Nebezpečné šikanovanie na školách, zažilo ho každé šieste dieťa

, 22.06.2020 06:00

Opakované šikanovanie na vlastnej koži zažilo na základnej škole takmer 17 žiakov zo sto, to je skoro každý šiesty. Na vlastné oči ju videl takmer každý druhý, vyše 40 percent detí.

Agresori sa na svoje obete zameriavajú najmä počas prestávok. Najčastejšie ide o ponižovanie, urážanie, vysmievanie, nadávky. Vyše 13 detí zo sto zažilo v škole bitku alebo telesný útok.

Správa Štátnej školskej inšpekcie za minulý školský rok sa číta ťažko. Najmä konštatovanie, že nie všetky náznaky šikanovania boli dôsledne preskúmané. Detská psychologička Eva Gajdošová upozorňuje, že šikanovanie v triede je ako vírus. Ostatní sa prizerajú, ale aj pridajú k agresorovi.

Problém so šikanovaním v školách sa začína čoraz viac skloňovať po vrútockej tragédii, keď sa ukázalo, že útočník mohol byť kedysi ako žiak pod tlakom, zosmiešňovaný či dokonca fyzicky napádaný pre svoj výzor či sociálne pomery.

Šikanovanie minulý školský rok inšpektori zaregistrovali takmer v každej škole, ktorú navštívili. Bolo ich 79 z viac ako dvetisíc štátnych, súkromných a cirkevných základných škôl. Skúsenosť so šikanovaním zisťovala inšpekcia prostredníctvom dotazníka, do ktorého sa zapojilo 2 362 žiakov šiesteho a siedmeho ročníka.

Eva Tchuriková, riaditeľka základnej školy v Palíne v Michalovskom okrese hovorí, že šikanovanie sa snažia riešiť už v zárodku s celým odborným tímom, v ktorom je psychologička, výchovná poradkyňa či špeciálna pedagogička. Upozorňuje však, že za agresívnym správaním žiaka môže byť problém v rodine. V tejto škole preto o šikanovaní debatujú na triednických hodinách, sledujú spoločenskú klímu v triedach a podporujú žiacky parlament.

Učitelia by mali byť schopní rozpoznať vzťahy v kolektíve žiakov, konštatuje aj hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Hoci podľa nej šikanovanie je javom tzv. večnej povahy, možno ho úspešne minimalizovať.

Inšpekcia sa často stretáva s tým, že šikanovanie prerastie do najvyššieho štádia, teda k agresorovi sa pridávajú aj ďalší žiaci a zvyšok skupiny prijíma ich pravidlá, no učitelia a rodičia nič netušia. „V tomto kontexte môže školský psychológ zohrať veľmi užitočnú rolu tým, že monitoruje vzťahy medzi žiakmi a pozitívne ich ovplyvňuje. To však nestačí, lebo k rozhodujúcim ukazovateľom klímy školy patria aj vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi a vzťahy v učiteľských kolektívoch,“ spresnila Kalmárová.

Z odpovedí žiakov v dotazníku vyplynulo, že agresori šikanovali svoje obete najčastejšie počas prestávky v triede, na chodbe či na toalete, ale aj mimo priestorov školy, a to aj napriek zabezpečenému pedagogickému dozoru či nainštalovaným videokamerám na chodbách škôl. Z detí, ktoré priznali šikanovanie, až štvrtina ho zažila cez prestávku. Pätnásť percent z nich zažilo teror mimo školy.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Podoby šikanovania

Najčastejšie sa deti stretli s ponižovaním, urážaním, vysmievaním, so zastrašovaním a s nadávkami. Uviedlo to 30 percent žiakov. „V priestoroch škôl sa stretávali aj s telesným napadnutím, bitkou, kopaním, týraním, s vandalizmom, ničením osobných vecí, ale aj s vyhrážaním sa prostredníctvom internetu, mobilu,“ upozorňuje správa školských inšpektorov. Bitkou či telesným atakom prešlo 13 percent žiakov.

V boji proti šikanovaniu pomáha školám smernica k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách, ale aj žiacke školské rady. Tie našli inšpektori v 29 základných školách, ktoré kontrolovali. Pozitívne hodnotila inšpekcia snahu učiteľov zapájať žiakov do dobrovoľníckych činností, celonárodných kampaní a charitatívnych zbierok či do projektov zameraných napríklad na bezpečné používanie internetu a na zvyšovanie právneho vedomia. „Učitelia najmä na hodinách dejepisu, občianskej či etickej výchovy a tiež na triednických hodinách viedli žiakov k vzájomnej tolerancii, k posilneniu atmosféry spolupráce, kamarátstva, spolupatričnosti,“ píše sa v správe.

Povedať niekomu o probléme však nie je pre deti jednoduché. Zdôveriť by sa nedokázalo deväť percent z nich. So svojou negatívnou skúsenosťou so šikanovaním by sa obete najčastejšie zverili predovšetkým rodičom, triednemu učiteľovi alebo spolužiakovi.

Chýbajú psychológovia

Rezervy priznáva aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS). „Školských psychológov majú iba na 14 percentách základných a 18 percentách stredných škôl,“ priblížil. Podľa neho je potrebné, aby na všetkých školách pôsobili okrem nich aj inkluzívne a podporné tímy. Dodal tiež, že šikanovanie bude nosnou témou v budúcom školskom roku.

Problém aktuálne predstavujú financie. Školy nemajú z čoho psychológov či podporné tímy zaplatiť. Ministerstvo školstva preto pripravuje projekt Teachers v hodnote 82 miliónov eur, ktorého cieľom je dostať do škôl školských psychológov, ale aj asistentov či špeciálnych a sociálnych pedagógov. Tí by mali nastúpiť do 900 materských, základných a stredných škôl už od začiatku nového školského roka. „Budeme na to vyčleňovať financie, aby si školy mohli miesta pre nich pomaly vytvárať. Nebude to, samozrejme, už v nastávajúcom školskom roku, ale v tých nasledujúcich, pretože je to dlhodobá téma aj v rámci personálneho obsadenia týchto pozícií,“ uistil rezort školstva. Viac ako osemtisíc učiteľov by malo byť zároveň zaškolených o bezpečnosti na školách. Podľa Gröhlinga je nevyhnutné zvýšiť aj počet špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa a logopédov. „Ide o dôležité profesie, ktoré upokojujú klímu v škole a znižujú rozdiely medzi žiakmi, čo je základom pre prevenciu šikanovania,“ vysvetlil minister.

Rezort zároveň chce otvoriť rokovania o stave šikanovania v školách a situáciu riešiť na medzirezortnej úrovni spoločne s ministerstvom vnútra, práce, sociálnych vecí a ministerstvom financií.

Zárodky problému

Riaditelia škôl priznávajú, že so šikanovaním sa pravidelne stretávajú. „Situáciu sa však snažíme riešiť v zárodku, tomuto problému sa u nás venuje celý odborný tím, teda koordinátor prevencie, psychologička, výchovná poradkyňa aj špeciálna pedagogička,“ približuje Eva Tchuriková, riaditeľka Základnej školy s materskou školou Palín. V prevencii pomáhajú informačné nástenky, debaty počas triednických hodín či každoročné prieskumy spoločenskej klímy v triede. „Máme žiacky parlament, ktorý komunikuje s vedením alebo s odborným tímom,“ dodáva. Riaditeľka pripomína, že často za agresívnym správaním dieťaťa stojí problém v rodine. „Dávnejšie z našej školy odišiel žiak agresor, pretože rodičia danú situáciu nechceli riešiť. Ukázalo sa totiž, že sa pod jeho správanie podpisovali rozvádzajúci sa rodičia, ktorí mu nevenovali dostatočnú pozornosť,“ spomína.

Tím školskej psychologičky, poradkyne, špeciálnych pedagógov a asistentov zamestnáva aj Základná škola s materskou školou na Malokarpatskom námestí 1 v Bratislave. Riešia najmä problémové správanie žiakov a konflikty v triedach. „Máme aj dobrovoľnú skupinu žiakov Chips. Sú to väčšinou starší žiaci, majú v škole svoj priestor, kde sa môžu ostatné deti prísť vyžalovať. Keď sa dieťa bojí zdôveriť dospelému, tak sa môže zdôveriť žiakovi, a oni už vedia, kedy je problém vážny. Konzultujú s učiteľkou, aby sme mohli problém riešiť či už na úrovni psychologičky, alebo na detskej úrovni, medzi rovesníkmi, alebo im pomôžu starší žiaci,“ priblížila riaditeľka školy Alena Petáková. Žiacky parlament sa tiež snaží o utužovanie kolektívov. „Robíme rôzne prednášky, aj s políciou či občianskymi združeniami,“ dodala Petáková s tým, že systém je nastavený dobre a od roku 2002 nemali zásadný problém so šikanovaním.

Pozor na „veselú šikanu“

Detská psychologička Eva Gajdošová pripomína, že dostať dieťa z následkov šikanovania je náročné. „Keď je v triede šikanovanie, je to vírus celej triedy. Nie je to len vzťah agresor – obeť, lebo aj ostatní túto situáciu dovolia. Prizerajú sa na to a prípadne sa aj pridajú,“ mieni odborníčka. Najdôležitejšie je preto mať v škole psychológa, ktorý dokáže takýto jav riešiť včas. „Mám skúsenosti, že tam, kde sú psychológovia na škole ako zamestnanci, vládne pokojnejšia atmosféra a problém šikanovania sa značne eliminuje,“ hovorí Gajdošová. Psychológ môže riešiť vzťah medzi obeťou a agresorom, ale aj vzťahy celej triedy. „Keby sme posilnili týchto odborníkov v školách, tak by bol tento jav menej výrazný,“ zdôraznila psychologička.

Fyzické, verbálne či kyberšikanovanie podľa nej vedie k tomu, že dieťa obeť sa v inom prostredí stáva často agresorom. „Sám sa stane šikanovateľom doma, v rodine, je agresívny voči svojmu okoliu,“ približuje Gajdošová. Výsmech a ubližovanie zo strany spolužiakov predstavuje zásah do sebavedomia. „Dieťa si povie si, že je asi neschopné alebo trápne. To môže prerásť aj do duševných chorôb ako depresia, úzkosť či samovražedné pokusy,“ varuje odborníčka. Zdôrazňuje, že žiak agresor často praktizuje tzv. veselú šikanu. „Argumentuje, že len si robí srandu, vtipkuje a nemyslí to vážne,“ vysvetlila psychologička.

Rodičia by si preto mali pozorne všímať zmeny v správaní dieťaťa. Šikanované dieťa je podľa psychologičky často smutné alebo prichádza domov s roztrhanými vecami. „Často môže žiadať peniaze na desiatu, pričom ich dá agresorom, alebo chce zrazu dve desiate so slovami, že je len veľmi hladný, pričom jedna desiata ide opäť agresorovi,“ uzavrela Gajdošová.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#škola #šikanovanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku