Stranu Za ľudí podľa neho kvôli odchodu Andreja Kisku čaká postupná erózia, a to bez ohľadu na meno nového predsedu.
Členovia strany Za ľudí si budú na sneme 8. augusta voliť nového predsedu. Kandidatúru zatiaľ ohlásila podpredsedníčka strany Veronika Remišová a Miroslav Kollár. Okresné organizácie strany podporili v kandidatúre aj ďalšieho podpredsedu strany Juraja Šeligu.
„Strana má viacero silných osobností, ktorí sa presadili v komunálnej politike, prípadne sú známi zo sveta diplomacie alebo z tretieho sektora. To je však dosť málo na to, aby dokázali osloviť nových voličov a vymaniť sa spod hranice na vstup do parlamentu. Dnes ľudí oslovuje skôr človek ‚z ľudu‘, prostoduchý líder, ktorý vie skôr rečniť než premýšľať. A taký nie je ani jeden z trojice Remišová, Kollár a Šeliga," myslí si Štefančík. Je podľa neho je jedno, kto sa po sneme postaví do čela strany, keďže sa domnieva, že stranu povedie tam, kam sa dostali ďalšie strany po výmene otca zakladateľa, teda po hranicu svojej životnosti.
Strane po voľbách klesajú preferencie, momentálne sa pohybujú na úrovni troch-štyroch percent. Nový líder bude musieť podľa politológa urobiť všetko pre to, aby mu zo strany postupne neodišli silné osobnosti. „Aj v tejto strane nájdeme politikov, ktorí sa motajú z jednej strany do druhej s cieľom zabezpečiť si vlastné prežitie. Ak niektorý z nich bude vidieť, že k reštartu strany nedochádza, bude hľadať novú ‚matku živiteľku‘," ozrejmil. Za dôležité považuje taktiež zabezpečiť vnútrostranícku súdržnosť. „Po personálnych snemoch, na ktorých sa volia predsedovia, narastá vnútrostranícke napätie. To napokon vedie k rozkolu strany," uviedol Štefančík. Potrebné bude podľa jeho slov zároveň zmeniť komunikačnú stratégiu, keďže strana Za ľudí vo vládnej koalícii podľa jeho slov ťahá za kratší koniec a málo o nej počuť.
Súčasný predseda Andrej Kiska verejne podporil vo funkcii predsedníčky strany Veroniku Remišovú. Politológ zdôraznil, že toto vyjadrenie môže výrazne zamiešať kartami. Mnoho členov totiž vstúpilo do strany najmä kvôli dôvere v Andreja Kisku. „Predpokladám, že stále si medzi členmi udržiava vysokú mieru dôvery, preto jeho odporúčanie môže mať pre časť účastníkov snemu rozhodujúci význam," vysvetlil.
Za jedno z riešení, ako by strana mohla „prežiť", označil Štefančík spojenie s inými menšími politickými subjektami. „Obávam sa ale, že by prišlo po ‚funuse‘. Spojenie s Progresívnym Slovenskom a stranou Spolu bolo aktuálne niekoľko mesiacov pred voľbami. Je možné, že dnes by sme mali úplne iného premiéra," priblížil politológ. Kiska urobil podľa neho fatálnu chybu, že nešiel do trojkoalície s PS a Spolu v momente víťaznej eufórie PS/Spolu z eurovolieb. Budúcnosť Za ľudí vidí skôr v zlúčení s iným politickým subjektom. „Po neúspechu PS/Spolu zrejme už nikto nebude riskovať volebnú koalíciu, pri ktorej je potrebné získať viac, než päť percent," zhodnotil Štefančík. Stranu Za ľudí čaká podľa neho vzhľadom na odchod Andreja Kisku, postupná erózia, a to bez ohľadu na meno nového predsedu.
Strana Za ľudí získala v parlamentných voľbách z 29. februára 5,77 percenta hlasov voličov. Po niekoľkodňových rokovaniach napokon vstúpila do vládnej koalície s hnutiami Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina a stranou Sloboda a Solidarita (SaS). Predseda strany a bývalý prezident Andrej Kiska sa krátko na to stiahol zo zdravotných dôvodov do úzadia a rokovania o zostavovaní koalície viedla podpredsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Kiska potom vyhlásil, že sa už opätovne o funkciu lídra strany uchádzať nebude a vo funkcii podporil práve Remišovú.