Dekani troch slovenských právnických fakúlt sa zhodujú, že novonavrhovaná kompetencia je pre nich v prvom rade zodpovednosť. Na druhej strane je úlohou vzdelávacích a vedeckých inštitúcií hľadať a prinášať riešenia v dôležitých spoločenských témach.
„Preto podporujeme myšlienku čo najširších návrhových kompetencií vysokých škôl, v prípade právnických profesií zas právnických fakúlt, na obsadenie dôležitých funkcií v štáte,“ uviedol dekan bratislavskej Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda.
„Teší nás, že aj politici majú záujem o názor akademikov, pretože som absolútne presvedčený, že dobrá legislatíva je výsledkom troch úrovní diskusii: občianskej, politickej, ale aj odbornej a ani jedna by sa nemala obísť. Možno už len z toho pohľadu, že akademická pôda je v zásade neutrálna a apolitická a je bežným štandardom aj v zahraničí, že akademické inštitúcie takéto návrhové právomoci majú,“ upozorňuje dekan Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Michal Turošík.
Aktuálny legislatívny proces týkajúci sa voľby generálneho prokurátora tiež prirodzene sledujú aj na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. „Je vecou zákonodarcu, akým spôsobom budú nastavené pravidlá hry, a to tak v otázke určenia okruhu oprávnených navrhovateľov, ako aj určenia kvalifikačných predpokladov pre vymenovanie za generálneho prokurátora. Samozrejme, platí, že rozšírenie okruhu oprávnených navrhovateľov nielen o vedecké inštitúcie možno v záujme snahy nájsť, zvoliť a vymenovať najvhodnejšieho kandidáta vnímať kladne,“ súhlasí aj dekan Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach Miroslav Štrkolec.
Zatiaľ považuje za predčasné vyjadrovať sa k tomu, či ich fakulta v prípade schválenie nových právomocí svoje návrhové oprávnenie aj využije. Pripomína však, že v prípade kandidátov na ústavných sudcov si túto možnosť nedali ujsť.
„Napokon viacerí zo súčasných sudcov Ústavného súdu boli navrhnutí Právnickou fakultou UPJŠ v Košiciach. K ich návrhu sme pristúpili po interných diskusiách na pôde fakulty a zohľadňovali sme najmä pôsobenie na fakulte, aktívnu spoluprácu s fakultou vo vedeckej a vzdelávacej činnosti, ako aj odborné a osobnostné predpoklady na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu,“ dodal Štrkolec.
V Banskej Bystrici chcú pri výbere vhodného kandidáta pamätať aj na regionálnu príslušnosť. „Budeme, samozrejme, veľmi dôsledne zvažovať či a koho navrhneme. Možno podobne ako v prípade kandidátov na ústavných sudcov som ja osobne vnímal túto kompetenciu aj ako možnosť predstaviť kvalitného regionálneho kandidáta, ktorý možno nie je mediálne až taký známy, jadro jeho práce bolo mimo hlavného mesta, ale to z neho nerobí menej kvalifikovaného alebo odborne zdatného kandidáta,“ priblížil Turošík.
Takýto prístup sa im už osvedčil. „A v prípade nášho kandidáta na sudcu Ústavného súdu sa tento predpoklad nakoniec aj potvrdil a dotyčný je dnes ústavným sudcom. Inými slovami, som toho názoru, že rozšírenie návrhových kompetencií môže priniesť širší výber dobrých kandidátov, ktorý je predpokladom kvalitnejšieho obsadenia takej dôležitej pozície, ako je v slovenských podmienkach generálny prokurátor,“ upozornil banskobystrický dekan.
Bratislavská fakulta bude tiež hľadať kandidáta spoločne. „Našu zodpovednosť vnímame aj v rovine navrhnutia takého kandidáta alebo kandidátov, ktorí budú svoju funkciu vykonávať čestne a odborne kvalitne. Ak takúto kompetenciu právnické fakulty získajú, u nás bude k tejto otázke zasadať vedenie fakulty aj poradný orgán dekana. Aby som návrh v konečnom dôsledku aj podal, bude musieť mať morálnu podporu vedenia právnickej fakulty,“ vysvetlil Burda.
Aj keď vládna koalícia chce rozšíriť okruh kandidátov aj na právnikov, ktorí nikdy na prokuratúre nepôsobili, na Univerzite Komenského budú vyberať len spomedzi aktívnych prokurátorov.
„Navrhovať budeme iba z prokurátorov, inú osobu ako prokurátora určite nenavrhneme, pretože neprokurátor pri všetkej snahe nepozná vnútorné procesy a vzťahy natoľko, aby mohol prokuratúru bezproblémovo viesť,“ zdôraznil Burda.
Navyše, ako upozorňuje, na Slovensku máme mnoho dobrých a odvážnych prokurátorov. „Pre mňa osobne by bolo cťou, keby sme mohli navrhnúť niekoho z trojice prof. Čentéš, Dr. Žilinka, Dr. Šanta, pričom vzhľadom na dlhoročné výborné skúsenosti s prácou i osobnosťou prof. Čentéša je naším favoritom práve on,“ prezradil Burda.
Podľa banskobystrickej fakulty je však dôležité vnímať Generálnu prokuratúru komplexne, a preto bude podľa dekana potrebné pamätať nielen na osobu šéfa, ale aj na ďalšie systémové zmeny v prokuratúre.
„Možno rovnako dôležitá otázka ako to, či bude, alebo nebude generálny prokurátor vyberaný z radov prokurátorov, je aj otázka jeho právomocí. V slovenských podmienkach sú totiž tieto právomoci koncipované možno až nadpriemerne široko a nie som si istý, či aj toto nemôže vyvolávať silný politický záujem o túto pozíciu. Spomeniem len možnosť zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, ale aj ďalšie,“ pripomenul Turošík.
Všetci traja dekani sa zhodujú, že rozšírenie návrhovej kompetencie i verejné vypočutie kandidátov možno považovať aj za posun k aspoň čiastočnému stransparentneniu a odpolitizovaniu voľby generálneho prokurátora.
„Na druhej strane si nerobme ilúzie, pokiaľ uchádzačov vyberajú politici z akejkoľvek politickej garnitúry, vždy pôjde o politický výber,“ uzavrel Burda.
Novelu zákona o prokuratúre a rokovacom poriadku Národnej rady na začiatku júna predložili zástupcovia všetkých štyroch vládnych strán – Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik, Ondrej Dostál (obaja SaS), Petra Hajšelová (Sme rodina) a Milan Vetrák (OĽaNO).
Ich novela rozširuje okruh osôb a inštitúcií, ktoré môžu navrhnúť kandidátov. Dnes takúto možnosť majú len poslanci. Záujemcovia o funkciu by mali tiež prejsť dôsledným verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore a voľba v pléne Národnej rady by mala byť verejná. Funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára sa končí 17. júna.