Tentoraz si preto postavenie LGBTI ľudí pripomenuli on-line, vo virtuálnom priestore. Podporu im vyjadrili ministerka spravodlivosti, prezidentka či najstaršia univerzita.
„Vývoj na politickej scéne a aj nerovné dosahy protipandemických opatrení ukazujú, že LGBTI ľudia a ich rodiny sú na Slovensku stále na okraji záujmu štátu. Motivovalo nás to usporiadať Pride on-line formou, aby sme aj teraz pripomenuli neriešené problémy LGBTI ľudí na Slovensku,“ vysvetlili organizátori. Medzinárodné páry rovnakého pohlavia nemôžu v súčasnosti spoločne cestovať, niektoré rozdelila hranica a tie, ktoré sa starajú o dieťa, sa pri tom nemôžu striedať, lebo štát uznáva za rodiča len jednu osobu.
Sobotňajší večerný hodinu a pol trvajúci on-line prenos sledovali stovky ľudí. V hlavnom programe vystúpila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). „Som presvedčená, že je potrebné robiť ešte veľa krokov, aby sme sa dostali k takej spoločnosti, ktorá je tolerantná a vníma všetky menšiny, ktoré v nej žijú,“ konštatovala Kolíková. Podľa nej je chybou, ak vnímame rozdielnosť ako niečo, čo spoločnosť ohrozuje. „Je dôležité otvoriť srdce voči tým, ktorí sú iní ako my. Ak sú tolerantní, buďme k nim tolerantní aj my,“ apelovala ministerka.
Zdôraznila záväzok vyplývajúci z programového vyhlásenia vlády. Ten hovorí o zrovnoprávnení majetkových práv heterosexuálnych a homosexuálnych partnerstiev. „Vnímam, že na to v koalícii môžu byť rozdielne názory, na druhej strane sa nemôžem tváriť, že nemám na túto tému názor,“ dodala Kolíková.
Štát prehliada časť svojich občanov
Dosah koronavírusu podľa verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej potvrdil, že všetci ľudia sú ľudské bytosti. „Prejavovalo sa to aj pri zvládaní pandémie, keď k ruku dielu prikladal každý, bez ohľadu na farbu pleti, rasu, presvedčenie alebo sexuálnu orientáciu,“ pripomenula ombudsmanka. Upozornila, že štát nemôže od ľudí len žiadať plnenie povinností ako úhrada daní či výkon práce počas núdzového stavu, musí garantovať aj ochranu práv všetkých obyvateľov vrátane LGBTI komunity. „Ak to štát nezabezpečí, aspoň na úrovni minimálneho medzinárodného štandardu, potom porušuje práva tých ľudí, ktorí si ako občania plnia svoje povinnosti. Dovoľuje, aby sa do ich súkromia zasahovalo viac a v rozpore s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu. A prehliada ľudí, ktorí sú tiež zdrojom jeho moci,“ poukázala ochrankyňa.
Zároveň pripomenula, že pred viac ako dvoma rokmi spoločnosť opäť volala po slušnosti a slušnom výkone verejnej moci. „Nič z toho nebude skutočnosťou, ak nedovolíme človeku žiť v súzvuku samého so sebou, žiť v pravde,“ skonštatovala Patakyová. K podpore LGBTI komunity vyzval počas on-line prenosu aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. Ten vyjadril túžbu po tom, aby hlavné mesto bolo tolerantným miestom pre život. Podobný postoj zaujal aj župan Bratislavského kraja Juraj Droba (SaS). Ten upozornil najmä na to, že verejná diskusia okolo práv LGBTI ľudí je čoraz agresívnejšia. „Ak má nastať nejaká zmena, príde to s pričinením väčšiny, vy ste si už svoju domácu úlohu splnili dávno. Som sklamaný z toho, že Slovensko dnes vyzerá tak, ako vyzerá,“ uviedol Droba.
Po prvý raz na Pride vystúpila aj evanjelická farárka v bratislavskom Starom Meste Anna Polcková. Tá v posledných rokoch čoraz viac verejne vystupuje a bojuje za väčšiu toleranciu k sexuálnym menšinám. „Dôležitejšia ako priama podpora komunity LGBTI ľudí je vzdelávanie členov zboru, aby ich neodsudzovali a videli v nich svojich blížnych,“ povedala Polcková. Pripomenula, že mnohé páry rovnakého pohlavia museli pre svoje partnerstvo opustiť rodiny či domov a odsťahovali sa do veľkých miest alebo do zahraničia. „Poznám však mnohých, ktorí to šťastie žiť svoj partnerský život v súlade s tým, ako boli stvorení, nemali. Mlčia, stále trpia. Po tom všetkom, s čím sa zdôverili a zdôverujú LGBTI ľudia, mlčať nemôžem, bola by som zbabelá a falošná,“ vysvetlila farárka.
Pridali sa ďalší
Svoju podporu na sociálnych sieťach vyjadrili politici, ale aj rôzne inštitúcie. „Rozumiem posolstvu Dúhového Pride, za ktorým je túžba ľudí, aby žili v spoločnosti, ktorá sa k nim bude správať férovo a s rešpektom. Myslím si, že ľudia, ktorí očakávajú od politických predstaviteľov napĺňanie hodnôt, v tomto prípade rešpektu ľudskej dôstojnosti, nesmú mať pocit, že chcú niečo nesprávne, neakceptovateľné alebo že by sa za to mali hanbiť,“ reagovala prezidentka Zuzana Čaputová. Zdôraznila, že LGBTI ľudia sú pre ňu rovnocennou súčasťou krajiny a sú prirodzenou súčasťou rodín, susedstiev či pracovných kolektívov.
„Každý sa rodí slobodný a rovný v dôstojnosti a právach bez akéhokoľvek rozdielu – to je hlavný odkaz spoločného stanoviska diplomatickej komunity,“ zareagovali na Dúhový pochod veľvyslanectvá.
Za rovnocenné postavenie sexuálnych menšín sa postavila Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. „Boli a sú súčasťou akademickej obce a želáme si, aby sa cítili prijatí a rešpektovaní,“ reagovala fakulta na sociálnej sieti. Rovnako vyvesením dúhovej vlajky svoju podporu prejavila aj fakulta sociálnych a ekonomických vied univerzity. Vlajku neváhalo vyvesiť ani Divadlo P. O. Hviezdoslava v Bratislave, Galéria mesta Bratislavy či obchodný dom Ikea v hlavnom meste.