VIDEO: O prokuratúre, etickej komisii a zmenách v zákone hovorí Rastislav Remeta.
Ako funguje Etická komisia prokuratúry?
Etická komisia vznikla na základe novelizácie zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry s účinnosťou od 1. januára 2016. Novela priniesla aj Pravidlá prokurátorskej etiky, upravila Etický kódex prokurátora a fungovanie Etickej komisie prokuratúry vrátane spôsobu jej rozhodovania, počtu členov a spôsobu ich voľby. Rada prokurátorov 11. januára 2016 prijala Etický kódex prokurátora a zhromaždenia prokurátorov v rámci krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry si potom zvolili svojich členov. Ustanovujúce zasadnutie etickej komisie sa uskutočnilo 16. júna v tom roku, na ktorom deviati jej členovia, po jednom za každý kraj a jeden za Generálnu prokuratúru, si spomedzi seba zvolili svojho predsedu a podpredsedu.
Čo komisia robí?
Etická komisia môže v jednotlivých veciach rozhodovať formou písomných odporúčaní alebo stanovísk, ktoré musia byť odôvodnené a zverejňujú sa na webovom sídle Generálnej prokuratúry. V októbri roku 2019 však nastala mimoriadna situácia v súvislosti s medializovanými informáciami o možnej korupčnej a inej nelegálnej činnosti bývalého generálneho prokurátora a ďalších prokurátorov. Etická komisia vtedy rovnako ako Rada prokurátorov reagovala operatívne formou vyhlásení. Ich obsahom bolo, že informácie o možnej korupčnej a inej nelegálnej činnosti prokurátorov vrátane bývalého generálneho prokurátora spôsobujú vážne znepokojenie v radoch prokurátorov, ako aj vážne narušenie dôveryhodnosti prokuratúry vo verejnosti. Etická komisia prokuratúry zároveň dala verejnosti do pozornosti, že absolútna väčšina prokurátorov si riadne plní svoje povinnosti a ctí si slušnosť, spravodlivosť a etické hodnoty. Etická komisia vyzvala bývalého generálneho prokurátora, ako aj ďalších prokurátorov, u ktorých bolo toto podozrenie, aby bezodkladne požiadali o prerušenie výkonu funkcie prokurátora až do času, kým budú tieto informácie preverené. V ďalšom vyhlásení komisia konštatovala, že takéto konanie bývalého generálneho prokurátora a ďalších prokurátorov považuje za porušenie etického kódexu. Etická komisia rešpektovala prezumpciu neviny, ale medializované podozrenia boli také závažné, že si vyžadovali vyhlásenie, hoci táto forma nie je ani v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry upravená.
Čo je gro práce etickej komisie?
Medzi povinnosťami prokurátora je aj povinnosť dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky. V prípade podozrenia na jej porušenie sa môže disciplinárna komisia obrátiť na etickú komisiu, aby posúdila etickú rovinu daného správania a vydala k tomu stanovisko. Etická komisia nie je vyšetrovací orgán a etickú prijateľnosť správania prokurátorov posudzuje len na základe ustáleného skutkového stavu a len v rozsahu svojej zákonnej pôsobnosti. Väčšina prípadov sa však netýka prokurátorskej etiky, keďže tam ide o porušenia zákona či povinností prokurátora. Etická komisia prokuratúry napríklad riešila prípad prokurátora zastupujúceho obžalobu, ktorý sa na chodbe súdu pred pojednávacou miestnosťou pozdravil s otcom obžalovanej osoby podaním ruky a s matkou obžalovanej osoby dotykom líc. Etická komisia prijala stanovisko, že to je v rozpore s etikou prokurátora, pretože to narúšalo dôveryhodnosť prokurátora. Toto stanovisko slúžilo ako podklad pre disciplinárne konanie, ale jeho výsledok mi nie je známy. Riešili sme tiež prípad, keď sa prokurátor ako protokolista vyjadroval k oblečeniu politikov v povolebnej debate a vydali sme stanovisko, že prokurátor musí byť aj vo svojich súkromných vyjadreniach zdržanlivý. Zaoberali sme sa aj etiketou prokurátora pri výkone povolania, vhodnosťou oblečenia prokurátora a úpravou jeho zovňajšku, aby najmä mladá generácia prokurátorov nespôsobovala v pojednávacích sieňach rozruch. Zaoberali sme sa aj možnosťami piercingu, či viditeľného tetovania.
Pod drobnohľadom verejnosti
Akú vážnosť alebo silu majú rozhodnutia etickej komisie?
Pre navrhovateľa disciplinárneho konania je stanovisko etickej komisie záväzné. Pre disciplinárnu komisiu už ale stanovisko etickej komisie záväzné nie je. Ako som už hovoril, forma vyhlásenia je neštandardná, ale pôsobí dovnútra aj navonok. Vysiela posolstvo verejnosti pre posilnenie dôvery v prokurátorský stav, ale aj absolútnej väčšine prokurátorov, ktorí si vykonávajú funkciu riadne. Základom Etického kódexu prokurátora je nastaviť štandardy správania prokurátora. Obsahuje päť článkov, ktoré upravujú legalitu a nezávislosť prokurátora, jeho nestrannosť, odbornosť a profesionalitu, dôveryhodnosť a nakoniec zdvorilosť a slušnosť. Uvádzajú vlastne základné mantinely, princípy a pravidlá profesijnej zodpovednosti a správania prokurátora v záujme dôvery verejnosti v prokurátorský stav. Súvisí to aj s pôsobnosťou prokuratúry, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Aký by teda mal byť prokurátor, aby spĺňal najvyššie etické požiadavky?
Prokurátor chráni verejný záujem, preto by mal pri plnení služobných povinností postupovať v súlade s jeho právomocou zverenou mu zákonom a mal by sa vyvarovať všetkého, čím by mohol navonok spochybniť svoju dôveryhodnosť. V pracovnom, ale aj súkromnom živote musí prokurátor počítať s tým, že jeho konanie môže byť pod drobnohľadom verejnosti. Nesmie byť spochybňovaná jeho nezávislosť a nestrannosť. Prokurátor musí pôsobiť odborne, profesionálne, ale aj zdvorilo a slušne. To sa týka aj jeho zovňajšku, oblečenia a vyjadrovania, rovnako ako odmietnutia darov či pozvaní na spoločenské podujatia, kde by mohlo dôjsť napríklad k stretnutiu s rôznymi „závadovými osobami“. Vtedy je veľmi problematické pre prokurátora vysvetliť, že jeho účasť na takomto podujatí nemá vedľajšie následky. Preto etická komisia odporúčala prokurátorom, aby dôsledne zvážili účasť na takýchto podujatiach, rovnako svoju činnosť na sociálnych sieťach. Prokuratúra je štandardne porovnávaná a hodnotená v rámci justičných orgánov. Mnohé štandardy pre prokurátorov sú preto odvíjané od štandardov pre sudcov.
Ste spokojný s doterajšími výsledkami komisie?
Podľa môjho názoru je možné štvorročnú činnosť etickej komisie hodnotiť pozitívne. Doteraz vhodne pôsobila na správanie prokurátorov a ich obraz voči verejnosti. Zaznamenali sme od prokurátorov prejavy dôvery v etickú komisiu, keďže sme vedeli v rámci našej pôsobnosti promptne zareagovať na všetky dôležité okolnosti týkajúce sa prokuratúry a porušenia pravidiel prokurátorskej etiky. Dodal by som, že Etický kódex prokurátora bol 17. mája 2018 pri stretnutí s americkým profesorom Jamesom E. Moliternom z univerzity vo Washingtone hodnotený pozitívne pre jeho flexibilitu aj s ohľadom na správu skupiny štátov GRECO za rok 2017, čím môže byť inšpiráciou aj pre iné štáty. Toto hodnotenie bolo pre nás veľkým zadosťučinením.
Treba si uvedomiť, že etická komisia existuje len štyri roky. Už teraz je ale možné konštatovať, že udalosti vymykajúce sa štandardom etického správania v posledných štyroch rokoch nezostali nikdy nepovšimnuté. Mám na mysli hlavne tri vyhlásenia z októbra 2019, keď sme reagovali aj na medializované informácie o reálnom ohrození života a zdravia prokurátorov a ich rodinných príslušníkov či iných verejných činiteľov v súvislosti s výkonom ich verejných funkcií. Reagovali sme aj na zistené informácie o sledovaní generálneho prokurátora a ďalších prokurátorov organizovanými skupinami a o ich nezákonnom lustrovaní v policajných databázach. Prijali sme vyhlásenie, kde sme odsúdili takéto konanie organizovaných skupín a vyjadrili vážne znepokojenie nad zisteným stavom, keďže takéto konanie aj voči súčasnému generálnemu prokurátorovi je nepredstaviteľné a ohrozuje hodnoty právneho štátu. Etická komisia prokuratúry vyjadrila podporu osobám, ktoré napriek hrozbám, sledovaniam a lustráciám nekompromisne postupujú pri výkone funkcie s nepokriveným hodnotovým kreditom v súlade so zákonom.
Stav slovenskej prokuratúry
Sú prokurátori vo všeobecnosti dostatočne etickí?
Správanie absolútnej väčšiny prokurátorov je eticky prijateľné. Na druhej strane sa niektorí prokurátori aj vzdali funkcie vedúceho prokurátora a niektorí sa vzdali aj funkcie prokurátora. Rovnako dotknutí prokurátori poskytli médiám svoje vyjadrenia. V niektorých prípadoch však mohla byť sebareflexia silnejšia a jej vyhodnotenie rýchlejšie. Etická komisia prokuratúry reagovala vždy v rámci svojej zákonnej pôsobnosti. Je to v prvom rade otázka pre dotknuté osoby, aby svoje konanie vyhodnotili zo všetkých, aj etických hľadísk. Ostatné je skôr vecou nadriadených prokurátorov ako so zistenými informáciami naložia.
Váš doterajší predseda Jozef Sedlák funkciu opustil, keď vyzval špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, aby sa vzdal funkcie prokurátora. Svoju výzvu odôvodnil absolútnou stratou dôvery v jeho morálnu spôsobilosť zastávať funkciu prokurátora, ktorá pramení aj z toho, že vložil 204-tisíc eur v hotovosti na svoj účet. Ako ste vnímali túto jeho výzvu?
Išlo o súkromné vyjadrenie bývalého predsedu bez predchádzajúceho prejednania v komisii. Na zasadnutí etickej komisie dňa 21. februára 2020 sa vyjadril k inému svojmu podaniu a reagoval tak, že sa vzdal funkcie aj členstva v etickej komisii, čo vzala komisia na vedomie, a zasadnutie opustil. Teda nebolo to v súvislosti so spomínanou súkromnou výzvou špeciálnemu prokurátorovi. Voľba nového predsedu etickej komisie je na programe zasadnutia zvolaného na 30. júna. Etická komisia prokuratúry následne na základe žiadosti pozvala špeciálneho prokurátora a dala mu možnosť sa k týmto informáciám vyjadriť a komisia vzala jeho vysvetlenia na vedomie. Dodal by som, že okolnosti bankového vkladu špeciálneho prokurátora ani nespadali do pôsobnosti etickej komisie. Aj v tomto prípade platí, že je to otázka pre dotknutú osobu a jej nadriadeného, ako s týmito zisteniami naloží. Ak by aj došlo k podozreniu z trestného činu, etická komisia by sa už k tomu nemohla vyjadrovať.
Ako ste vy osobne vnímali odôvodnenosť tejto výzvy?
Vnímal som to ako súkromnú iniciatívu bývalého predsedu etickej komisie, keďže to nebolo vopred prejednané na žiadnom jej zasadnutí a navyše z hľadiska pôsobnosti etickej komisie nebol podklad pre taký postup.
Ako by ste vysvetlili ľuďom, ktorí počúvali záznam rozhovoru o vydieraní s nahrávkou Gorily, celú situáciu okolo podozrení voči bývalému generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi? Ako môžu veriť etickej komisii či celej prokuratúre?
Etická komisia prokuratúry na tieto informácie reagovala vyhláseniami zo 17. a z 24. októbra 2019, v ktorých dala jasne najavo veľké znepokojenie a zároveň vyzvala bývalého generálneho prokurátora, ale aj ďalších prokurátorov, aby zvážili požiadanie o prerušenie funkcie. Ďalej konštatovala, že ide o vážne narušenie dôveryhodnosti prokuratúry a zároveň dala verejnosti do pozornosti, že absolútna väčšina prokurátorov si riadne plní svoje povinnosti a ctí si slušnosť, spravodlivosť a etické hodnoty.
Generálny prokurátor podal návrh asi až dva týždne po tom, čo už celé Slovensko počulo nahrávku. Nebolo to neskoro?
K podaniu návrhu na disciplinárne stíhanie došlo hneď po tom, čo boli splnené podmienky na taký postup. Treba myslieť na to, že samotné disciplinárne konanie je náročné aj z hľadiska dokazovania a návrh musí byť dobre odôvodnený.
Ste vy osobne spokojný s vyvodzovaním disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov?
Absolútna väčšina prokurátorov si riadne plní svoje povinnosti vyplývajúce z ich funkcie. Ak dôjde k zavinenému nesplneniu alebo porušeniu povinností prokurátora, teda disciplinárnemu previneniu, je možné voči prokurátorovi vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť. V súčasnosti sú disciplinárne komisie zložené z prokurátorov. V niektorých prípadoch disciplinárna komisia rozhodla aj o zbavení funkcie prokurátora, ale v rámci odvolacieho konania súd toto rozhodnutie zrušil. V novele zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorú vypracovala Generálna prokuratúra a 11. júna návrh zverejnila na medzirezortné pripomienkové konanie, je v záujme posilnenia transparentnosti navrhované, aby boli disciplinárne komisie rozšírené o externého člena nominovaného Súdnou radou. Inou formou riešenia by mohol byť napríklad vznik Najvyššieho správneho súdu, ako je to v Českej republike, ktorý by posudzoval disciplinárne previnenia prokurátorov a sudcov.
Mnoho ľudí na Slovensku je presvedčených, že Kováčik patrí do väzenia a nie na čelo špeciálnej prokuratúry. Čo by ste týmto ľuďom poradili alebo odkázali?
Odpovedal by som v súlade s etickým kódexom, že platí prezumpcia neviny, a ak nemajú o tom dôkaz, aby boli vo svojich vyjadreniach zdržanliví, lebo by sa mohli dopustiť aj trestného činu ohovárania. Ak takýmito informáciami a dôkazmi disponujú, môžu podať napríklad trestné oznámenie.
Dúfam, že aj poslanci budú načúvať odborným argumentom
V akom stave je podľa vášho osobného hodnotenia prokuratúra?
Systémovo je dobre nastavená. Skôr ide o ojedinelé zlyhania jednotlivcov, ktoré mali negatívny vplyv na vnímanie dôveryhodnosti prokuratúry. Po dôslednom vyhodnotení poslaneckého návrhu novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch, v kontexte návrhu zo strany Generálnej prokuratúry a odbornej diskusie, je predpoklad zvýšenia transparentnosti a dôveryhodnosti prokuratúry. Dúfam, že aj poslanci budú načúvať odborným argumentom.
Ako vnímate diskusiu o možnej zmene prokuratúry na štátne zastupiteľstvo?
Prokuratúra má v rámci Slovenskej republiky samostatné postavenie ukotvené v 8. hlave ústavy. Je preto chápaná ako univerzálny orgán ochrany práva, má kontrolné právomoci a širokú pôsobnosť v trestnom konaní alebo aj v civilnej oblasti a pri dozore nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Aj to, že sa prokuratúra nesústreďuje len na trestnú oblasť, je špecifikum slovenskej prokuratúry, ktorá nepatrí v rámci deľby moci do žiadnej z troch štátnych mocí. Samostatné postavenie má prokuratúra spolu s verejným ochrancom práv. Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, kde prokurátori pôsobia vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, čím sa zabezpečuje aj jednota uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov. Ústava Slovenskej republiky neuvádza prokuratúru ako nezávislú. Táto otázka bola predmetom konania aj Ústavného súdu v roku 1996. Súdny dvor Európskej únie v roku 2019 v rozhodnutí vyslovil názor, že pojem justičný orgán vydávajúci Európsky zatýkací rozkaz sa nevzťahuje na prokuratúru členského štátu, ktorá je pri prijímaní rozhodnutia o vydaní európskeho zatykača vystavená riziku, že bude priamo alebo nepriamo podliehať individuálnym usmerneniam alebo pokynom zo strany výkonnej moci, akým je minister spravodlivosti. Z hľadiska mojej viac ako 20-ročnej praxe na všetkých stupňoch prokuratúry zastávam názor, že štátne zastupiteľstvo by v podmienkach Slovenska nenaplnilo tie úlohy, ktoré napĺňa prokuratúra. Som jednoznačne názoru, že samostatné postavenie prokuratúry je plne opodstatnené a je to dobrý model, ako to potvrdzuje aj Benátska komisia. Podľa mojich skúseností sa český model aj s výraznými obmedzeniami pôsobnosti v civilnej oblasti neosvedčil, pretože tam je príliš silné naviazanie na výkonnú moc. Najvyššieho štátneho zástupcu menuje vláda na návrh ministra spravodlivosti. Nemyslím si preto, že by v tejto časti mali byť u nás zákon či ústava menené.
Ako hodnotíte koaličný návrh zákona, ktorý sa venuje najmä novému spôsobu výberu generálneho prokurátora?
Súhlasím so širším okruhom navrhovateľov kandidátov, spôsobom ich vypočutia, ako aj so zameraním sa na etické otázky, týkajúce sa vlastností, ktoré má kandidát spĺňať. Z hľadiska transparentnosti a otvorenosti prokuratúry by bolo vhodné prejednať aj otázku tvorenia disciplinárnych a výberových komisií, napríklad aj možnosť ich doplnenia o nominanta Súdnej rady.
Na príprave reformy prokuratúry paralelne pracovala aj 14-členná odborná skupina zložená zo zástupcov Rady prokurátorov, ministerstva spravodlivosti, splnomocnenca vlády a Via Iuris. Pracovala na možných otázkach v súvislosti s otvorenejšou voľbou generálneho prokurátora, ako aj otvorenosťou disciplinárnych a výberových komisií. V súvislosti s poslaneckým návrhom, ktorý je teraz v parlamente, by bolo vhodné, aby tento pripravený návrh Generálnej prokuratúry bol predmetom bližšej analýzy. Pracovalo sa na ňom od minulého roka a došlo k zhode vo všetkých týchto častiach. Bolo by vhodné, aby boli tieto otázky zohľadnené teraz medzi prvým a druhým čítaním poslaneckého návrhu zákona v parlamente. Poslanecký návrh obsahuje nové progresívne prvky, ale aj také, ktoré vzbudzujú obavy zo zneužitia, najmä rozšírenie dôvodu odvolania generálneho prokurátora, ak si funkciu neplní riadne, čestne, nezávisle a nestranne.
Šéfom prokuratúry by mal byť skúsený prokurátor
Mal by byť podľa tohto vášho návrhu generálnym prokurátorom aj neprokurátor?
Podľa môjho názoru by mal byť kandidátom na generálneho prokurátora aktívny prokurátor, ktorý prešiel jednotlivými stupňami prokuratúry. Aj z hľadiska tej skutočnosti, že funkcia generálneho prokurátora nie je len reprezentatívna, ale má množstvo výkonných funkcií – teda generálny prokurátor má aj riadiacu a kontrolnú právomoc vo vzťahu k podriadeným prokuratúram a prokurátorom. Vydáva príkazy, pokyny, služobné predpisy, právne a organizačné akty. Pre zjednotenie uplatňovania zákonov vydáva stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry aj asistentov prokurátorov. Táto činnosť je v porovnaní so súdmi operatívnejšia a môže slúžiť aj pre podnet na zaujatie stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu na zabezpečenie jednotného výkladu zákona. Prokuratúra je v niektorých oblastiach pri analýze rôznych výkladových postupov rýchlejšia. Časť pôsobnosti vo vzťahu k Národnej rade, vláde a Ústavnému súdu môže generálny prokurátor vykonávať len osobne. Funkcia generálneho prokurátora preto kladie vysoké nároky na odborné schopnosti kandidáta, rovnako ako osobné a etické predpoklady.
Otvorenie voľby pre neprokurátorov je z vládnej koalície komunikované ako snaha o očistu prokuratúry. Nie je to pre vás dostatočný argument?
Poslanecký návrh, ktorý hovorí o generálnom prokurátorovi z iného prostredia, je druhou možnou verziou obsadenia funkcie generálneho prokurátora. Benátska komisia ju nevylučuje. Pre plynulý výkon funkcie a znalosti všetkých činností, ktoré si vyžaduje, stále zastávam názor, že by to mal byť prokurátor. Ak by bolo politické rozhodnutie, že generálnym prokurátorom bude osoba z externého prostredia, nastala by otázka jeho úzkej spolupráce s vedúcimi prokurátormi. Dúfam, že si poslanci dôsledne vyhodnotia, či je takáto zmena vhodná a vezmú do úvahy aj návrhy Generálnej prokuratúry a ďalších odborníkov a venujú svoju pozornosť aj možnosti výberu kandidáta z prostredia prokuratúry. Poslanci argumentujú, že takýto model je v Európe bežný, ale povedal by som, že je skôr minoritný a navyše krajiny, v ktorých sa vyskytuje, nemajú úplne porovnateľný právny systém.
Veľmi široko krizitované je aj ustanovenie, podľa ktorého bude môcť byť generálny prokurátor odvolaný aj v prípade, že si svoju funkciu nevykonáva riadne, čestne a nestranne? Súhlasíte s výčitkami?
Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov, a teda sa prelína so štvorročnými funkčnými obdobiami parlamentov a vlád. Uvedený návrh je naozaj dosť nekonkrétny, vágny v časti o odvolaní generálneho prokurátora, ak si svoju funkciu neplní riadne, čestne, nezávisle a nestranne, a môže v budúcnosti byť zneužitý, respektíve v budúcnosti nie je možné vylúčiť rôzny výklad tohto ustanovenia a toto sedemročné obdobie podľa ľubovôle politickej moci skracovať. Je však pozitívne, že je tam zároveň badať aj príklon k etickým otázkam.
Má teraz prokuratúra dostatok vhodných kandidátov, ktorí by spĺňali tie najvyššie štandardy?
Prokuratúra má dostatok vhodných kandidátov na post generálneho prokurátora, a to nielen z hľadiska odbornosti, ale aj osobnostných charakteristík a etických hodnôt.