Zatiaľ asi najväčšou škvrnou protikorupčnej vlády je postoj premiéra k plagiátorstvu šéfa najsilnejšieho koaličného partnera zo Sme rodina Borisa Kollára. Kým Matovič za ním stojí, strana Za ľudí žiada jeho odchod z čela parlamentu.
Do sporu, či má alebo nemá Kollár odstúpiť z funkcie predsedu parlamentu, vstúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Pripomenula, že vláda získala silný protikorupčný mandát, aj silný mandát na zmenu výkonu politickej moci. "Pre budovanie dôvery verejnosti v spravodlivosť a inštitúcie je ale potrebné, aby vládni politici dôsledne dodržiavali také isté princípy, aké z opozície žiadali od svojich oponentov,“ pokarhala Matoviča s Kollárom poukázaním na situáciu z vlaňajška, keď aj oni dvaja žiadali v podobnej afére odstúpenie vtedajšieho predsedu Národnej rady Andreja Danka (SNS).
Kauzou Kollárovej diplomovky sa bude zaoberať v pondelok večer koaličná rada. Ešte predtým si však terajšieho predsedu parlamentu pozvali na koberček jednotlivé poslanecké kluby. Matovič sa Kollára zastal a na výzvu strany Za ľudí, aby odstúpil z postu šéfa Národnej rady, reagoval na sociálnej sieti matovičovsky: „Vyčistime všetko naraz – hoďme do spätnej kontroly všetky diplomovky… a zoberme tituly všetkým, ktorých diplomovky testom originality neprejdú. Keď to bude z celého Slovenska len Boris, bude len Boris. Keď státisíce ľudí, budú to státisíce ľudí.“
Podobne sporné kroky však sprevádzajú novú vládnu koalíciu od začiatku. „Korupcia je rakovina našej spoločnosti, preto máme rezorty, ktoré majú priamy dosah a zabezpečia, aby Slovensko bolo krajinou s nulovou toleranciou korupcie. To je alfa a omega,“ vysvetľoval Matovič nárok svojej strany na silové rezorty. Richarda Sulíka (SaS) nepustil do kresla ministra financií, dostal rezort hospodárstva a stoličku vicepremiéra pre ekonomiku.
VIDEO: Vašečka: Premiér Matovič nie je pripravený na funkciu, krajina si to odskáče.
Program: ambiciózny či skôr utopický?
Programové vyhlásenie vláda predložila do parlamentu na poslednú chvíľu. „To, čo dáme do programového vyhlásenia, chceme za štyri roky aj splniť,“ avizovala podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí). „Toto programové vyhlásenie je najambicióznejším plánom na zmenu fungovania Slovenska k lepšiemu v histórii,“ pochválil sa v pléne Matovič.
Nakoniec parlament rokoval o programovom dokumente takmer dva týždne a 30. apríla ho schválil 93 poslaneckými hlasmi. Kým predstavitelia koalície hovorili o ambíciách vlády, opozícia jej v rozprave vyčítala, že vládny program vôbec nereflektuje nastávajúce hospodárske a ekonomické zmeny vyplývajúce z pandémie koronavírusu a jej tak skôr utopický, než ambiciózny. Okrem časti, ktorú vypracovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) sa vláda totiž zaväzuje progresívnejšie či údernejšie riešenia iba zvážiť.
VIDEO: Ako Igor Matovič hodnotí prvých 100 dní svojej vlády?
Korona a čo ďalej
Celé dva mesiace Matovič takmer každodenne na niekoľkohodinových tlačových besedách osobne informoval o počtoch nakazených koronavírusom, obhajoval systém testovania, kritizoval predchádzajúcu vládu za nepripravenosť a vysvetľoval, často veľmi zmätočne, pripravované opatrenia.
Najviac rezonovali dve Matovičove vyhlásenia. Rýchlotesty, ktoré kúpila ešte predchádzajúca vláda a neskôr boli použité, označil za vhodné len na vysypanie do Dunaja. Alebo avizované zatvorenie okresov počas veľkonočných sviatkov, pričom množstvo ľudí kvôli jeho predčasnému oznamu vycestovalo jednoducho ešte pred platnosťou nariadenia. Kritici Matovičovi vyčítajú aj jeho alibizmus, keď výzvy na zodpovednosť za rozhodnutia vlády odbíja frázou: "Tak rozhodli odborníci.“
Matoviča dobehla ekonomika
Po odznení prvej vlny choroby COVID-19 Matovič veľmi rád opakuje, že Slovensko zvládlo krízu spomedzi všetkých európskych krajín najlepšie. Argumentuje pritom počtom nakazených a obetí prerátaným na počet obyvateľov. Aj spor s dovtedy najbližším koaličným partnerom Sulíkom o rýchlosti návratu do normálneho života ukazuje, že Matovič očakávané ekonomické dosahy podcenil. Kým Slovensko je v počte nakazených európskou jednotkou, ekonomický prepad je porovnateľný s krajinami ako Taliansko a Španielsko, ktoré kríza zasiahla najtvrdšie.
Susedné Maďarsko a Poľsko majú podľa dát Eurostatu za prvý štvrťrok pokles iba zhruba pol percentuálneho bodu, Slovensko je v prepade ekonomiky s viac ako 5 percentami takmer na čele únie. Slovensko sa navyše za celý rok 2020 môže prepadnúť až o 9,8 percenta. Ako ukazuje najnovšia makroprognóza z dielne Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií, počet ľudí bez práce vyskočí nad osem percent. O zamestnanie príde až 76-tisíc ľudí.
„Ekonomika je na prahu najväčšej ekonomickej krízy od druhej svetovej vojny,“ priznáva už dnes premiér, ktorý za zlými vyhliadkami, ktoré odhadli ekonómovia, vidí chyby predchádzajúcej vlády. Množstvo podnikateľov a živnostníkov sa však sťažuje, že pomoc či skôr odškodnenie, ktoré štát sľúbil ako kompenzáciu za zatvorené podniky, prichádza nezmyselne a až likvidačne oneskorene.
Sledovanie občanov aj štátu
Vláda vo svojich prvých sto dňoch zápasila s problémom ústavnosti svojich opatrení. Matovič slovami o ďalšom predĺžení núdzového stavu len poodhalil ľahostajnosť k právnym predpisom a celkovo k právnemu štátu, vicepremiérka Remišová už svojím návrhom obsahujúcim aj plošné sledovanie občanov ako nástroja na boj proti pandémii pobúrila.
Aj napriek zjemneniu sledovania, keď bola na poslednú chvíľu v parlamentnom pléne odstránená možnosť čítať dokonca aj sms správy ľudí, účinnosť Remišovej návrhu musel Ústavný súd 14. mája pozastaviť. Podľa neho niektoré ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách vytvárajú systém plošného zberu osobných údajov. Remišová na to zareagovala slovami, že Ústavný súd o svojom rozhodnutí informoval zavádzajúcim spôsobom.
Remišová vstúpila nesprávnou nohou aj do druhej kauzy okolo vládnej siete Govnet. Dosť unáhlene vyhlásila, že vláda Petra Pellegriniho a jej nominanti odpočúvali celú vládnu sieť. Po niekoľkých dňoch však viacerí kompetentní ľudia viac-menej priznávali, že zariadenia, ktoré mali sledovanie zabezpečovať, vládnu sieť pravdepodobne pred sledovaním, naopak, bránili.
Čudné nominácie
Kým Matovič dva mesiace riešil v prvom rade tzv. koronakrízu, štvorkoalícia začala vymieňať politických nominantov v celej štátnej správe. Vzťahy medzi koaličnými stranami sa odhalili už pri výbere nového šéfa SIS, ktorý je zvyčajne nominantom premiéra. V tomto prípade však vláda vymenovala Vladimíra Pčolinského, brata jedného zo zakladajúcich členov hnutia Sme rodina Petra Pčolinského a zároveň manžela poslankyne rovnakej strany Adriany Pčolinskej.
Spornou nomináciou liberálov je šéf Hlavného banského úradu, ktorým sa stal okresný predseda strany SaS Bohumír Zvrškovec, ktorý sa dovtedy venoval nábytkárstvu. Sulík tvrdí, že na čele úradu nechceli baníka a Zvrškovec sa musel ako podnikateľ "dobre obracať“. Obyčajní zasa nominovali Alenu Bilecovú za generálnu tajomníčku služobného úradu ministerstva vnútra. Tá zasa čelila podozreniam o prepojení s ľuďmi, ktorí páchali miliónové podvody na DPH v čase, keď šéfovala kontrole na Daňovom úrade v Michalovciach. Nakoniec po mesiaci z funkcie odišla.
Sme rodina navrhla vznik inštitútu splnomocnenca vlády pre rodinu a sociálnu pomoc a na nový post nominovala Petru Krištúfkovú. Podľa zverejneného profesijného životopisu sa doteraz venovala podnikaniu a poslancovaniu, pričom titul bakalár získala na súkromnej vysokej škole. Krištúfková je známa so vzťahmi s mafiánskymi bosmi, najznámejší Robert Dinič a Peter Havaši boli zavraždení, Juraj "Piťo“ Ondrejčák si odpykáva dlhoročný trest. No mala kontakt aj s Marianom Kočnerom, ktorý bude zrejme čoskoro odsúdený za vraždu novinára a jeho snúbenice.
Bilecová aj Krištúfková hovorili o nespravodlivosti médií či mediálnom lynči.
Po takmer desiatich rokoch od škandálu s odpočúvaním novinárov a ďalších civilných osôb sa k vojakom zrejme vracia bývalý minister obrany Ľubomír Galko. Pred necelým rokom sa pritom Galko so skupinou poslancov odtrhol od SaS a v parlamentných voľbách neuspel. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) nevylúčil, že ho postaví do čela štátnej spoločnosti Letecké opravovne Trenčín.
Nezaháľal ani šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO), ktorý vymenil šéfa štátnej zdravotnej poisťovne, a riaditeľa bratislavskej detskej nemocnice, ktorý je lekárom, vymenil za nelekára, lesníka.
Matoviča navyše čaká aj vymenovanie 72 prednostov okresných úradov, ktorých by chcelo vybrať jeho hnutie v uzatvorených komisiách. Bývalý podpredseda parlamentu a predseda Mosta-Híd Béla Bugár komisie obyčajných prirovnal k úderkám expremiéra Vladimíra Mečiara. Premiér však tvrdí, že tento postup je historickým odpolitizovaním verejnej správy.
Zastavme korupciu vyčíta vláde nejasné výberové konania a niektoré nominácie
Úmysel vlády Igora Matoviča očistiť Slovensko od korupcie potvrdzuje napríklad navrhovaný zákon o zaistení majetku podozrivým osobám či poslanecký prieskum u detskej ombudsmanky Viery Tomanovej. Otázniky naopak vzbudzujú chýbajúce alebo nejasné výberové konania, niektoré nominácie na dôležité posty či doterajšie nesfunkčnenie úradu na ochranu oznamovateľov. Nadácia Zastavme korupciu to uviedla v hodnotení 100 dní vlády z hľadiska boja proti korupcii, ktoré zverejnila na svojej webovej stránke.
Nadácia ocenila zákon o zaistení majetku podozrivým osobám, ktorý je v súčasností v pripomienkovom konaní. Doplnila, že vďaka zákonu by mohla polícia zhabať majetok ľuďom podozrivým z trestnej činnosti. Kladne hodnotí aj zámer definovať trestný čin zneužitia a ohýbania práva, i nový trestný čin prijatia alebo poskytnutia nenáležitej výhody. Vyzdvihla tiež rýchlu reakciu pri prevalení kauzy nákupov v správe štátnych hmotných rezerv a vyvodenie zodpovednosti voči jej vtedajšiemu šéfovi Kajetánovi Kičurovi.
Zastavme korupciu poukázali tiež na poslanecký prieskum u detskej ombudsmanky Viery Tomanovej. „V parlamente sa má riešiť aj nový návrh, ktorý umožní človeka na pozícii detského ombudsmana odvolať, keďže v súčasnosti je to takmer nemožné,“ dodali.
Nadácia vníma tiež snahu vlády upraviť podmienky výberu nového generálneho prokurátora tak, aby sa tam dostal čestný kandidát. „Za pozitívum považujeme najmä verejné vypočutie a verejnú voľbu,“ zhodnotili. Na druhej strane však upozorňujú, že novela má aj veľa sporných bodov, medzi ktoré patrí otvorenie pozície pre neprokurátora bez širšej diskusie.
Matovičovej vláde nadácia vyčíta chýbajúce alebo nejasné výberové konania na niektoré pozície. Upozornila napríklad na zámer hnutia OĽaNO vymeniť všetkých 72 prednostov okresných úradov prostredníctvom priamej nominácie. Poukazuje pritom na to, že nejde o jednomyseľné rozhodnutie, výhrady má napríklad Za ľudí.
Za prešľap označila nadácia vyjadrenia premiéra k diplomovej práci Borisa Kollára (Sme rodina). Naznačujú, že podľa nich premiér môže mať v budúcnosti problém vyvodiť zodpovednosť voči vlastným ľuďom. „Premiér sa bráni, že nechce rozbíjať vládu, ktorá má dôležité posolstvo – boj proti korupcii. Asi si neuvedomuje, že vo svete sa korupcia vníma širšie. Pod definíciu korupčného alebo protispoločenského konania patrí aj podvádzanie pri štúdiu, ak niekto získa vďaka takémuto podvodu titul, z ktorého potom profituje,“ argumentovali.
Nadácia vyčíta vláde tiež „kontroverzné osoby“ v Rade Úradu pre verejné obstarávanie. „Nina Komorníková má cez svojho manžela blízko k Ivanovi Kmotríkovi, Eva Hečková zase ku Kajetánovi Kičurovi. Napriek nášmu naliehaniu, aby vláda tieto členky odvolala, sú stále na svojom mieste,“ poznamenali.
Zastavme korupciu má výhrady aj k nomináciám na dôležité posty, napríklad Petry Krištúfkovej na post splnomocnenkyne pre podporu rodín a sociálnych vecí alebo známych šéfa Hlavného banského úradu Bohumíra Zvrškovca (nominanta SaS) na post dvoch obvodných banských úradov. Nadácia upozorňuje tiež na to, že úrad na ochranu oznamovateľov stále neexistuje. Dôvodom je, že parlament nezvolil predsedu.
Zdroj: TASR