Kollár vyhlásil, že kým bude v politike, chce používať len svoje meno, bez titulu. Je to postačujúce na utíšenie aféry s jeho diplomovkou?
Ešte horšie, lebo tým vlastne priznal, že pochybnosti o jeho práci, ktoré zverejnili, sú oprávnené. Je to úplne najnevhodnejšie riešenie, ktoré si mohol vybrať.
Nemá sa vraj za čo ospravedlňovať, lebo titul získal v súlade so zákonom. Ako hodnotíte tento jeho postoj?
Keď sa nemá za čo ospravedlňovať, tak potom prečo prestane používať titul? Jedno ide proti druhému, jednoducho si protirečí.
Prízvukoval, že do politiky sa nedostal vďaka titulu magister, ale preto, že je uveriteľný človek. Akú váhu majú tieto slová?
Nemajú ani váhu vzduchu, ktorý zo seba vypustil, keď ich povedal. To isté mohol tvrdiť aj Andrej Danko, keď sa riešila kauza s jeho diplomovou prácou. Takto politika nefunguje a Kollár to veľmi dobre vie. Zase sa vlastne len dištancuje od svojho titulu a tým sa vynára otázka, ako ho získal. Opäť takto len potvrdzuje, že to nie je v poriadku.
Hovoril tiež o svojom ťažkom detstve, vyrastal vraj v chudobe. Hral ľuďom na city?
Sú to primitívne hry na najnižšie pudy, ktoré by si už politici mohli odpustiť. Každý má nejaké detstvo s etapami, na ktoré by sa mohol odvolávať pri ospravedlnení niečoho, čo nemal robiť. Ak mal také ťažké detstvo, načo išiel do politiky? Nech teda ide na rehabilitáciu a tam rieši svoje problémy s minulosťou.
Kauzu okolo jeho plagiátorstva označil za štvavú kampaň voči nemu aj vláde. Dá sa to tak vnímať?
On nie je členom vlády, ale koalície, nie je predsa v exekutíve. O štvavej kampani nemôže byť reč. Ak je to s jeho diplomovkou pravda, tak áno, nech nepoužíva titul. Keď to tak nie je, nech ho používa naďalej. Veď on sám dáva dôvody na to, aby tomu ľudia uverili. Navyše každý, kto sa púšťa do politiky, si musí byť vedomý, že do toho ide aj so svojou minulosťou. Stále sa môže rozhodnúť, či je alebo nie je obhájiteľná. Ak nie je, nemá v politike čo hľadať.
Mnohí pri Kollárovi poukazujú, ako reagoval na podobnú aféru Andreja Danka. Vtedy rázne žiadal jeho odchod.
Áno, ale tam potom treba zaradiť aj Igora Matoviča. Predvádzajú nám číry zhmotnený oportunizmus. Títo politici takto strácajú chrbtovú kosť a tým aj dôveru.
Mal by sa podľa vás vzdať pozície predsedu parlamentu?
On sa ním, s jeho minulosťou, ani nemal stať. Vôbec tam nemal byť.
Prečo mu to podľa vás premiér toleruje?
Zrejme potrebuje ústavnú väčšinu, ale ani to neospravedlňuje Matovičov oportunizmus. Vrátil nám starú známu hru, ktorú sám kritizoval, a volá sa „Naši ľudia“.
Prezidentka naznačila, že Kollár by mal odstúpiť, inak bude nová vláda rovnaká ako predchádzajúca. Zhodujete sa s jej slovami?
S tým musím, samozrejme, len súhlasiť.
Z tlačovky Kollár odišiel, s odvolaním sa na ďalší program, bez možnosti klásť otázky. Chcel tak pred novinármi ujsť?
Tri otázky by určite zvládol, ale bojí sa. S tou svojou obhajobou si postavil domček z kariet, ktorý by sa mu hneď po prvej otázke rozpadol.
Myslíte, že tento stav je udržateľný a pozícia predsedu parlamentu mu zostane?
Keď sa v koalícii zhodnú, alebo Matovič sám so sebou, tak je to udržateľné. Zaznieť by však mali aj veľmi jasné stanoviská ďalších koaličných partnerov a tá situácia by sa mala napraviť. Kollár nie je jediný zo Sme rodina, kto by mohol byť predsedom parlamentu. Určite tam majú ľudí s menej pochybnou minulosťou, ktorí vyštudovali normálne a tú funkciu by zvládli. Jednoznačne by sa mali dohodnúť na jeho výmene. Ako od veľkej protikorupčnej koalície by som to očakával. Nemôžu predsa kryť chrapúnstvo s tým, že idú bojovať proti inému chrapúnstvu. Takto to nefunguje.