Kedy môže prísť druhá vlna pandémie?
Predpokladáme, že by u nás mohla byť na jeseň vzhľadom na to, že ochorenie COVID-19 má podobné charakteristiky ako chrípka. Obe patria k respiračným ochoreniam, obe sa šíria kvapôčkovou infekciou a predpokladáme, že tieto infekcie majú vzťah k chladným mesiacom. Okrem toho je potrebné sledovať stále epidemiologickú situáciu na Slovensku, keďže k tomu môže dôjsť aj skôr. O druhej vlne sa napríklad hovorí v Číne, Južnej Kórei. Čiže je možné, že keď sa to rozbieha tam, môže sa to aj u nás. A kedy? Keď prestaneme byť pozorní.
Dá sa predísť druhej vlne?
Ľudia by mali dodržiavať základné opatrenia ako respiračná a osobná hygiena, dezinfekcia prostredia, rúška. Nehovorím, že ich ľudia musia mať stále nasadené, ale ochrana očí, úst a nosa prichádza do úvahy, ak sa dostávame do nejakej veľkej skupiny ľudí, najmä ak sa dostávame do kontaktu s neznámymi. Ak vchádzame do priestorov, kde nie je rovnaký kolektív – napríklad do obchodných domov. Je potrebné v istých situáciách použiť rúško, mať ho vždy pri sebe a zbytočne neriskovať. Sú to základné opatrenia, ktoré môže každý zabezpečiť, aby sme spomalili šírenie a druhá vlna prišla čo najneskôr.
Otvorené hranice a prázdniny – môžu návrat COVID-19 urýchliť?
Aj hranice to môžu významne ovplyvniť. Slovensko je otvorené krajinám, ktoré majú podobnú epidemiologickú situáciu ako my. Postupne sa však bude zoznam krajín rozširovať, pretože nemôžeme ekonomiku brzdiť. Pri prvej vlne bolo v poriadku, že sme boli „zamknutí“. Chystali sme sa na to, pripravili sme zdravotníctvo na veľký nárast chorých, na liečbu závažných až kritických stavov, ktoré by si vyžadovali pľúcne ventilátory. Myslím si, že sme pripravení na prípad, že by došlo k nejakému návalu.
Z ktorých krajín k nám môže prísť koronavírus?
Teraz ide dovolenková sezóna, ale nemusia to byť len dovolenky, ktoré by vrátili na Slovensko ochorenie COVID-19. Môžu to byť akékoľvek cesty – napríklad aj pracovné. V tomto období však môže byť väčšie až veľké riziko, že pri návrate z dovolenky sa k nám niečo zavlečie. Keďže kontroly na hraniciach nemáme, žiadame ľudí, ktorí sa vrátia zo zahraničia, aby sa hlásili na príslušnom úrade verejného zdravotníctva, aby podľa toho, odkiaľ sa vrátili, boli prípadne vyšetrení alebo karantenizovaní. V rámci Európy sú pre nás stále rizikové Veľká Británia, Švédsko, v Poľsku časť Sliezska.
Pôjde stále o rovnaký vírus, alebo už je zmutovaný?
Zatiaľ z oblastí, kam sa ochorenie vrátilo, neavizujú, že by malo mať zmenený genetický materiál. Nevie sa zatiaľ, že by sa koronavírus menil.
Aké opatrenia nás čakajú v prípade, ak sa opäť koronavírus vo veľkom vráti? Môžeme čakať tvrdšie nariadenia?
V prvej vlne sa to robilo plošne, v druhej vlne sa budeme snažiť hneď zachytiť prvé lokálne výskyty. Bude sa postupovať teda hlavne lokálne pri opatreniach, ale záleží to aj od intenzity druhej vlny. Máme nastavené systémy rýchleho varovania, ktoré okamžite nahlásia, že v nejakom zariadení, kolektíve je výskyt ochorenia, aby sa to ihneď riešilo.
Zmizne niekedy ochorenie COVID-19?
Ťažko povedať. Musíme sa s ním naučiť žiť, koronavírusu sa len tak ľahko nezbavíme. Mali by sme zostať pozorní.
Ako vnímate letné dovolenky – odporúčate ľuďom vycestovať, alebo by radšej mali zostať na Slovensku?
Osobne si myslím, že lepšie by bolo tento rok zostať na Slovensku. Napríklad Chorvátsko má veľmi dobrú epidemiologickú situáciu a Čierna Hora ešte lepšiu, len tam môžu dovolenkovať turisti z rôznych kútov sveta, kde epidemiologická situácia nie je taká dobrá. Človek sa na dovolenke v bezpečnej krajine môže nakaziť od príslušníka iného štátu.