprístupnili prehľad legislatívneho procesu. Zorganizovala som exkurzie pre študentov, aby sme im priblížili fungovanie súdnictva. Malo a má to veľmi dobrý ohlas. Rovnako sa mi podarilo zorganizovať stretnutie širokej odbornej verejnosti s americkým profesorom Jamesom E. Moliternom k etickým otázkam. Úspešne sme sa vyrovnali s otázkou prechodu kompetencie disciplinárnych senátov na súdnu radu. Potrebné bolo vytvoriť podmienky na zabezpečenie chodu týchto disciplinárnych senátov. Zaviedla som aj stretnutia disciplinárnych senátov, aby sa aj v tejto oblasti zjednocovala rozhodovacia činnosť. Pravidelne vyhodnocujeme a kontrolujeme aj činnosť týchto senátov.

Nie som si vedomá toho, že by som porušila svoje povinnosti

Takže vy ste so svojím pôsobením spokojná?

S najlepším vedomím a svedomím som robila všetky kroky, ktoré má súdna rada v rámci svojich kompetencií vykonávať. Tie som do programu jednotlivých zasadnutí zaraďovala podľa toho, ako si súdna rada zvolila plán práce. Naozaj si nie som vedomá, že by som nejaké svoje povinnosti porušila.

Kedy chcete predložiť na rokovanie návrh na vaše odvolanie? Kedy sa o tom bude rokovať?

Iba minulý štvrtok podali šiesti členovia súdnej rady žiadosť, v ktorej požiadali o zvolanie zasadnutia. Zákon hovorí, že ho treba zvolať do 15 dní na konkrétny termín.

Kedy ten termín určíte?

To ešte neviem, pretože žiadosť prišla iba minulý štvrtok. Po zvolaní začne následne plynúť 15-dňová lehota, aby mali členovia rady priestor na prípravu.

Takže ešte neviete ani zhruba povedať, kedy by sa malo toto zasadnutie uskutočniť?

Chcela by som, aby mohli byť prítomní všetci členovia rady. Aby nevznikalo podozrenie, že sa niektorým členom, napríklad čerpajúcim dovolenku, vyhýbam.

Hovorili ste, že za návrhom na odvolanie vidíte aj osobné ambície jednej z navrhovateliek, Kataríny Javorčíkovej, ktorá má podľa vás záujem o funkciu šéfky súdnej rady. Odkiaľ máte takéto informácie?

Takúto informáciu mám od sudcov, ktorým o tom hovorila, keď sa ešte v roku 2017 uchádzala o členstvo v súdnej rade ako kandidátka sudcov. Hovorila vtedy, že post predsedu súdnej rady by bol pekným zavŕšením jej kariéry.

O Jankovskej som nevedela, čo vieme dnes

Navrhovatelia vám vyčítajú personálne nominácie. Preferovali ste pri nejakých nomináciách sudcov Ľuboša Sádovského či Romana Bolebrucha?

Výberové komisie na predsedov súdov určuje minister spravodlivosti a výberové komisie pre postup sudcu na vyšší súd, príslušný predseda súdu, na ktorom sa miesto obsadzuje. Predseda súdnej rady menuje komisiu len pre hromadné výberové konanie, a to od polovice roku 2017. Ako predsedníčka súdnej rady som doteraz vyhlásila štyri hromadné výberové konania, z toho štvrté, posledné, má zatiaľ posunutý termín na september a komisiu som ešte nevymenovala. Komisie pre hromadné výberové konanie som teda doposiaľ vymenovala trikrát. Moje údajné preferovanie bývalého predsedu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Sádovského teda spočíva v tom, že som ho raz vymenovala za člena výberovej komisie. Doktor Bolebruch je dlhoročný sudca, aktuálne podpredseda Krajského súdu v Bratislave. Robí civilné veci a je vo svojej špecializácii odborník. Bol vymenovaný za člena výberovej komisie pre hromadné výberové konanie dvakrát a raz ako náhradník. Navyše treba dodať, že keď sa robia hromadné výberové konania, vždy vo všetkých ôsmich krajoch naraz, treba stanoviť 8 päťčlenných komisií, teda 40 členov výberovej komisie a rovnaký počet náhradníkov členov výberovej komisie, t. j. ďalších 40 osôb. Dokopy preto musím ustanoviť 80 členov a náhradníkov výberových komisií na jeden termín. Pre každú komisiu menujem dvoch členov z databázy súdnej rady, dvoch z databázy ministerstva spravodlivosti a po dvoch náhradníkov z oboch týchto databáz. Po jednom členovi a náhradníkovi člena komisie do každej z 8 výberových komisií navrhujú kolégiá predsedov sudcovských rád. Musím tiež pamätať na vyváženosť komisie z hľadiska odbornosti v trestnej a netrestnej agende. Pred vymenovaním komisií všetkým kandidátom na členov výberových komisií z oboch databáz posielam e-mail s pravdepodobným termínom, na ktorý bude hromadné výberové konanie vyhlásené, s otázkou, či sa môžu v tomto termíne zúčastniť. Niektorí vôbec nereagujú, niektorí odmietajú, lebo nemôžu kvôli iným pracovným povinnostiam alebo z osobných dôvodov. Navyše, nie je veľká ochota ísť na niekoľkodňové výbery, kde treba cestovať, prespať a znášať ďalšie náklady. Tieto výhrady preto vnímam ako nevedomosť navrhovateľov o tom, ako prebieha proces kreovania výberových komisií. Mimochodom, mám štatistiku o účasti kandidátov na členov výberových komisií z databázy súdnej rady vo všetkých výberových konaniach za obdobie rokov 2017 – 2019 (teda nielen v hromadnom výberovom konaní). Viaceré mená z databázy súdnej rady sa v tejto štatistike objavujú opakovane, napríklad aj Mgr. Dušan Čimo – 6-krát, prof. JUDr. Milan Ďurica – 12-krát, JUDr. Anton Jaček – 10-krát, JUDr. Ľuboš Sádovský – 8-krát, JUDr. Ján Vanko – 16-krát, ale niekoľkokrát sa opakovali aj ďalšie mená).

Ešte väčší problém majú s vaším návrhom vtedajšej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej, ktorá bola medzi sudcami zadržanými a obvinenými z korupcie. Dovtedajšia ministerka spravodlivosti už predtým hrozila demisiou, ak by sa pani Jankovská dostala do súdnej rady. Neprekážalo vám to?

Návrh som podala v januári 2019. Vtedy informácie, ktoré vieme dnes, ešte neboli vonku. Výhrady voči Jankovskej boli verejne komunikované tak, že do súdnej rady by mal za parlament nastúpiť nesudca a nemal by to byť ani aktívny politik. Tieto výhrady som vnímala. Nevzťahovali sa ale na jej kandidatúru na Ústavný súd. Informácie, ktoré máme dnes, som v tom čase nemala.

Meno pani Jankovskej ale bolo už predtým spájané s pochybnosťami v trenčianskom prostredí, kde ako sudkyňa pôsobila. Ani toto vás nevyrušovalo?

Áno, tieto informácie boli medializované, ale pani bývalá štátna tajomníčka mi predložila dokumenty, ktoré v tom čase uvedené medializované kauzy vysvetľovali. Napokon, tieto kauzy vysvetľovala aj na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom.

Prečo ste navrhli práve ju?

Oslovila ma, keď sme sa koncom roku 2018 stretli na nejakej porade na ministerstve spravodlivosti. Povedala mi, že zvažuje uchádzať sa o túto pozíciu. Viem, že to zvažovala aj v minulosti, takže sa informovala, či by som ju navrhla. Vtedy boli medializované niektoré informácie, ktoré som si od nej dala vysvetliť a predložiť dokumenty, ktoré by potvrdzovali jej tvrdenia v daných veciach. Ja som ale nenavrhovala iba ju, ale aj Danielu Švecovú, Petra Melichera, Pavla Malicha, zvažovala som ešte Libora Duľu, ale ten mal v tom čase viac navrhovateľov. Aj ten ma však oslovil. Ústavnoprávny výbor aj hlasmi opozičných poslancov potvrdil, že Jankovská spĺňa predpoklady na kandidatúru za ústavnú sudkyňu.

Ale tie kontrolované požiadavky boli len formálne…

Toto tvrdenie by som brala vtedy, keby nebolo robené verejné vypočutie. Tam sa zisťoval morálny štandard a integrita kandidátov. Pokiaľ by tam mal niekto voči nej zásadné výhrady, tak by som očakávala, že nezdvihne ruku za to, že spĺňa predpoklady na ústavnú sudkyňu.

Ako dobre ju poznáte?

Bližšie sme sa spoznali, keď prišla z Trenčína do Bratislavy na ministerstvo spravodlivosti. Stretávali sme sa pri niektorých aktivitách v rámci súdnictva. Prichádzali sme do kontaktu najmä v rámci porád či seminárov sudcov v jednotlivých obvodoch krajských súdov. Mali sme obdobia komunikácie, ale aj úplne hluché obdobia, keď sme vôbec nekomunikovali.

Boli ste spolu niekedy na dovolenke?

Na dovolenky sme spolu nechodili, ale gratulovali sme si.

Po zadržaní mal Vladimír Sklenka vypovedať, že ste intervenovali na strane Erika Mikurčíka v spore o budovu hotela Carlton…

Z toho som zostala úprimne prekvapená. Prišiel nám v roku 2017 a myslím aj začiatkom roka 2018 podnet, kde sa tento pán sťažoval na postup vyšších súdnych úradníkov a sudcu. Ja som tieto podnety povinná preverovať. Postupovala som absolútne rovnako ako pri každom inom podnete. Požiadala som predsedu Okresného súdu Bratislava I, aby mi zabezpečil vyjadrenia dotknutých strán. Pána Mikurčíka absolútne nepoznám a nikdy v živote som ho nevidela. Absolútne nerozumiem, ako pán Sklenka došiel k takémuto záveru, ale vo vzťahu k tomuto som podala aj trestné oznámenie.

Zamerala som sa na skrátenie súdnych konaní

Vy ste si vtedy ako predsedníčka súdnej rady dali za cieľ zvýšenie dôveryhodnosti justície. To sa vám však nepodarilo. Nepovažujete to za svoje zlyhanie, veď ako predsedníčka súdnej rady by ste mali byť tvárou justície?

Keď som sa stala predsedom rady, písal sa rok 2017. Vtedy bola dôvera v justíciu tiež nízka. Zloženie či poradie dôvodov nedôvery bolo vtedy iné. Dnes je, myslím, hlavným dôvodom nedôvery korupcia, predtým viedli prieťahy v súdnych konaniach a rozhodovacia činnosť (nejasnosť rozhodnutí, rozdielne rozhodovanie v rovnakých veciach a podobne). Medzi dôvody nedôvery patrila aj korupcia, ale prioritne to bola dĺžka konaní. Preto v čase, keď som sa stala predsedníčkou, prioritne som sa zamerala na to, aby sme na súdoch dokázali vytvoriť podmienky pre efektívnu prácu sudcov a skrátili súdne konania.

V súvislosti s korupciou Národná kriminálna agentúra v marci zadržala a obvinila 13 sudcov, niektorí sú dokonca dodnes vo väzbe. Mnohí vám krátko po tom vyčítali, že ste sa postavili skôr na stranu nezávislosti justície než na stranu tých, ktorí chcú jej očistu. Nie je táto situácia aj vaša vizitka?

Nepochybne táto kauza dôveryhodnosti nepomohla, skôr naopak. Bolo mi vyčítané, že som obhajovala konkrétne osoby zapojené do tejto kauzy. Tak to ale nebolo. Mojou základnou úlohou, rovnako ako celej súdnej rady, je chrániť nezávislosť súdnictva. Nikdy som sa ale nevyjadrovala ku konkrétnym osobám alebo konkrétnym pochybeniam sudcov, pretože to musí byť riešené v trestnom konaní. Je to úloha pre orgány činné v trestnom konaní. Čo som ja mohla robiť, bolo podávanie disciplinárnych návrhov pre porušenie či už etických pravidiel alebo povinností sudcu. To som aj urobila. Išlo o zodpovednosť za porušovanie povinností vo vzťahu k etickým pravidlám a nespĺňania predpokladov sudcovskej spôsobilosti.

Ak ste sa, ako hovoríte, zameriavali na zrýchlenie konaní, nemyslíte si, že ste zanedbali systémové zmeny vo vzťahu ku korupcii, či už sú to bezpečnostné previerky, alebo lepšia kontrola majetkových priznaní sudcov?

Bezpečnostné previerky boli vtedy vykonávané u kandidátov na sudcov. Vo vzťahu k aktívnym sudcom boli pozastavené Ústavným súdom, ktorý takúto právnu úpravu označil za protiústavnú. Takže toto nebola moja úloha. Áno, je otázne, či ide o systémové zlyhanie. Tieto názory sú, samozrejme, oprávnené. Ale oprávnené sú aj otázky, ktoré zložky v celom systéme justície v širšom význame slova, vrátane orgánov činných v trestnom konaní, zlyhali a akým spôsobom. A tiež to, či bolo vôbec možné z oprávnení, ktoré súdna rada má, zistiť a odhaliť konanie, na ktoré ukazuje komunikácia z Threemy. Vo vzťahu k majetkovým priznaniam môžem povedať, že preverovanie sme ešte sprísnili, lebo sa pozeráme na všetky prírastky sudcov za predchádzajúci rok. Otázka ale je, čo všetko je v tom majetkovom priznaní uvedené. Nikto z verejných činiteľov nemá aktuálne takú kontrolu majetkových priznaní ako sudcovia, či už vo vzťahu rozsahu priznávaného majetku, rozsahu zverejnenia, ako aj formy, ktorá je podrobnejšia a konkrétnejšia. Verejnosť sa z týchto majetkových priznaní môže dozvedieť veľa.

A myslíte, že dosť? Nie sú tieto priznania a ich kontrola stále len formálne?

Súdna rada vyhodnocuje majetkový prírastok sudcu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zisťujeme a porovnávame, čo sudcovi za ten rok pribudlo, či už vo financiách, alebo na hnuteľnom alebo nehnuteľnom majetku a následne zisťujeme, či sudca mohol tento ním deklarovaný majetok z príjmu svojho a aj jeho partnera nadobudnúť. Toto sa vyhodnocuje v komisii súdnej rady a každý jeden sudca, ktorému pribudlo čo i len euro, je vyhodnocovaný, či jeho majetkový prírastok zodpovedá príjmom. Zohľadňujú sa aj životné náklady. Komisia potom predkladá správu súdnej rade.

Sú ale priznania a ich kontrola dostatočne funkčné, aby mohli odhaliť aj možné nelegálne príjmy sudcov?

To už je iná otázka. Tvrdím, že súdna rada postupuje pri kontrole v súlade so zákonom. Druhá otázka je, či vieme zistiť aj majetok, ktorý sudca neprizná, ale využíva ho alebo ho má napísaný na niekoho iného. Toto my z aktuálneho majetkového priznania nezistíme, ale len to, čo prizná. V Českej republike sa napríklad majetkové priznania takto ani nevyhodnocujú. Odovzdávajú sa predsedovi Najvyššieho súdu, ale ako som bola informovaná, nie sú takto vyhodnocované. Takže v tomto sme o krok vpred.

Naozaj sme, ak sama priznávate, že nie sú funkčné?

Museli by sme mať ešte aj vyšetrovacie kompetencie, aby sme zistili zamlčiavaný majetok sudcov. To sa z aktuálnych majetkových priznaní zistiť nedá, ale rovnako to platí aj u ostatných verejných činiteľov. Tí tiež len deklarujú majetok. Sudcovia majú priznania oveľa podrobnejšie. Sama teraz ako predsedníčka rady podávam majetkové priznanie Národnej rade. Musela by sa zmeniť právna úprava a rozšíriť kompetencie, resp. upraviť nejaký mechanizmus, aby sa pri dôvodných podozreniach mohol majetok sudcu preveriť aj širšie.

Ak teda priznávate, že kontrola nie je celkom efektívna, iniciovali ste nejakú zmenu zákona?

Zatiaľ nie, pretože na toto sa mali vzťahovať bezpečnostné previerky, ktoré však posudzoval Ústavný súd. Čakalo sa na jeho rozhodnutie, akým spôsobom sa k tejto otázke postaví. Keď došlo ku zrušeniu ustanovení aj vo vzťahu k previerkam aktívnych sudcov a kandidátov na sudcov, čo sa týka spôsobu preverovania, pripravovali sme materiál, akým spôsobom to nastaviť, aby to mohla súdna rada robiť. Na ministerstve spravodlivosti bola na to dokonca zriadená komisia, išlo to však trochu dostratena a komisia zatiaľ nepriniesla žiadne závery. Tá otázka sa opäť otvára, preto budeme určite zapojení do diskusie o preverovaní individuálnych sudcov, u ktorých vznikajú pochybnosti.

Nežijem si nad pomery

Navrhovatelia vášho odvolania naznačujú, že ste nemali záujem riešiť formálnosť kontroly majetkových priznaní, pretože vám súčasný stav môže aj osobne vyhovovať. Čo na to hovoríte?

Nerozumiem, prečo by mi to malo osobne vyhovovať. Ja za súčasnú zákonnú úpravu nemôžem. Nemôžem zodpovedať za to, ako bol upravený zákon, ale len za to, ako realizujem svoju povinnosť z neho. Či dávam pri nejakých pochybnostiach výzvu sudcom, aby ich vysvetlili. Toto činím. Naozaj nemôžem zodpovedať za zákonnú úpravu a to, akým spôsobom sú limity preverovania stanovené.

V tejto súvislosti ale tvrdia, že sú pochybnosti aj o vašich majetkových pomeroch a spomínajú, že žijete v luxusnom byte pod Bratislavským hradom, ktorý ste nemohli nadobudnúť legitímne…

<An> Tieto informácie vychádzajú z veľmi nekorektne napísaného novinárskeho článku, z ktorého som bola veľmi pobúrená. Mám starší byt s rozlohou cca 67 m2, ktorý som ako nájomníčka nadobudla v roku 1998 od hlavného mesta za zákonom stanovenú cenu. Cena bola na dnešné pomery naozaj smiešna, asi tisíc eur. Také však vtedy platili pravidlá pre všetkých. V tom byte som žila viac ako 20 rokov počas výkonu advokácie, ako aj výkonu funkcie sudcu.

Tento byt od hlavného mesta prenajímate?

Nie. Prenajímame druhý byt. Ešte v čase, keď som bola advokátka, investovali sme do výstavby menšieho dvojizbového bytu. Ten sme kupovali pre deti ako odrazový mostík do života. Tento byt sa od začiatku prenajíma až dodnes za 6 000 eur ročne. Darovali sme ho nedávno deťom. V roku 2011 som si na lízing kúpila auto, ktoré som splatila v roku 2014. Vlastníme ho do dnešného dňa, má takmer 9 rokov. Druhé auto spomínané v článku sme kúpili v roku 2012. Zakúpili sme ho z prostriedkov za predaj predchádzajúceho motorového vozidla a zobrali sme si aj pôžičku. V roku 2017 sme ho predali za niečo viac ako 20-tisíc eur, cez oficiálneho predajcu. Tie sme potom investovali do aktuálneho auta Škoda Kodiaq, na ktoré sme si ešte zobrali pôžičku 15-tisíc a mám ho dodnes. Všetko toto mám uvedené v majetkových priznaniach.

Najväčšia výhrada však bola smerovaná k bytu za takmer pol milióna eur…

Na nový byt som si zobrala bankový úver vo výške 80 percent z ceny nehnuteľnosti, ktorý budem splácať 20 rokov. Stál cca 448-tisíc. Sú sudcovia, ktorí majú státisíce na úsporách, ja mám, naopak, vyše 300-tisícový úver.

Sama v majetkovom priznaní uvádzate, že ste zaplatili zálohu za rezerváciu vo výške cca 90-tisíc eur, ktoré ste zaplatili vďaka daru od otca vo výške 75-tisíc eur. Veľmi veľký dar. Odkiaľ mal váš otec toľko peňazí?

Je to dosť, ale otec mal tieto peniaze z predaja nehnuteľnosti.

V hotovosti?

Určite nie. Tieto peniaze šli cez bankový prevod.

Kúpili ste za tieto peniaze holobyt, či už bol zariadený?

Nebol zariadený, keď som ho rezervovala, bol vo výstavbe.

Zariadiť takýto byt musí stáť ešte ďalšie množstvo peňazí…

Jednu kuchynskú linku, sedačku, postele, skrine… Deti majú v izbách posteľ, dosku ako stôl a jednu vstavanú skriňu. Tie izby nie sú veľké a sú zariadené jednoducho. Základné zariadenie sme dopĺňali postupne, časť sme použili aj zo staršieho bytu. Ja naozaj nežijem v luxuse. Nemám tam ani krb, ani mramor, ani nič podobné. Byt je označený ako štandardný.

Takže odmietate, že by váš majetok mohol prevyšovať vaše legálne príjmy?

Odmietam. Ja síce vlastním ten byt, ale vlastne 80 percent má stále banka. Na uvedenom byte je záložné právo v prospech banky a budem ho splácať až do mojich takmer 70 rokov.

Dávajú banky aj takéto hypotéky?

Prečo by nedávali? Veď ja mám pravidelný plat a ručím nehnuteľnosťou. Mám normálny bankový úver bez akýchkoľvek výnimiek. Ani nikoho z tej banky nepoznám. Ak nebudem splácať úver, prídem o byt.

Aké vysoké mesačné splátky máte pri takej veľkej hypotéke? Vychádza vám popritom aj na životné náklady, aké sú vysoké?

Splátky sú zhruba 1 600 eur mesačne. Nechodím na drahé dovolenky, nemám a ani som nikdy nemala značkové oblečenie, drahé kabelky alebo topánky. Ani moje deti či manžel. Jediné, do čoho sme vždy v rámci spotreby investovali, bolo auto, pretože neznášam lietanie. Chodíme na ňom napríklad na dovolenky do Chorvátska. O chod domácnosti sa stará aj môj manžel.

Vo vile pána Bžána v Chorvátsku ste sa nezastavili, ako pani Jankovská?

Tak to som sa určite nezastavila. Ani netuším, kde ju má.

Čo robí váš manžel?

Je dlhodobo riadne zamestnaný a má pravidelný mesačný čistý príjem maximálne do 1 600 eur.

Už existuje dohoda na mojom odvolaní

Navrhovatelia v závere píšu, že vaším zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť a dobrá povesť justície. Odmietate to teda?

Do dnešného dňa mi nebolo vyčítané nič, čo je v tom návrhu uvedené. Okrem medializovaných majetkových pomerov, ktoré som ale vysvetlila. Tie ďalšie výčitky navyše stále smerujú ku kompetenciám celej súdnej rady, v ktorej mám len jeden hlas. Povinnosti predsedu súdnej rady sú vyslovene uvedené v zákone a to, čo sa mi kladie za vinu, nie je porušenie povinnosti predsedu súdnej rady. Tieto povinnosti som ja neporušila. Každý jeden člen môže navrhnúť, či dať podnet, čo sa má prejednávať na súdnej rade a konečné rozhodnutie má aj tak v rukách súdna rada, ktorá zasadá raz mesačne.

Zasadali ste niekedy neformálne s vybranými členmi súdnej rady aj pred riadnym zasadnutím?

Nie, takto sa nikdy nezasadalo.

Ak teda hovoríte, že vám vyčítajú rozhodnutia, ktoré robila celá súdna rada, ako hodnotíte jej fungovanie pod vaším predsedníctvom? Zlyhala?

Vždy sa riešia aktuálne veci. Na každý rok si súdna rada schvaľuje plán práce, takže postupuje sa podľa neho a potom sa ešte vybavujú podnety od sudcov, sťažnosti od občanov a ďalšie návrhy od predsedov súdov. Všetky veci, ktoré neznesú odklad, sa preto musia riešiť „za pochodu“. Efektivite práce by naozaj pomohla profesionalizácia súdnej rady, resp. jej členov, pretože okrem predsedu všetci ostatní členovia majú ešte inú prácu na súdoch alebo v inej oblasti. Nestačí len jedno stretnutie členov mesačne na zasadnutí. Potom sú aj tie zasadnutie také zdĺhavé, pretože sa veci diskutujú až priamo na súdnej rade.

Myslíte si, že svojimi argumentmi presvedčíte navrhovateľov? Aký výsledok odvolávania očakávate?

Vzhľadom na to, ako to bolo odkomunikované aj jedným z navrhovateľov, osobne si myslím, že ich nepresvedčím. Napriek tomu argumenty dám a budú aj zverejnené, čiže každý si bude môcť urobiť názor, či sú relevantné alebo nie. Zdá sa, že vo vzduchu už je dohoda na desiatich hlasoch potrebných na moje odvolanie, aj keď neviem, o ktorých členov konkrétne ide. Ak je vopred jasná dohoda, že ma odvolajú, tak asi sa nečaká na argumentáciu… Ak existuje takáto dohoda, myslím si, že nejde o mňa ako osobu, ale o funkciu.

81 debata chyba
Viac na túto tému: #Súdna rada SR #Lenka Praženková