Hajšel: Slovensko môže získať balík peňazí, s akým sa nestretlo a už nestretne

, 30.06.2020 09:57, aktualizované: 12:00

V Európskom parlamente je Robert Hajšel členom výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Ako vidí pripravenosť Slovenska čerpať miliardy navyše, ktoré prídu z Bruselu? Dokážeme do jesene predložiť projekty, ktoré budú spĺňať nastavené kritériá? A ako v celom procese môžu pomôcť slovenskí europoslanci?

VIDEO: Pozrite si diskusiu Zuzany Martinákovej s europoslancom Robertom Hajšelom z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v relácii Ide o pravdu.

Do obnovy Európskej únie po pandémii by mali členské štáty investovať obrovské prostriedky. Slovensko bude môcť čerpať peniaze z viacerých zdrojov, podľa europoslanca Roberta Hajšela môže suma, ktorú bude mať k dispozícii, dosiahnuť v období siedmich až desiatich rokov takmer 30 miliárd eur. Krajina však musí mať pripravené zmysluplné projekty. Uviedol to v relácii Zuzany Martinákovej Ide o pravdu Hajšel, ktorý je členom výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku.

„To je taký obrovský balík peňazí, s ktorým sa Slovensko ešte nikdy v živote nestretlo a pravdepodobne sa už ani nestretne vo forme pomoci z iných zdrojov ako sú vlastné zdroje. Slovensko nikdy nebolo pripravené vedieť efektívne čerpať finančné prostriedky vo väčších sumách ako 1,5-, 2– až 2,5 miliardy za rok. A tu bude musieť aj 5 – 6 miliárd eur ročne minúť efektívne, nie len tak ich prejesť alebo helikoptérovo vyhadzovať peniaze ľuďom, musia ísť na zmysluplné integrované projekty, ktoré posunu Slovensko dopredu vo forme zelenej transformácie, digitálnej transformácie, vo forme nábehu ľudí na nové zručnosti, reformy školstva a zdravotníctva, dobudovania potrebnej infraštruktúry,“ uviedol Hajšel.

Fond pre spravodlivú transformáciu

Robert Hajšel je v Európskom parlamente tieňový spravodajca pre fond pre spravodlivú transformáciu. Tento fond je súčasťou celého veľkého balíka fondu obnovy Európskej únie, ktorý by mal byť vo výške 750 miliárd eur. Fond pre spravodlivú transformáciu z toho predstavuje približne 40 miliárd eur, z neho by Slovensko mohlo využiť takmer jednu miliardu eur. Mohlo by z nej financovať napríklad premenu hornonitrianskeho regiónu, ktorý je doposiaľ charakterizovaný ako banícky a prechádza transformáciou, pretože fond je určený práve na zmiernenie sociálnych a ďalších dopadov dekarbonizácie európskej ekonomiky, čiže znižovania emisií oxidu uhličitého. Európska únia si dala za cieľ, aby v roku 2050 bola uhlíkovo neutrálnym regiónom.

Z tohto fondu je možné platiť napríklad rekvalifikačné kurzy, vytváranie nových pracovných miest, môžu ísť na čistejšiu dopravu v regióne, na zatepľovanie a zvýšenie energetickej efektívnosti budov, na podporu obehového hospodárstva, vymenoval Hajšel niektoré možnosti, na ktoré budú vo fonde peniaze.

Hajšel tiež pripomenul, že jednou z vecí, ktorú Európsku úniu naučila pandémia, je to, že treba niektoré strategické a tradičné výroby vrátiť do Európy, aby sa kontinent nemusel spoliehať na dodávky z iných krajín.

Byrokracia je problém

Hlavným problémom Slovenska pri čerpaní eurofondov je obrovská byrokratická záťaž. Podľa Hajšela je to aj preto, že riadiace aj kontrolné orgány majú obavu, aby neboli neskôr obvinené, že boli nedbalé pri kontrole míňania peňazí európskych daňových poplatníkov. „Tie predpisy, ktoré už existujú aj na úrovni Európskej únie, sa snažili ešte sprísniť, aby predišli akémukoľvek podozreniu z korupcie alebo nedbalého míňania,“ dodal.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Ide o pravdu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku