Existuje niekoľko slovných spojení, s ktorými radi mávajú politici a ktoré sa dajú považovať za svätý grál politiky. Čiže niečo, o čom môžete veľa rečniť, na čo môžete minúť veľa peňazí, celý svoj politický život to hľadať – a k ničomu podstatnému nedospieť. Len tak námatkovo – trvalo udržateľný rozvoj, sebestačnosť, sociálny štát. Niežeby to neboli ušľachtilé ciele, ale ich obsah je taký neurčitý a každý si ho vykladá po svojom, že sa často opatrenia míňajú účinkom.
Jedným z nich je aj debata o tom, že Slovensko by nemalo byť krajinou montážnych dielní (tu sa spomínajú najmä automobilky), ale výrob s vysokou pridanou hodnotou. Proti tomu sa nedá nič namietať. Otázka je, ako to dosiahnuť. Pretože na to potrebujete ľudí s vysokou pridanou hodnotou a podnikateľov s vysokou pridanou hodnotou. Máme ich?
Ak vám ekonómovia povedia, že škoda, že tu máme najmä automobilky, majú pravdu. Ak máte v krajine odvetvie, ktoré má také silné postavenie, aké u nás má, tak štát pocíti každý problém, do ktorého sa „automotive“ odvetvie dostane. Ak vám iní ekonómovia povedia, že chvalabohu, že tu máme automobilky, tiež majú pravdu. Po kríze sa dokážu rýchlo spamätať, pretože nič lepšie ako automobil zatiaľ v prípade individuálnej dopravy nikto nevymyslel. Prinášajú kapitál, zamestnanosť, nové technológie. Slovensko je na poprednom mieste vo využívaní robotov vo výrobe práve vďaka automobilkám. Veľké ázijské ekonomiky začínali ako montážne dielne – a učili sa.
Keď Slovensko vzniklo, tak z obdobia socializmu bolo podvyživené a po rozvode s Českom začínalo v mnohých veciach od nuly. Bez peňazí zvonka vtedy nemalo šancu. Peniaze museli pritiecť v podobe pôžičiek alebo v podobe investícií zo zahraničia. Ak niekto nebodaj žije v ilúziách, že sa dalo prežiť bez zadlženia, nech sa ich zbaví. Nemecko v rámci zjednotenia natlačilo obrovské množstvo peňazí do východných oblastí bývalej NDR a dodnes ešte nedokázalo zmazať rozdiely z obdobia socializmu.
Montážnici z automobiliek sa často pýtajú, prečo nemajú na výplatu takú sumu, akú ich kolegovia v zahraničí, v materských firmách automobiliek, keď robia tú istú prácu. Robotník v takom Nemecku vo Volkswagene však neprofituje len z toho, že zmontuje diel A s dielom B. Auto musí niekto vymyslieť, skonštruovať, nadizajnovať a predať. A nielen brať benefity, ale aj znášať riziká. V celom tomto reťazci je montáž iba malá časť pridanej hodnoty. Keď sa to na konci podčiarkne a zráta, to plus si odnesie Volkswagen zo Slovenska do Nemecka. Posilní domácu ekonomiku a z toho opäť profituje nemecký robotník.
Keď si nemecký robotník za zaslúženú výplatu skočí do obchodu, napríklad do Lidlu či Kauflandu, svojimi peniazmi podporí nemeckú ekonomiku. Keď si slovenský robotník skočí do Lidlu či Kauflandu, podporí tiež nemeckú ekonomiku. Ale zase aj recipročne, časť peňazí, ktorá zostane na Slovensku (dane, platy, odvody), slúžia slovenskej ekonomike. Nerovnováha je však zrejmá.
Preto je veľmi dôležité, ak chceme, aby u nás zostala väčšia časť pridanej hodnoty, aby sme mali Slovákov a slovenských podnikateľov s vyššou pridanou hodnotou. V rámci rekonštrukcie Európskej únie po pandémii k nám má pritiecť obrovské množstvo peňazí. Mali by slúžiť na rozvoj, na kvalitatívny skok. Nie na fantazmagorické plány ako je napríklad sťahovanie Slovnaftu z Bratislavy niekde k Nitre, aké sa občas tiež objavujú.
Čo núti ľudí, aby išli von, mimo rodnej hrude? Dve dôležité veci – peniaze a podmienky, pracovné aj životné. Preto je nutné, aby plány, ktoré vláda pripraví na využitie peňazí z únie, brali toto na zreteľ. Pretože nie je problém, keď ľudia odídu von, problém je, keď sa neskôr nevrátia späť. A preto s napätím očakávame, na čo vláda bude chcieť minúť peniaze, ktoré majú byť v spoločnej špajzi.
Len nedávno prasklo, že viacerí poprední predstavitelia dnešnej vládnucej elity si zľahčili štúdium, kopírovali diplomové práce, vykrádali pridanú hodnotu, ktorú predtým pridali iní ľudia. Stáva sa aj v lepších rodinách… Čo je však škandálom, to je bagatelizovanie toho, čo robili.
Mám tu jednu dobrú správu pre študentov. Je to na vás. Nie, nemusíte byť plagiátori. Nemusíte sa detinsky vyhovárať, hádzať špinu na iných, tváriť sa, že sa to tak robilo a robí a vytvárať absurdné konštrukcie, aby ste sa obhájili. Stačí keď budete postupovať podľa pravidiel, ktoré sú jasne stanovené. A pri podpise čestného vyhlásenia, ktoré je v úvode každej práce, klásť dôraz na slovíčko čestné.
A to je hodnota, ktorej pridanie máte vo svojich rukách.
Pozrite si TOP 10 vidí TV Pravda
***
1.
Viem, ale nepoviem – okrídlená veta Vladimíra Mečiara by sa mohla v prípade Eduarda Hegera mierne modifikovať na „ešte neviem, ale ani nepoviem“. Všetko je príliš čerstvé, projekty ešte vo hviezdach, jasnejší je len termín, kedy od nás potrebuje Európska komisia zhruba počuť, čo s ponúknutými peniazmi chceme robiť – na jeseň. A to je už veľmi blízko.
***
2.
V Bruseli sme dopadli geniálne – to je verzia premiéra Igora Matoviča po spanilej jazde podporovanej statusmi na facebooku na summite Európskej únie, kde sa porcovali európske miliardy, ktoré majú pomôcť ekonomikám. Zastupuje optimistov. V Bruseli sme dopadli katastrofálne – to je zase opozičný refrén tej istej pesničky. Zastupuje pesimistov. Ak sa na to pozrie realista, tak si povie, že piť na kožu medveďa, ktorý ešte behá po lese, sa nemá a že to nakoniec môže dopadnúť aj geniálne, aj katastrofálne.
***
3.
Zrejme nikto nečakal, že by Borisa Kollára nejako zvlášť vyrušovala diplomová práca premiéra Igora Matoviča, keď spoločne plávajú nielen na plagiátorskej, ale aj na koaličnej lodi. No a v tej by každá hoci aj malá diera mohla viesť k problémom. Pozrite si, ako sa Kollárovi žije v koalícii.
***
4.
Ak existuje tisíc dôvodov ako sa vyhovoriť pri pajcovaní diplomovky, Igor Matovič si nájde tisíc ďalších. Obhajoval sa takmer dve hodiny, ale sám seba presvedčil už v prvej sekunde. Ostatných? Kto vie…
***
5.
Svoje odvolávanie z postu premiéra poňal Igor Matovič ako predstavenie, v ktorom predviedol svoj klasický repertoár – búšiť do terajšej opozície, minulej vládnej koalície. Robert Fico, na ktorého sa zniesla v premiérovom prejave hromada kritiky, si zase svoje divadielko preniesol mimo sálu a tam si s ním vybavoval účty. Nič nového – len si vymenili posty a úlohy.
***
6.
A už len bonbónik z odvolávania premiéra. V hlavnej úlohe pani poslankyňa Tabák. Blá, blá, blá…
***
7.
A opäť sa vráťme k ekonomike. Ak by prišlo všetko, čo bolo z Bruselu prisľúbené, tak by špajza bola preplnená. Vedeli by sme si s tými peniazmi rady? Čo na to Richard Sulík a Ján Rudolf?
***
8.
Rozvod je trauma a keď sú v manželstve deti, ešte väčšia. Môže sa ťahať dlho, najmä ak sa manželia nevedia dohodnúť. Ako sa postupuje v rozvodovom konaní pri úprave starostlivosti o deti? Dozviete sa to v relácii Zuzany Hlavačkovej Ide o právo s Janou Alušíkovou, advokátkou z právnickej kancelárie MPH.
***
9.
Túžobné očakávaná rýchlostná cesta R7, ktorá pohodlne spojí obce na juhu Slovenska s Bratislavou, je otvorená. Síce zatiaľ iba časť z nej, ale aj to by malo pomôcť. Zaťažkávacia skúška však bude až po prázdninách. Pozrite si slávnostné otvorenie.
***
10.
Súd s ľuďmi, obžalovanými z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sa pomaly končí. Dokazovanie je uzavreté, pred súdom zazneli záverečné reči žalujúcej strany. Prokuratúra navrhuje 25-ročné tresty. Ešte prídu na rad záverečné reči obhajcov a napokon verdikt prvostupňového súdu. Pozrite si, ako odchádzajú zo súdnej siene obžalovaní Tomáš Szabó, Alena Zsuzsová a Marian Kočner.