V stredu minulý týždeň sme na Slovensku zaznamenali 53 prípadov nákazy koronavírusom. Je to veľa? Máme tu už tú očakávanú druhú vlnu?
Ten pojem druhá vlna je veľmi sprofanovaný a je to aj hranie so slovíčkami. Vôbec by som sa preto neprikláňal k názvu druhá vlna. Je to niečo, s čím určite bolo treba počítať a nie je to nič prekvapujúce.
Budeme alebo mali by sme sa vracať k bezpečnostným opatreniam – ako bolo zatváranie hraníc či rušenie väčších spoločenských podujatí?
Myslím si, že tie opatrenia a obmedzenia sa už budú určite robiť opatrnejšie. Na začiatku boli také drastické práve preto, že sme potrebovali získať čas a veľa vecí sme ešte nevedeli. Predpokladám alebo aspoň dúfam, že teraz budú tie opatrenia oveľa cielenejšie a oveľa lokálnejšie. Myslím si, že nie je také dôležité zatvárať hranice, pretože to prináša veľa komplikácií v iných častiach života, ale hlavná je kontrola na hraniciach. Keďže ľudia, ktorí prichádzajú zvonku, predstavujú najväčšie riziko, je dôležité, aby títo boli systematicky testovaní a bolo možné tieto prípady rozpoznávať okamžite a zabrániť tak komunitnému šíreniu.
V marci sme toho o koronavíruse a jeho prenose ešte tak veľa nevedeli, čo sme sa odvtedy o víruse naučili? Aké odporúčania boli za ten čas prehodnotené?
Je to otázka na veľmi dlhú debatu. Nových poznatkov je obrovské množstvo, intenzita výskumu je naozaj veľká. Na druhej strane stále ostávajú klasické epidemické opatrenia, ktoré sú stále najdôležitejšie. Dnes napríklad vieme, že prenos cez kontaminované povrchy nehrá až takú dôležitú úlohu ako priamy prenos kvapôčkovou infekciou. V posledných dňoch je intenzívna téma, či je možný prenos vzduchom, či nie. Tu sa tiež vedecká komunita viac-menej zhoduje, že je možný aj priamy prenos vzduchom. Človek na vás nemusí priamo nakašľať, ale už samotný pobyt s infikovaným človekom v tej istej miestnosti vlastne môže viesť k tomu, že sa vo vzduchu naakumuluje väčšie množstvo vírusu, aby sa človek mohol nakaziť.
Takže čo má na šírenie najväčší vplyv?
Dôležité je, že veľkú úlohu pri šírení zohrávajú tzv. superšíriace udalosti (superspreading events). Pôvodne sa to nepredpokladalo, aj keď pri prvom SARS koronavíruse to tak bolo tiež. Nakoniec sa ale predsa len potvrdilo, že väčšina ľudí vírus ďalej vôbec neprenesie, ale vyskytujú sa mimoriadne okolnosti, keď príde k veľmi intenzívnemu a masívnemu šíreniu. To by mala byť jedna zo stratégií – zabrániť takýmto udalostiam, kde je riziko superšírenia vysoké. To sú napríklad veľké festivaly a hromadné športové udalosti. Boli aj prípady skúšky speváckeho zboru, kde bol v jednej miestnosti veľký počet ľudí, všetci spievali a tiež to viedlo k veľkému počtu nakazených. Taktiež boli podobné udalosti zaznamenané na bitúnkoch v Nemecku alebo v českých a poľských baniach. To sú presne tie udalosti, ktorým sa treba snažiť zabrániť.
Ešte v marci sa tiež hovorilo, že s teplejším počasím by tie infekčné kvapôčky mali rýchlejšie vysychať? Potvrdilo sa to?
Tie základné predpoklady stále platia. Aj keď je teraz zvýšený výskyt prípadov, pravdepodobne nie veľký podiel z nich vznikol vonku v otvorenom priestore, kde je ÚV žiarenie, nízka vlhkosť a vysoká teplota. To všetko redukuje pravdepodobnosť prenosu. Ale, žiaľ, aj naďalej práve v interiéroch to počasie takú veľkú rolu nehrá a predpokladám, že práve tam sa deje momentálne drvivá väčšina prenosu.
Hovoríte, že prenos vzduchom bol potvrdený a zároveň, že nebezpečnejšie sú interiéry. Akú úlohu v tomto môže zohrať klimatizácia?
Tu som práve zachytil aj vyslovene protichodné tvrdenia. Existuje názor, že klimatizácia by mala pomáhať, ale na druhej strane sa jej tiež pripisuje intenzívnejšie šírenie. V tomto sa priznám, že si nie som jednoznačne istý, na ktorú stranu sa prikloniť. Asi by som skôr nepredpokladal, že by klimatizácia výrazne zvyšovala pravdepodobnosť infekcie.
Ako sme za tých pár mesiacov pokročili vo vývoji vhodných liečiv?
V tejto chvíli sa zdá byť ten Remdezivir ako najúčinnejší, v podstate je jediný zatiaľ schválený. Okrem toho sú pozitívne výsledky zaznamenané pri liečive Dexametazon, ktoré nepôsobí priamo na vírus, ale zlepšuje priebeh ochorenia. Zdá sa, že má pozitívne účinky práve na tých najohrozenejších. Myslím si, že sa tieto dve veci aj kombinujú. Pri ďalších liekoch si nie som vedomý, že by boli urobené nejaké jednoznačné závery. Veľmi zaujímavým spôsobom liečby je využitie krvnej plazmy od darcov, ktorí už ochorenie prekonali, alebo umelo pripravených protilátok. Je to teda liečba založená na protilátkach. Aj to je určite oblasť, v rámci ktorej môže dôjsť k ďalším prelomom a budú ohlásené ďalšie lieky postavené na protilátkach. Už aj tam prebiehajú klinické výskumy.
Od začiatku sa hovorilo, že vírus tu s nami ostane a jediné definitívne riešenie je vakcína. Ako ďaleko je jej vývoj a kedy bude hotová?
Vo vývoji je veľmi veľa experimentálnych vakcín. To je tiež veľmi pozitívne, pretože sa tým zvyšuje šanca, že niektoré sa dostanú až do finále a budú akceptované. Minimálne dve skupiny, ktoré vyvíjajú vakcíny, tvrdia, že by mali byť pripravené už v októbri. To by bolo naozaj rýchle. Veľký počet klinických výskumov je už vo fáze 2, niektoré dokonca aj v záverečnej fáze 3, v ktorej sú testované tisícky dobrovoľníkov. Rozhodne doteraz žiadne prebiehajúce klinické výskumy nepriniesli dramatický výsledok, ktorý by znamenal stop. Dá sa povedať, že zatiaľ všetko prebieha podľa plánov a priebežné výsledky sú veľmi povzbudivé. Zdá sa, že tie vakcíny sú bezpečné a vyvolávajú tvorbu imunitnej odpovede, čiže by mali byť nielen bezpečné, ale aj účinné. Zaujímavosťou je, že jednu konkrétnu vakcínu už schválila čínska armáda pre svojich vojakov. Tá je už aj schválená. Stále je ale najoptimistickejší predpoklad, že vakcíny by mohli byť v októbri. Ale pravdepodobne je realistickejšie, že až na jar.
Niekedy v apríli ste informovali, že ste zaslali slovenský kmeň vírusu do spoločnej európskej databázy. Ako pomohlo Slovensko vo výskume vírusu?
Tie vírusy sme dali k dispozícii a je o ne záujem. Už sme mali asi 20 požiadaviek na poskytnutie vzoriek do celého sveta, aj mimo Európy. U nás teraz prebieha množstvo čiastkových projektov, chystáme sa aj na väčšie projekty v rámci výzvy slovenskej agentúry APVV, ale to sú skôr behy na dlhšie trate. Z môjho pohľadu naše priame zapojenie bolo práve cez tento Európsky vírusový archív. Môžem však hovoriť len za naše pracovisko, aktivity iných skupín si netrúfam hodnotiť. Určite je však pozitívne, že APVV zareagovala a máme teraz špecifickú výzvu na podávanie projektov so zameraním na COVID-19.