Štyri potratové novely sú na stole

Štyri návrhy na úpravu podmienok interrupcie sa zišli na jednej parlamentnej schôdzi. Dva podali poslanci od extrémistov, jeden skupina nezaradených a jeden vládne hnutie obyčajných. Všetci hovoria o nutnej ochrane nenarodených detí, pritom už roky má umelé prerušenie tehotenstva klesajúcu tendenciu.

, 07.07.2020 06:00
42

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií vlani zdravotnícke zariadenia na Slovensku zaznamenali 15 106 potratov, z nich bolo 1 346 prípadov žien, ktoré nemajú trvalé bydlisko v SR. Umelých prerušení bolo 5 824, o dvesto menej ako rok predtým. Od roku 2009 ich počet klesol 1,7-násobne o 4 146 potratov a v porovnaní s rokom 1997 až 3,6-násobne.

Napriek tejto priaznivej tendencii sa poslanci budú na júlovej schôdzi zaoberať štyrmi poslaneckými návrhmi na sprísnenie podmienok umelých prerušení tehotenstva. Expertky mimovládnej feministickej organizácie Možnosť voľby analyzovali všetky štyri návrhy. Pozrime sa, čo zistili.

OĽaNO chce skúmať dôvody

Predkladatelia vládneho hnutia OĽaNO chcú posilniť systém štátnej kontroly nad zákrokmi. Odborníčky z organizácie Možnosť voľby upozorňujú, že poslanci chcú zmeniť účel zákona. Podľa súčasného znenia zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva „so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy a v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva“. Podľa návrhu by sa cieľ zákona mal upraviť na „ustanovenie podmienok umelého ukončenia tehotenstva so zreteľom na ochranu plodu“.

Návrhu ďalej vyčítajú snahu zaviesť do právneho poriadku pojmy „nenarodené dieťa“ a „počaté nenarodené dieťa bolo usmrtené“, ktoré vnímajú ako zámer oslabiť reprodukčné práva žien. Najmä ak chcú do zákona začleniť aj klauzulu, že časť príspevku pri narodení dieťaťa je matka povinná vrátiť, ak „počaté nenarodené dieťa bolo usmrtené umelým ukončením tehotenstva“. „Zavedenie týchto pojmov nemá nič spoločné s ochranou žien, ale so snahou obmedziť rozhodovanie žien o svojom živote a tehotenstve a zaručiť právne postavenie plodu,“ konštatuje organizácia Možnosť voľby. Pripomína, že pojem dieťa sa podľa medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv viaže na obdobie po narodení.

Novela z dielne obyčajných navrhuje predĺžiť tzv. čakaciu lehotu, kedy môže žena podstúpiť interrupciu. Má to byť 98 hodín, teda štyri dni, od momentu, keď lekár zistí, že žena spĺňa všetky podmienky na umelé prerušenie tehotenstva a odošle hlásenie. Expertky upozorňujú, že zákon je benevolentný k lekárovi, ktorý môže odoslanie hlásenie aj svojvoľne natiahnuť. Čakacia lehota by pritom mala platiť pri všetkých interrupciách, teraz je to len pri prerušeniach na žiadosť. Čiže aj pri zákrokoch zo zdravotných dôvodov by musela žena čakať štyri dni.

Ďalej podľa návrhu musí lekár žene poskytnúť aj písomné poučenie, pomôcť si môže dokonca informáciami, ktoré pripravili občianske združenia, nadácie či cirkev, alebo náboženská spoločnosť. Poučenie navyše musí obsahovať informácie o povahe, priebehu a následkoch umelého prerušenia tehotenstva, jeho fyzických a psychických rizikách, aktuálnom vývojom štádiu embrya alebo plodu, alternatívach k zákroku – najmä možnosť utajenia identity v súvislosti s pôrodom, či o pomoci rôznych organizácií. Neziskovka sa obáva, že takto pripravené informácie budú nepresné, zavádzajúce, skreslené a nábožensky podfarbené.

V prípade interrupcie zo zdravotných dôvodov návrh novely žiada dve nezávislé lekárske správy. Odborníčky upozorňujú, že to bude mať negatívny dosah na ženy, ktoré si nemôžu dovoliť cestovať z rodinných či finančných dôvodov, či na ženy, ktoré otehotneli v dôsledku znásilnenia alebo zažívajú násilie v partnerských vzťahoch.

Ďalším sporným bodom je povinné poskytovanie údajov aj o iných ako zdravotných dôvodoch umelého prerušenia tehotenstva. Ženy by mali uvádzať aj informácie o situácii v domácnosti a používaní metód antikoncepcie v čase pred otehotnením. Odborníčky odporúčajú, aby zbieranie týchto informácií nebolo podmienkou zákroku, ale predmetom nezávislého výskumu.

Nezaradení chcú povinný ultrazvuk

Návrh nezaradených poslancov Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu, Filipa Kuffu a Jána Podmanického nie síce taký rozsiahly ako od poslancov z OĽaNO, no tiež má niekoľko zákerností.

Poslanci navrhujú novelizovať písomné informácie, ktoré musia byť žene poskytnuté ešte pred samotným zákrokom. Podľa organizácie Možnosť voľby sú tieto informácie nepresné a zaujaté. „Návrh napríklad nesprávne spája umelé prerušenie tehotenstva so závažnými psychologickými následkami či zvýšeným rizikom rakoviny prsníkov a neplodnosti,“ upozorňujú expertky.

Tento návrh podmieňuje vykonanie zákroku aj povinným ultrazvukovým vyšetrením, pri ktorom lekár žene ukáže vyvíjajúce sa embryo alebo plod. Žena dokonca musí dostať záznam zo sonografického vyšetrenie a fotografiu embrya alebo plodu.

Extrémisti majú extrémne požiadavky

V prvom návrhu extrémistickí poslanci chcú povoliť interrupcie len v prípade, ak je ohrozený život ženy, ak je dôvodné podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu, alebo ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu. Inými slovami, títo poslanci chcú dosiahnuť zákaz interrupcií na žiadosť ženy, resp. z dôvodov napríklad zlej ekonomickej situácie.

Okrem toho navrhujú skrátiť lehotu na vykonanie umelého prerušenia zo súčasných 12 na osem týždňov.

Podiel potratov v roku 2019

  • v roku 2019 bolo registrovaných 15 106 potratov
  • oproti minulému roku sa celkový počet potratov znížil o 197
  • v roku 2019 bolo zaevidovaných 5 824 umelých prerušení tehotenstva
  • v roku 2018 bolo zaevidovaných 6 024 umelých prerušení tehotenstva

Zdroj: NCZI

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
42 debata chyba
Viac na túto tému: #interrupcie