Matovič na sociálnej sieti napísal, že odchádza Hrdina. Tvrdí, že Kyselica sa ponúkol ešte v pondelok, že odíde z postu štátneho tajomníka na ministerstve vnútra. „Dohodli sme sa, že si to môže ešte dodnes (utorok 28. 7. – pozn. red.) prípadne rozmyslieť. Nerozmyslel,“ napísal premiér.
Ďalej tvrdí, že podľa jeho informácií Kyselicu „ľudia blízki Petrovi Pellegrínimu vo vedení Vojenského spravodajstva chceli zneužiť pred voľbami na rozvrat hnutia OĽANO zvnútra“. Podľa Matoviča chceli dosiahnuť rozpad hnutia a za akúkoľvek cenu zabrániť, aby sme mohli zostaviť vládu.
„Tajné služby štátu zneužívajú voči svojim politickým oponentom len tí najperverznejší diktátori,“ dodal premiér.
„Už sme si zvykli na to, že Igor Matovič používa lož ako pracovnú metódu, no jeho vyjadrenie o pokuse rozložiť hnutie OĽaNO prostredníctvom pána Kyselicu, už nesie prvky stihomamu,“ reagoval na Matovičove slová Peter Pellegrini.
„Pán Kyselica teda kandidoval za OĽaNO a zároveň mal úlohu rozkladať toto hnutie ako tajný agent? A svojim kolegom to podľa medializovaných informácií oznámil až po voľbách a svojim voličom vôbec? Pán Matovič by mal prestať pozerať lacné filmové trháky a mal by prestať aj s vyjadreniami, ktoré sú hlboko pod úroveň predsedu vlády Slovenskej republiky,“ dodal Pellegrini, ktorí v súčasnosti zbiera podpisy potrebné na založenie politickej strany Hlas – sociálna demokracia.
Podľa neho je Kyselicou odchod dobrou správou. „Agenti tajnej služby majú plniť svoje tajné poslanie, politici majú otvorene slúžiť ľuďom. Oboje sa jednoducho nedá,“ dodal Pellegrini.
Bývalý vyšetrovateľ kauzy Gorila, Lukáš Kyselica (OĽaNO), mal byť v čase vrcholiacej parlamentnej kampane príslušníkom Vojenského spravodajstva. Aj keby nebol priamo členom politickej strany, podľa zákona sa nesmel zúčastňovať ani politických akcií. Bezpečnostný analytik Milan Žitný to považuje za jednoznačný dôvod na odstúpenie z funkcie.
Kyselica vlani v auguste oznámil, že po 22 rokoch pôsobenia v polícii odchádza do civilu. Verejne sa sťažoval na pomery v polícii a na prokuratúre. O svojom ďalšom pôsobení vtedy ešte hovoriť nechcel. Avizoval, že viac prezradí až v októbri, keď sa mu skončí dvojmesačná výpovedná lehota.
Už vtedy sa však špekulovalo, že smeruje do politiky. Konkrétne sa hovorilo, že skončí u Igora Matoviča v hnutí OĽaNO. Spoznali sa vďaka Kyselicovej manželke Jarmile, ktorá zhruba od roku 2000 pracovala v Matovičovej firme regionPRESS.
Vyvodenie osobnej zodpovednosti Kyselicu si prezidentka cení
Prezidentka SR Zuzana Čaputová si cení postoj Lukáša Kyselicu, ktorý sa rozhodol odísť z postu štátneho tajomníka ministerstva vnútra po zverejnení informácií o jeho pôsobení vo Vojenskom spravodajstve v čase kandidatúry do parlamentu za OĽANO. Hlava štátu to uviedla počas svojej návštevy Zvolena s tým, že z medializovaných informácií je zrejmé, že istý problém tam evidentne bol.
„Rešpektujem jeho rozhodnutie a som rada, že takýto príklad osobnej politickej zodpovednosti vyvodil,“ skonštatovala Čaputová. Byť politikom a zároveň pôsobiť vo Vojenskom spravodajstve je podľa prezidentky nezlučiteľná kombinácia. „Niekto, kto je členom či spolupracovníkom Vojenského spravodajstva, nemá byť politicky aktívny. V tomto prípade asi aj s tým súvisí reakcia a vyvodenie politickej zodpovednosti,“ podotkla hlava štátu.
Aj na kandidátke, aj u tajných
Vstup do politiky Kyselica priznal len niekoľko hodín pred oznámením kandidačnej listiny, ktorá sa podávala do 1. decembra 2019. Po boku Matoviča sa vraj rozhodol očistiť políciu a prispieť k prijímaniu tvrdých zákonov proti organizovanej kriminalite. Následne sa verejnosť dozvedela, že na Matovičovej kandidátke sa mu ušlo veľmi lukratívne tretie miesto, ktoré mu v podstate zaručovalo pozíciu v parlamente. Nakoniec bývalý šéf tímu Gorila skočil so 119 185 preferenčnými hlasmi ako štvrtý najúspešnejší kandidát hnutia.
Keď NAKA vlani 19. novembra obvinila tieňového ministra obrany hnutia OĽaNO Jaroslava Naďa z trestného činu ohrozovania utajovanej skutočnosti, Naď za oznamovateľa údajných trestných činov označil vtedajšieho šéfa Vojenského spravodajstva Jána Balciara. Ten naňho podal ešte jedno trestné oznámenie, pretože vraj pochybne podnikal a korumpoval novinára.
Obvinenie od začiatku pôsobilo ako vykonštruovaný proces. Naď patril medzi veľkých kritikov vtedajšieho vedenia rezortu obrany pod vedením SNS, ako aj Balciara osobne. Verejne ho kritizoval za nezákonné obohacovanie v súvislosti s vlastníctvom množstva nehnuteľností. O necelých desať dní bolo obvinenie voči Naďovi zrušené.
O to viac prekvapuje informácia, že v tom čase mal už viac ako mesiac na Vojenskom spravodajstve pôsobiť aj Lukáš Kyselica. Od tajných odišiel údajne 19. marca tohto roku, na druhý deň si prevzal dekrét nového poslanca Národnej rady. A 21. marca ho už nová vláda vymenovala za štátneho tajomníka rezortu vnútra.
Kyselica tieto informácie potvrdiť odmieta, napokon, ani zákon mu neumožňuje čo i len potvrdiť pôsobenie v tajnej službe.
Žitný: Mal by odstúpiť
Táto informácia však prekvapila nielen viacerých členov novej vládnej koalície, ale aj samotných predstaviteľov hnutia OĽaNO. Rezort vnútra, kde teraz Kyselica pôsobí, v tom ale problém nevidí. „Minister vnútra Roman Mikulec z titulu svojej funkcie nemá oprávnenie vedieť, kto bol, či je príslušníkom Vojenského spravodajstva. Na základe informácií, ktorými pán minister disponuje, nemá momentálne dôvod nedôverovať štátnemu tajomníkovi Lukášovi Kyselicovi,“ informovala hovorkyňa ministerstva vnútra Barbara Túrosová.
Podobne to vyzerá aj na ministerstve obrany, pod ktoré Vojenské spravodajstvo spadá. „Minister obrany Jaroslav Naď na základe informácií, ktorými ako minister obrany nateraz disponuje, môže s pokojným svedomím povedať, že pánovi Lukášovi Kyselicovi dôveruje,“ reagovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Voliť a byť volený je ústavné právo, rovnako ako členstvo a aktivity v politických stranách a hnutiach. Pre niektoré profesie je však toto právo obmedzené. Politicky sa nesmú angažovať napríklad prokurátori, sudcovia, ale ani vojaci. „Profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia,“ uvádza sa v zákone o štátnej službe profesionálnych vojakov.
Kyselica nemusel byť členom OĽaNO, napriek tomu v nej od konca roka aktívne pôsobil. Zúčastňoval sa viacerých predvolebných aktivít a čo týždeň ho bolo možné vidieť na predvolebných diskusiách či vystúpeniach hnutia OĽaNO. „Profesionálny vojak sa nesmie aktívne zúčastňovať na zhromaždeniach organizovaných politickými stranami alebo politickými hnutiami,“ uvádza sa tiež v zákone o štátnej službe profesionálnych vojakov.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný sa domnieva, že Kyselica si chcel svojím krátkym pôsobením vo Vojenskom spravodajstve dotiahnuť počet rokov na výsluhový dôchodok. „Nejakých špinavostí voči Naďovi sa podľa mňa nezúčastňoval. O tom pochybujem. Skôr si myslím, že mu išlo o to, aby mal v plnej výške odslúžené roky,“ hovorí Žitný.
Aj on však problém vidí práve v jeho politickom pôsobení. „Ak bol príslušníkom v čase, keď už bol zapísaný na kandidátku, tak má vážny problém. Príslušník bezpečnostných zborov nemôže byť členom politickej strany a ani vyvíjať politickú činnosť. To je všeobecne známe. Aj keď oficiálne nemôže priznať svoje pôsobenie v službe, mal by odstúpiť, pretože v demokratickom štáte to je vylúčené. Ak si to nechcú uvedomiť na ministerstve vnútra, musia byť pripravení, že verejnosť im bude dôverovať stále menej a menej. Toto je ešte horšie ako v prípade bývalého novinára Petra Tótha, ktorý popri práci v novinách pôsobil aj v SIS,“ zhodnotil Žitný.