Na nemocnice sa valí ďalšia rana, mestá im zvýšili dane

Stále sa nespamätali z mimoriadných opatrení kvôli koronavírusu, a už sa na nich valí nová pohroma. Z nemocníc majú odtiecť tisíce eur do mestských rozpočtov.

26.06.2020 20:23
debata (82)

Ako je to možné? Mestá svoje výpadky príjmov nahrádzajú aj zvýšenou daňou z nehnuteľností. A tá sa týka aj zdravotníckych budov. Nemocnice sa bránia. Sporné peniaze by vedeli minúť na rekonštrukcie, nákup nových prístrojov, vybavenia či skvalitnenie starostlivosti. Preto žiadajú o zníženie či odpustenie dane, alebo aspoň o splátkový kalendár.

Trnavská nemocnica zaplatila vlani mestu daň 5 123 eur. V tomto roku to má byť 117 232 eur. Jej hovorkyňa Katarína Tittelová hovorí, že viac budú platiť aj za smeti, a to takmer o 31-tisíc, dovedna vyše 60-tisíc. „Spolu tak poplatky mestu oproti minulému roku nemocnici vzrástli o 143-tisíc eur,“ vyrátala Tittelová. Priznáva, že nárast nie je krytý platbami zo zdravotného poistenia, preto budú musieť šetriť, aby faktúry zaplatili.

„Fakultná nemocnica, ako aj ostatné nemocnice, je povinná uhrádzať najmä mzdy zamestnancom, lieky a zdravotnícky materiál potrebný pre zdravotnú starostlivosť o pacientov,“ tvrdí Titellová. O odpustenie alebo aspoň zníženie dane už požiadali primátora. No už teraz vedia, že majú nárok len na odklad splatnosti, prípadne bude mesto súhlasiť so splátkovým kalendárom.

V Žiline nemocnica na dani zaplatí naviac vyše 20-tisíc eur. Podľa hovorkyne Lenky Zátekovej vlani uhradili 103 157,85 a tento rok to má byť 123 225,65 eura. „Uvítali by sme možnosť využiť financie určené na daň z nehnuteľností na rozvoj nemocnice. Takéto opatrenie by sa však nemalo týkať len jednej nemocnice, ale aj ostatných zdravotníckych zariadení,“ myslí si Záteková. Takýto návrh je podľa nej na celoslovenskú diskusiu.

Za pravdu jej dáva aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. „Už teraz je obrovský výpadok vo financiách nemocníc.“ Dodáva, že príčinou je zle prijatý rozpočet a koronakríza, keď nemocnice museli nakupovať ochranné prostriedky. „Keď teraz príde vysoký účet na dane, bude to značná záťaž na ich finančnú kondíciu čo môže ovplyvniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ varuje prezident asociácie.

Žilinská nemocnica daň zaplatí vo dvoch splátkach, pričom prvá už odišla na účet mesta. „Úhrada neohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prevádzka nemocnice je zabezpečená,“ spresnila Záteková s tým, že dvadsaťtisíc eur, ktoré idú na zvýšené dane, by nemocnica mohla použiť na maľovanie či iné menšie rekonštrukcie, ktoré počas roka financuje z vlastných zdrojov.

Na splátky

Fakultná nemocnica Nitra platí daň z nehnuteľností vo výške 139 121 eur. Hovorca magistrátu Tomáš Holúbek potvrdil, že aj u nich sa dane upravovali smerom hore. „Dotklo sa to aj stavieb v nemocnici. Daň z nehnuteľností v tejto kategórii stavieb rástla z 3 na 4,50 eura za štvorcový meter,“ spresnil Holúbek. Podľa hovorkyne nemocnice Tatiany Timkovej tak zaplatia odhadom o 40-tisíc eur viac. „Pohľadávku zaplatíme v troch splátkach,“ dodala Timková.

V banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici budú tiež platiť vyššiu daň a to približne o 40-tisíc. Ružena Maťašeje z nemocnice pripomína, že v zmysle všeobecne záväzného nariadenia nemá Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta nárok na oslobodenie alebo zníženie dane. Minulý rok poslali na účet mesta 100 357,47 eura. Tento rok to bude 141 908,87 eura. Podľa Maťašeje je zvýšená daň záťaž pre rozpočet aj hospodárenie zariadenia, ale poskytovanie zdravotnej starostlivosti by obmedziť nemala.

Niečo za niečo

Nemocnica v Čadci zaplatila vlani daň vo výške 4 464 eur, riaditeľ Martin Šenfeld má však už na stole rozhodnutie, že tento rok to bude 35 294 eur. Šenfeld upozorňuje, že z prijatého všeobecne záväzného nariadenia mesta vypadla možnosť deväťdesiatper­centnej úľavy pre nemocnicu. „Prednedávnom som ďakoval všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli a pomáhajú nemocnici prekonať náročnú situáciu so zvýšenými výdavkami na pandémiu. Žiaľ, musím konštatovať, že naše materské mesto nám príliš v tomto období nepomohlo,“ vyjadril sa riaditeľ pre agentúru SITA.

Primátor Milan Gura potvrdil, že nemocnica dlhodobo dostávala na dani zľavu. „Som povinný chrániť záujmy občanov mesta. Preto som už 1. októbra vyzval riaditeľa a vyšší územný celok na rokovanie, aby za to, že im ponúkame takúto zľavu, mali obyvatelia nášho mesta recipročne nejakú úľavu. Navrhoval som, aby občan mesta, ktorý potrebuje navštíviť nemocnicu, mal úľavu na parkovnom pred nemocnicou, prípadne aby mu bolo úplne odpustené,“ vysvetlil primátor. Podľa Šenfelda však nie je možné kontrolovať každé auto a Čadčanom poskytovať parkovanie zadarmo, kým ostatným nie. Situáciu sa preto pokúsi vyriešiť a vyzýva primátora aj poslancov na ďalšie rokovanie.

Univerzitná nemocnica v Bratislave nemá žiadnu úľavu na dani z nehnuteľností. Podľa hovorkyne Evy Kliskej medziročne suma narástla o 37 percent, pričom vlani mestu zaplatili 425 270 eur. „Zvýšenie dane z nehnuteľností nemá na poskytovanie zdravotnej starostlivosti žiadny vplyv, tá je i naďalej poskytovaná v plnom rozsahu všetkým pacientom,“ zdôraznila Kliská.

V trenčianskej Fakultnej nemocnici stúpla daň o viac ako 25-tisíc eur na 93 041 eur. Zariadenie sa však snaží komunikovať s mestom a azda vyrokovať aj zníženie celkovej sumy. „Aktuálne ešte vo veci prebiehajú rokovania,“ potvrdila hovorkyňa Martina Holecová.

Podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Ivany Vaněkovej vlani im mesto vyrubilo daň vo výške 181 178,57 eura, tento rok je to 269 063,79 eura. „Nemocnica Košice nemala úľavu na dani z nehnuteľností, na to by bola potrebná zmena príslušného všeobecne záväzného rozhodnutia,“ vysvetlila Vaněková s tým, že košická univerzitná nemocnica bola v snahe o zmenu tohto nariadenia neúspešná.

Rezort o probléme vie

Ministerstvo zdravotníctva zvýšené dane z nehnuteľností eviduje. „Ako aj to, že niektoré nemocnice komunikujú s obcami či mestami o možnosti znížiť dane, resp. o stanovení odkladu splatnosti alebo povolenia splátkového kalendára,“ uistila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Zdôraznila, že medzi prioritné úlohy nemocnice však patrí úhrada mzdy zamestnancom, zabezpečenie liekov a zdravotníckeho materiálu, ktorý je nevyhnutný na poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pacientom. „Pri dennom napĺňaní týchto prioritných úloh je na manažmentoch nemocníc, aby dôsledne dbali o efektívnosť, ako aj s tým spojené hľadanie vnútorných finančných rezerv,“ pripomenula hovorkyňa.

Zníženie? Na to zabudnite

Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák hovorí, že o zvyšovaní daní nemocnice vedia dva roky. Podľa neho mali tento problém riešiť skôr, teraz už žiadne úľavy nevyrokujú. „Je to celoplošný problém. Združenie už pred dvomi rokmi avizovalo, že legislatíva, ktorá v tom čase sprevádzala obrovský presun kompetencií a povinností na samosprávy bez finančného krytia v praxi, mohla spôsobiť iba dve veci – buď obmedzovanie rozsahu a kvality verejných služieb, alebo zvyšovanie daní,“ vysvetľuje Kaliňák. Tvrdí, že zvyšovanie daní je reakcia na vtedajšie výpadky v ekonomickej stabilite samospráv. „Prichádzali povinnosti, nové úlohy a súbežne s tým nedochádzalo k navýšeniu finančných prostriedkov zo strany štátu,“ konštatuje. Zdôrazňuje však, že pred samotným zvýšením daní mestá a obce zverejňujú všeobecne záväzné nariadenia. „Ak sú zaskočení, je to prejav akejsi ich pasivity v čase, keď sa mohli vyjadriť a mohli vstúpiť do rokovaní so samosprávou o navrhovaných sadzbách dane,“ hovorí Kaliňák. Podľa neho sa už v tejto chvíli so zvýšenými daňami nedá robiť nič. „Takto sú nachystané verejné príjmy samospráv, ktoré sa v rozpočte menia na výdavky,“ dodal Kaliňák.

82 debata chyba
Viac na túto tému: #nemocnice