„Nález v Košiciach znamená zlú správu. Lokalita Čermeľ, kde sa diviak našiel, je turistická oblasť, kam chodí neskutočne veľa Košičanov,“ upozorňuje Bíreš s tým, že oblasť neuzatvoria úplne. "Vydáme odporúčanie, aby ľudia chodili po vymedzených vyznačených chodníkoch, vyvarovali sa akéhokoľvek voľného pohybu v lese. Hoci sa začína hubová sezóna a je čas zbierania lesných plodov, teraz by to ľudia robiť nemali,“ povedal Bíreš. Zdôraznil, že riziková zóna sa vymedzí v okruhu 10 až 15 kilometrov.
V dotknutom území leží aj zoologická záhrada. „Nechováme sviňu divú,“ hovorí riaditeľ zoo Erich Kočner s tým, že prijmú všetky opatrenia, ktoré budú potrebné.
Diviakom sa v Košiciach darí dobre, už viackrát zaznamenali ich výskyt aj v areáli botanickej záhrady, kde si pochutnali na šafrane či snežienkach, ale aj narcisoch. Neskôr sa v botanickej záhrade uskutočnil aj odstrel diviakov.
Divé svine sa opakovane aj na košickom sídlisku Ťahanovce, ktoré bezprostredne susedí s lesoparkom. Láka ich najmä potrava z kontajnerov. Tamojšie poľovnícke združenie už zorganizovalo viacero odstrelov, no diviaky sa do tejto lokality stále vracajú.
Dva výskyty v jeden týždeň
V utorok minulý týždeň našli uhynutého diviaka, u ktorého sa potvrdil africký mor ošípaných, približne dvadsať kilometrov od Košíc smerom na Maďarsko. „Nečakali sme, že aj v Čičkách sa môže vyskytnúť infikovaný jedinec,“ vysvetľuje referent poľovníctva a správy pozemkov Mestských lesov Košice Martin Matúš.
Hovorí, že sa možno len domnievať, ako sa do týchto lokalít mohol mor dostať. "Nevylučujeme ani možnosť, že to sem mohol preniesť nejaký turista, cyklista alebo poľovník, ktorý mohol, hoci aj nevedomky, stúpiť na infikovaný diviačí trus a priniesol ho do Košíc na topánkach,“ myslí si Matúš.
Viceprezident Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák prosí verejnosť o spoluprácu. „Poľovníci počas ranného brieždenia a večerného západu slnka lovia zver. Prosíme ľudí, aby v tomto čase obmedzili pohyb v lese. Nemali by ani prikrmovať zvieratá a ani vyhadzovať kuchynský odpad voľne do prírody,“ požiadal Kaššák.
Obmedzený pohyb v lese
Africký mor ošípaných sa potvrdil na Slovensku prvýkrát 25. júla 2019 v domácom chove v obci Strážne v okrese Trebišov pri maďarských hraniciach. Šíreniu nákazy nepomohla ani likvidácia chovov v niekoľkých obciach. Postupne sa rozšíril aj do okresov Michalovce a Košice–okolie, kde bol v marci vydaný zákaz vstupu do lesa.
„Stále trvá nepriaznivá situácia s južným susedom Maďarskom. Za prvý štvrťrok bolo v blízkosti hraníc so Slovenskom diagnostikovaných 1 500 zvierat, u nás 130. Ide síce o nárast, ale nie veľmi masívny. Rozhodli sme sa pre rozšírenie infekčnej oblasti aj tam, kde sme ešte nezaznamenali potvrdených diviakov s nákazou,“ upozorňuje Bíreš.
V pásme 10 až 15 kilometrov od maďarských hraníc bude zakázaný pohyb ľudí v prírode mimo vyznačených trás. Podobné opatrenia ako v Košiciach teda budú platiť aj v okresoch Košice-okolie, Rožňava, Rimavská Sobota, Lučenec a Veľký Krtíš.
Doteraz bolo na území Slovenska zaznamenaných už 213 prípadov tohto ochorenia. Africký mor ošípaných je vysoko nákazlivá choroba ošípaných a diviakov. Vírus sa šíri priamym aj nepriamym kontaktom. Úmrtnosť nakazených ošípaných dosahuje 90 až 95 percent. Ide o neliečiteľnú chorobu, ktorá však nie je prenosná na ľudí a iné druhy zvierat.
Africký mor ošípaných (AMO)
Je to vírusová, vysoko nákazlivá infekcia domácich ošípaných, európskych diviakov, amerických diviakov a afrických divo žijúcich sviňovitých (prasa bradavičnaté, diviak štetinatý, diviak madagaskarský, diviak pralesný). Prejavuje sa rýchlym priebehom, vysokými horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, hnačkami, zápalom pľúc a krvácaninami rôznej veľkosti a tvaru v podkoží, na slizniciach a tkanivách rôznych orgánov. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou (85 až 100 percent). AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. V prípade výskytu AMO sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje, resp. obmedzuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z bravčového mäsa. Pri potvrdení choroby u diviačej zveri sa zastavuje, resp. reguluje poľovanie nielen na diviakov, ale aj ostatnú voľne žijúcu zver, obmedzuje sa pohyb v lese a zastavuje sa obchodovanie s mäsom od diviakov vrátane produktov. AMO bol prvotne rozšírený v krajinách subsaharskej Afriky. Do Európy bol AMO prvýkrát zavlečený v 50. rokoch minulého storočia (Portugalsko, Španielsko, neskôr aj Francúzsko, Belgicko, Holandsko) a jeho zavlečenie bolo pravdepodobne spôsobené kuchynským odpadom z leteckej dopravy z afrických štátov. Z prvej infekčnej vlny zostal iba endemický výskyt AMO na Sardínii v Taliansku.
Zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR