Na úrady mieria noví obyčajní prednostovia. Odborník hovorí o amaterizme

, 16.07.2020 07:00
okresný úrad, prednostovia
Vláda vymenovala 53 prednostov, ďalších 19 zatiaľ nevybrala. Autor: ,

Vláda vymenovala 53 nových prednostov okresných úradov, ktorých vybralo a nominovalo výhradne hnutie OĽaNO. Vymenovanie zvyšných 19 do celkového počtu 72 však podľa našich informácií malo zabrzdiť práve verejné lustrovanie, na ktoré vyzval národ premiér Igor Matovič (OĽaNO). Niektorí pravdepodobne nedokázali podozrenia z podnetov rozptýliť.

VIDEO: Odborník na štátnu správu Ľubomír Plai: Takto sa to nerobí, ten amaterizmus je do očí bijúci.

Ani už novovymenovaní prednostovia však nezískali podporu celej vlády. Strana Za ľudí za nich nehlasovala. Argumentuje netransparentnosťou a neprofesionálnosťou výberových konaní, ktoré robili poslanci OĽaNO za zatvorenými dverami. Odborník pre štátnu správu Ľubomír Plai poukazuje na predvolebnú sľubovanú zmenu o premárnenej príležitosti sprofesionalizovať štátnu správu.

Prednosta zodpovedá za riadny chod okresného úradu a koordinuje prácu všetkých jeho organizačných jednotiek. Za fungovanie jednotlivých oddelení, či už školských, environmentálnych, pozemkových, alebo katastrálnych, budú zodpovedať ich jednotliví šéfovia, ktorých následne vymenuje už samotný prednosta. Práca prednostu je dôležitá aj preto, lebo ako manažér zabezpečuje chod úradu, od ktorého priamo závisí aj zlepšovanie kvality verejných služieb.

Verejné lustrácie

V minulosti sa tieto funkcie delili medzi všetky koaličné strany. Premiér Matovič však rozhodol, že všetkých 72 prednostov nominuje jeho hnutie a vyberú ich poslanci. Hotový s tým chcel byť ešte tento mesiac. Vyzval preto ľudí, aby mu pomohli vybraných kandidátov skontrolovať.

„Chcem požiadať ľudí, ak majú akékoľvek vedomosti o skutkoch týchto ľudí, najmä o morálnych prešľapoch, aby nám to dali na webovej stránke vedieť, aby sme sa vyhli prešľapom. Buďte pozvaní do tohto výberového procesu. Od vašich informácií bude závisieť, či vláda týchto ľudí nominuje,“ odkázal premiér minulý pondelok.

Hnutie OĽaNO informovalo, že zhruba z 500 oslovených ľudí sa ich na vnútorné pohovory dostalo vyše 330. V rámci verejnej lustrácie mali obyčajní dostať od verejnosti 970 hodnotení, z ktorých polovica bola podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša pozitívna. Ten však nechcel viac povedať, pretože na štvrtok chystá s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO) tlačovú besedu.

Výber prednostov okresných úradov spadá oficiálne do kompetencie ministra vnútra, návrh na vláde preto predkladal Mikulec. „Zatiaľ bolo vybratých len 53 prednostov. Ten zvyšok bude riešený v ďalšom období,“ komentoval stručne. Minister však tiež pripustil, že vymenovanie ostatných pozastavili práve podnety od občanov. „Na tých, ktorí boli vybratí, podnety neprišli,“ dodal.

Nie všetkým sa to páči

Vymenovanie sa však nezaobišlo ani bez politických rozporov. Podpredsedníčka strany Za ľudí a ministerka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová pre Pravdu priznala, že Mikulcov návrh nepodporila. Chcela, aby výber bol transparentný.

„My ako strana Za ľudí sme za prednostov nehlasovali, pretože sme požadovali stanovenie jasných kvalifikačných kritérií a následne verejné výberové konania. Aj keď rešpektujeme kompetenciu ministra vnútra na vymenovanie prednostov, ale nie takýmto spôsobom, preto sme tento návrh vlády nepodporili,“ priblížila Remišová.

Pochybnosti nad ovládnutím všetkých okresných úradov jedným hnutím vyjadrovali niektorí koaliční partneri už skôr. Remišovej stranícky kolega Juraj Šeliga zas vyhlásil, že namiesto transparentnosti si „jedna strana vytvorila vlastné komisie s vlastnými pravidlami, ktoré rozhodujú o tom, kto bude ovládať ktorý úrad“.

Predseda SaS Richard Sulík námietky nemal a odvolal sa na to, že táto kompetencia patrí ministrovi vnútra a strane OĽaNO. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár v ovládnutí úradov hnutím OĽaNO problém nevidel. Mal však, naopak, žiadať, aby všetky stavebné úrady boli obsadené nominantmi jeho strany. To však premiér Kollárovi akceptovať odmietol.

Na výčitky reagoval Matovič protiútokom. „Niektoré politické strany začali vyjednávať, že by chceli svojich nominantov upratať na okresné úrady. Keď som sa to dozvedel, buchol som po stole a povedal, že nebude nič také,“ vyhlásil premiér ešte minulý týždeň. „Aj strana Za ľudí nám dávala zoznamy ľudí, ktorých chceli dosadiť na okresné úrady. Keď som sa dozvedel, že sa takéto dohody robia, povedal som, že to nehrozí. Bude to zodpovednosť našej strany, lebo okresné úrady patria pod ministerstvo vnútra,“ dodal.

Odpolitizovanie?

Matovič totálne ovládnutie okresných úradov prezentuje ako odpolitizovanie a poprel, že by výberové konania v uzavretom kruhu Obyčajných ľudí boli netransparentné a hnutie preferovalo vlastných spolupracovníkov a sympatizantov.

„Začíname proces odpolitizovania štátnej správy,“ vyhlásil Matovič. „Neviem si predstaviť férovejší spôsob ako ten, ktorý sme ukázali,“ zdôraznil. Údajne len každý ôsmy zo 70 zatiaľ vybratých kandidátov má niečo spoločné s jeho hnutím. „Kto toto považuje za politizáciu štátnej správy, tak buď nevie čítať, alebo nepozná obrázky,“ myslí si Matovič, ktorý avizoval pripravenosť niesť za všetkých týchto nominantov politickú zodpovednosť. „V momente, keď tento náš nominant niečo urobí, padne to na našu hlavu,“ zdôraznil premiér.

Odborník pre štátnu správu a bývalý šéf Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai tento netransparentný a neodborný výber kritizuje. „Nič sa stále nemení. Proces politizácie štátnej služby pokračuje veselo ďalej. Žiadne zmeny nenastali a najhoršie je, že sa ani nechystajú. Občania čakali, že sa transparentne overia manažérske zručnosti a osobnostné predpoklady na výkon týchto funkcií. Ak sa to takto nerobí, je jasné, že tam sú všetky iné záujmy okrem toho hlavného – aby tam boli schopní a pripravení ľudia. Bez transparentnosti je to len divadelné predstavenie na tému výberového konania, ktorá nikoho o odpolitizovaní nepresvedčí. Politizácia sa prehlbuje, amaterizmus pri personálnych otázkach je do očí bijúci. Takto by sa to rozhodne robiť nemalo. Nijako to navyše nemení hlbokú nedôveru občanov voči politikom a činnosti politických strán. Je to obrovská škoda. Ľudia do tejto zmeny vkladali obrovskú nádej, šanca tu bola, ale, žiaľbohu, sa nič zásadné nemení,“ zhodnotil Plai pre Pravdu.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#štátna správa #prednostovia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku