Čakanie na priznanie Moniky Jankovskej

, 16.06.2020 12:00
Monika Jankovská, NAKA
Bývalá sudkyňa a štátna tajomníčka Monika Jankovská vychádza z budovy Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) v Nitre v pondelok 15. júna 2020. Jankovskú zadržali v marci 2020 pri policajnej akcii Hmla. V súčasnosti čelí vo väzbe trestnému stíhaniu za korupčnú trestnú činnosť. Začiatkom júna sa vzdala funkcie sudkyne. Autor: ,

Takmer po sto dňoch vo väzbe sa bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za stranu Smer Monika Jankovská údajne rozhodla spolupracovať s políciou. Len pred necelými dvoma týždňami sa pritom vzdala funkcie sudkyne. Jankovskej právnik Peter Erdös potvrdil, že už exsudkyňa sa k ničomu nepriznala.

Odborník na trestné právo Ladislav Kuruc vysvetľuje, že obvinení, ktorí chcú spolupracovať, sa na začiatku spolupráce s políciou snažia o neformálnu ústnu záruku nižšieho trestu.

Jankovskú polícia zadržala 11. marca krátko pred šiestou hodinou ráno v rámci akcie Búrka. O tri dni neskôr ju Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici vzal do väzby. Bývalá štátna tajomníčka je obvinená zo zločinu prijímania úplatku formou spolupáchateľstva a z prečinu podplácania. Keďže sa týchto skutkov mala dopustiť ako verejný činiteľ, v prípade dokázania viny jej hrozí päť až 12 rokov väzenia.

Po 96 dňoch od zadržania Jankovskú v pondelok ráno priviezli kukláči opäť do Národnej kriminálnej agentúry v Nitre. Už minulý týždeň sa špekulovalo, že by mala začať spolupracovať s políciou. Na výsluchu sa nakoniec zdržala krátko, po troch hodinách ju z Nitry odviezli.

Erdös už aj minulý týždeň pre Pravdu odmietol potvrdiť, že sa Jankovská rozhodla vypovedať. Nič sa v tomto ohľade nezmenilo ani po výsluchu. „Informáciu o priznaní klientky nemám, respektíve som ju nepostrehol. Nemám oprávnenie od klientky, preto sa k priebehu a obsahu výsluchu vyjadrovať nebudem,“ reagoval Erdös. Obhajca povedal, že čas strávený na polícii využili aj na preštudovanie spisu. Ako doplnil, predvolanie na ďalší výsluch zatiaľ s klientkou nemajú a nevedia, kedy sa budú konať prípadné ďalšie úkony.

VIDEO: Obhajca Moniky Jankovskej o výsluchu svojej klientky.

Ako sa uzatvára dohoda

Funkcie štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti, do ktorej ju nominovala strana Smer, sa Jankovská vzdala ešte vlani v septembri. Dôvodom bolo zverejnenie obsiahlej komunikácie s podnikateľom Marianom Kočnerom, obvineným z vraždy novinára a jeho snúbenice. Jankovská tvrdila, že funkciu opúšťa pre neprimeraný nátlak, ktorému musí čeliť aj jej rodina. Akýkoľvek vzťah s Kočnerom razantne odmietla.

Vtedy sa ešte videla ako sudkyňa bratislavského krajského súdu, no teraz začiatkom júna sa funkcie sudkyne vzdala.

Trestný právnik Ladislav Kuruc hovorí, že vzdanie sa funkcie sudkyne môže Jankovskej pomôcť pri ďalšej prípadnej žiadosti o prepustenie z väzby. Nebude totiž môcť ani teoreticky pokračovať v trestnej činnosti, ktorá je v obvinení spojená s jej funkciou štátnej tajomníčky, respektíve sudkyne. Druhou možnosťou je priamo snaha o dohodu s prokurátorom, vďaka ktorej by Jankovská za objasnenie trestných činov mohla dostať nižší trest.

„Verejne známe osoby majú tendenciu vyhnúť sa verejnému súdnemu konaniu, preto niekedy preferujú dohodu o vine a treste. Na tej sa však musí dohodnúť s prokurátorom. Obvinený zväčša v neformálnom rozhovore s vyšetrovateľom či operatívcami polície, respektíve listom naznačí, o akej trestne činnosti vie vypovedať a čo vie objasniť. Podrobnosti sa ale nehovoria. Musí tam spravidla prísť k nejakej predchádzajúcej dohode, zvyčajne to všetko prebieha na neformálnej báze. Ten obvinený potrebuje aspoň nejakú ústnu záruku, že sa dohoda uzavrie, ak budú jeho výpovede relevantné," vysvetľuje Kuruc.

Podľa neho však nie je veľa priestoru na vyjednávanie. "Vyšetrovateľ či prokurátor musia zvážiť, aké dôkazy môže mať tento obvinený a či vôbec takéto svedectvo potrebuje k objasneniu skutkov,“ priblížil advokát. Ako dodal, obvinený môže v takomto prípade pomôcť odhaľovať aj nesúvisiacu trestnú činnosť, napríklad aj z prostredia politiky.

Niektorí politici dúfajú, že prehovorí

Informácie o možnom priznaní zaujali aj politikov. „Najlepšie urobí, ak sa prizná a odhalí celú štruktúru fungovania. Ale uvidíme, či tú odvahu bude mať. Reči sa hovoria a chleba sa je. Počkajme si ešte, či naozaj bude spievať a budeme všetci radi. Dúfajme ale, že nebude spievať falošne,“ reagoval premiér Igor Matovič (OĽaNO). Viac by sa chcela o korupčnom systéme dozvedieť aj podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí). Tá by však bola najradšej, keby Jankovská ukázala priamo na ich opozičného oponenta – stranu Smer.

Bugár: Jankovská chcela ovplyvňovať súdy

Protiprávnosť Jankovskej konania údajne spočíva nielen v ponúkaní a prijímaní úplatkov, ale aj v organizovaní korupčnej schémy. „Podstata konania, pre ktoré je obvinená stíhaná, spočíva v manipulácii sudcov, v tom, ako, v prospech koho a za koľko majú rozhodovať jednotlivé kauzy, pričom za to mala byť ,odmeňovaná‘ a tiež mala ,odmeňovať poslušných sudcov‘. Opísané opakované konanie menovanej vo viacerých veciach a vo vzťahu k viacerým osobám sa stalo, podľa názoru Najvyššieho súdu, pre menovanú súčasťou jej bežného života, nehovoriac už o tom, že takto sa správala a konala z pozície štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti. Takéto ,bezškrupulózne‘ správanie obvinenej sa nezmenilo ani po vznesení obvinenia,“ uvádza sa v rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý 20. marca zamietol Jankovskej sťažnosť proti väzbe ako nedôvodnú.

Takéto podozrenia boli o Jankovskej známe už minimálne tri roky. Keď ju v júni 2017 navrhol predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej zo Smeru ako kandidátku parlamentu do Súdnej rady, vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mostu-Híd pohrozila demisiou. Aj keď ministerka verejne argumentovala, že parlament by nemal do Súdnej rady nominovať ďalšieho sudcu, skutočné dôvody ostali skryté.

„Pýtal som sa na ňu Žitňanskej. Ona sama mala informácie, že Jankovská má zvláštne väzby a štýl, ktorý ukazoval, že by chcela ovplyvňovať súdne procesy. Preto k nej Žitňanská nemala dôveru a Jankovská ako štátna tajomníčka dostala iba také úlohy, aby tieto svoje veci nemohla robiť. Keď som sa Žitňanskej na ňu pýtal po tom, čo to prepuklo, aj sama mi povedala, že netušila o tom rozmere,“ priblížil vtedajšiu situáciu dlhoročný predseda Mostu-Híd Béla Bugár v rozhovore pre Pravdu.

Jankovská si mala s Kočnerom vymeniť tisíce správ cez šifrovaciu aplikáciu Threema. Písať si mali o množstve káuz vrátane civilného sporu o zmenky televízie Markíza, pre ktoré bol neskôr Kočner zatiaľ neprávoplatne odsúdený na 19 rokov. Zo správ vyplýva, že Kočner cez Jankovskú ovplyvňoval sudkyne Denisu Cvikovú, Zuzanu Maruniakovú a Andreu Haitovú. Jankovskú zadržali v marci pri policajnej akcii Búrka. V súčasnosti čelí vo väzbe trestnému stíhaniu za korupčnú trestnú činnosť. Začiatkom júna sa vzdala funkcie sudkyne.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

122 debata
Viac na túto tému: #NAKA #Monika Jankovská #Marian Kočner