Na Slovensku pribudlo v utorok 18 nových prípadov nákazy koronavírusom, v stredu 23 prípadov. Laboratóriá počas utorka vykonali spolu 1 257 testov, v stredu 936. V domácej karanténe sa ocitli aj viacerí zamestnanci bratislavského magistrátu. Dvaja z nich sa dostali do kontaktu s infikovaným.
„Dve osoby priameho kontaktu, ale aj všetky zamestnankyne a zamestnanci, s ktorými sa následne stretli, zostávajú preventívne až do výsledku testov v domácej izolácii. Nakazenie novým koronavírusom sa na magistráte zatiaľ nepotvrdilo,“ spresnila hovorkyňa mesta Bratislava Katarína Rajčanová. Mesto preventívne dalo vydezinfikovať priestory magistrátu.
V dobrovoľnej karanténe je aj primátor Košíc Jaroslav Polaček, pretože pred niekoľkými dňami sa po budove magistrátu pohyboval človek s pozitívnym testom. Úrad dokonca presunul aj zasadnutie mestského zastupiteľstva.
Nárast infikovaných na koronavírus podľa Krajčího nepotvrdzuje, že by na Slovensku bola druhá vlna epidémie. V rámci nových pozitívnych vzoriek ide o importované prípady. O sprísnení opatrení sa podľa ministra zatiaľ neuvažuje.
„Môžem však uistiť, že každý deň situáciu vyhodnocujeme s konzíliom odborníkov,“ dodal minister. V súčasnosti je podľa neho dôležité, aby ľudia, ktorí prichádzajú zo zahraničia, najmä z epidemiologicky menej bezpečných krajín, rešpektovali nariadenia hlavného hygienika. Pripustil, že sa vláda zaoberá aj možnosťami sprísniť dohľad nad ich pohybom na Slovensku. „Zatiaľ je to v štádiu riešenia, v každom prípade mobilní operátori posielajú takýmto ľuďom v zahraničí upozorňujúce SMS,“ dodal Krajčí.
Prípady ešte minulý týždeň pribudli aj na školách v Čadci. V pondelok preto zasadal krízový štáb. Na jeho odporúčanie mesto až do odvolania zatvorilo Základnú školu M. R. Štefánika a Materskú školu Fraňa Kráľa. „V Čadci sme zaznamenali prvé potvrdené prípady ochorenia COVID-19. Išlo o dve školské zariadenia. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci už informuje rodičov o testovaní detí a zamestnancov zariadení,“ spresnil primátor Milan Gura.
Druhá vlna príde
Možnosť, že sa pandémia koronavírusu opäť vráti, nevylúčil ani infektológ a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška. „Možné to je. Aká je šanca, to ťažko predpovedať, je tam tak veľa premenných,“ uviedol odborník. Spresnil, že stačí, keď vznikne lokálna epidémia, ktorá sa zistí neskoro a bude nedostatočne kontrolovaná. Druhá vlna sa môže spustiť, ak prinesie viac ľudí koronavírus z cudziny, teoreticky aj v krátkej dobe. „Alebo k jeho rýchlejšiemu šíreniu prispeje aj počasie – vírus sa najoptimálnejšie šíri pri teplote päť až pätnásť stupňov, takže na jeseň je druhá vlna pravdepodobnejšia. Ak teda druhá vlna vznikne, zrejme to bude na jeseň, ale nie je vylúčené, že vznikne aj v skoršej dobe,“ zhrnul Jarčuška.
Vznik lokálnych epidémií stále podľa infektológa hrozí. Dôvodom sú najmä ľudia vracajúci sa z rizikových krajín. „S najväčšou pravdepodobnosťou sa k nám vírus dostane zo zahraničia. U nás sme prípady, ktoré neboli zavlečené, prakticky nemali. Opatrenia sú nastavené tak, že ľudia, ktorí prichádzajú z rizikových krajín, musia ísť do karantény a hlásiť to na regionálny úrad verejného zdravotníctva. Otázka je, či to všetci dôsledne dodržiavajú,“ skonštatoval Jarčuška.
Pri druhej vlne pravdepodobne nebude potrebné sprísňovať opatrenia tak, ako boli nastavené na začiatku prvej vlny. Bude to závisieť od konkrétnej epidemiologickej situácie. Väčšina štátov pristupuje pri druhej vlne skôr k regionálnym či lokálnym opatreniam, nie k národným opatreniam. „Je pravdepodobné, že aj my by sme si zvolili takýto prístup, ale záleží to na počte infikovaných a na tom, akým spôsobom sa bude situácia vyvíjať. Znamenalo by to napríklad realizáciu opatrení len v postihnutom regióne. Tak, ako to majú teraz v Číne – v Pekingu sú prijaté prísne opatrenia len v niektorých častiach mesta,“ dodal odborník.
Rúška a dezinfekcia
Jesenný príchod koronavírusu očakáva aj hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre epidemiológiu Henrieta Hudečková. „Aj vzhľadom na to, že ochorenie má podobné charakteristiky ako chrípka. Obe patria k respiračným ochoreniam, obe sa šíria kvapôčkovou infekciou a predpokladáme, že tieto infekcie majú vzťah k chladným mesiacom,“ vysvetlila. Hudečková zdôrazňuje, že ľudia by mali aj naďalej dodržiavať základné opatrenia, ako je respiračná a osobná hygiena, dezinfekcia prostredia, rúška. „Nehovorím, že ich ľudia musia mať stále nasadené, ale ochrana očí, úst a nosa prichádza do úvahy, ak sa dostávame do nejakej veľkej skupiny ľudí alebo vchádzame do priestorov, kde nie je rovnaký kolektív – napríklad do obchodných domov. Je potrebné v istých situáciách použiť rúško, mať ho vždy pri sebe a zbytočne neriskovať. Sú to základné opatrenia, ktoré môže každý zabezpečiť, aby sme spomalili šírenie a zabezpečili, aby druhá vlna prišla čo najneskôr,“ apelovala odborníčka.
Aká je vysoká šanca, že sa koronavírus vráti, je podľa Juraja Kopáčka, vedeckého riaditeľa Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, ťažko predpovedať. "Negatívnym dôsledkom nízkeho počtu nakazených na Slovensku je nízka miera protilátok v populácii a teda slabá kolektívna imunita, čo nahráva možnému prepuknutiu druhej vlny, a taktiež prirodzená vlastnosť ľudí bagatelizovať situáciu na základe predošlých skúseností,“ vymenoval Kopáček. Vo všeobecnosti by mal byť podľa neho nástup druhej vlny sprevádzaný prudším nárastom prípadov v pomerne krátkom čase. „Vzhľadom na situáciu na Slovensku by sa dal viac očakávať scenár, kde sa budú objavovať lokálne ložiská ochorenia a bude veľmi dôležité tieto ohniská testovaním včas identifikovať a izolovať. To zabráni plošnému šíreniu nákazy. Na túto situáciu je dnes Slovensko oveľa lepšie pripravené, ako tomu bolo začiatkom februára. Cieľom by malo byť popri primárnej ochrane zdravia občanov zabrániť plošnému vypínaniu ekonomiky a spoločnosti celkovo,“ mieni odborník.
To, že k nám príde vírus opäť zo zahraničia, považuje za logické, keďže všetky okolité krajiny zaznamenali vyšší výskyt ochorenia COVID-19 ako na Slovensku. „Treba si uvedomiť, že aj dnes platí, že vírus sa globálne neustále šíri. Nie je rozdiel, či sa k nám zavlečie z Číny, ako to bolo začiatkom marca, alebo z druhej strany planéty, teda z Brazílie alebo z USA,“ uviedol Kopáček. Druhá vlna by nemusela byť pre krajinu takou zaťažkávajúcou skúškou, akou bola tá prvá. „Vzhľadom na prijaté opatrenia, nadobudnuté skúsenosti, materiálno-technické zabezpečenie a v neposlednom rade aj disciplínu a uvedomelosť obyvateľov Slovenska, by druhá vlna mala byť menej ničivá, respektíve mali by sme očakávať výskyt ochorenia len v určitých lokalitách alebo rizikových skupinách obyvateľstva,“ dodal odborník.
Odpadové vody
Prevencia je na prvom mieste aj podľa Úradu verejného zdravotníctva. Hlavný hygienik Ján Mikas priblížil, že plánom v najbližšom čase je pokračovať v dohľade nad populáciou. „Jedným z krokov dohľadu je záchyt pôvodcu nákazy v životnom prostredí z odpadových vôd, ktoré môžu obsahovať vírusy vylúčené od príznakových a bezpríznakových osôb. Epidemiológia založená na odpadových vodách predstavuje jeden z prístupov, ako objektivizovať výskyt koronavírusu v populácii,“ uviedol pre Pravdu Mikas. Ako vysvetlil, monitorovanie odpadových vôd má veľký potenciál na poskytnutie včasných varovných signálov o tom, ako široko cirkuluje koronavírus v komunite.
V úrade sa tiež budú zameriavať aj na aktívne zisťovanie prípadov – záchyt pôvodcu nákazy v populácii. Dohľad bude založený na pravidelnom sledovaní akútnych respiračných ochorení, chrípky a syndrómu akútneho ťažkého respiračného ochorenia (SARI).
„Pôjde o bežne používaný systém, ktorý bude rozšírený o sledovanie COVID-19,“ dodal hlavný hygienik. Pokiaľ ide o laboratórnu diagnostiku, Mikas ozrejmil, že pravidelné odbery budú vykonávať sentineloví lekári u pacientov s podozrením na infekciu – akútne respiračné ochorenie, chrípku a rozšírenie o COVID-19 – a lekári v nemocniciach u pacientov hospitalizovaných so závažnou akútnou respiračnou infekciou – SARI a COVID-19. Hlavný hygienik vysvetlil, že pomocou odberov od sentinelových lekárov sa bude mapovať výskyt vírusov cirkulujúcich v populácii. „Sentineloví lekári sú všeobecní lekári pre deti a dorast, ako aj pre dospelých, ambulujúci rovnomerne na celom území Slovenska, ktorí dobrovoľne spolupracujú s príslušným laboratóriom. Už v súčasnosti spolupracujú s laboratóriami počas chrípkovej sezóny. S využitím týchto a ďalších opatrení dokážeme včas zachytiť ohnisko COVID-19 – časovo a miestne ho lokalizovať a zabezpečiť účinné protiepidemické opatrenia,“ vysvetlil hlavný hygienik.