Zrušia sa doplatky za lieky. Tie najlacnejšie

, 28.07.2020 14:00

Doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov, dôchodcov a ŤZP sa budú rušiť. Zdravotné poisťovne to nepovažujú za správne. Pacientske organizácie hovoria o bezpečných liekoch a výraznej úspore peňazí.

Minulý týždeň v relácii Ide o pravdu predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) potvrdil, že jeho hnutie tak plní jeden z hlavných prísľubov, ktoré dalo Jednote dôchodcov na Slovensku. „Vezmite si, že senior má 300-eurový dôchodok a 20 až 50 eur dá na lieky. Týmto opatrením akoby sme mu pridali každý mesiac peniaze k penzii,“ argumentoval Kollár.

Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej by dokázali pacienti ušetriť na liekoch milióny eur. Musí sa však zmeniť ich nedôverčivý postoj k lacnejším alternatívam medikamentov. „Lacnejšie náhrady nejdú na úkor zdravia pacientov. Ak chorý lieky netoleruje, môže ísť o interakciu s iným liekom a mal by sa poradiť s lekárom,“ vysvetlila.

Pacienti tvrdia, že opatrenie im pomôže. „Je to super, lebo otec berie dosť liekov, je po porážke a infarkte,“ reagoval Jaroslav z Prievidze. Život to uľahčí najmä invalidným pacientom. „Mám 60 rokov, za lieky platím asi 60 eur. Invalidný dôchodok mám 410 eur, z čoho platím byt, elektrinu, plyn a mobil a na život mi zostáva 53 eur,“ skonštatovala Zuzana z Piešťan.

Opatrenie by malo byť súčasťou novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. „To, ako bude systém nastavený, je v kompetencii ministerstva zdravotníctva. Našou snahou je, aby kvalita liekov neklesla, aby sa to netýkalo len ich najlacnejších alternatív,“ uistil Kollár.

Podľa programového vyhlásenia vlády má však ísť o výšku doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku, teda lieku s najnižším doplatkom. Zmeny by mali začať platiť od januára budúceho roka.

„Nechcem, aby sa ľudia pri posledných 50 eurách z dôchodku rozhodovali, či si kúpia potraviny, aby neumreli od hladu, alebo lieky, aby neumreli na chorobu,“ zdôraznil Kollár.

Rušenie doplatkov by sa malo dotknúť 1,6 milióna poistencov zdravotných poisťovní. Malo by podporiť mladé rodiny s deťmi do troch rokov, ako aj dôchodcov a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. "Teda skupiny spoluobčanov, ktoré sú ekonomicky najviac ohrozené. Tieto skupiny našich spoluobčanov nebudú doplácať za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ale ich uhradia zdravotné poisťovne z verejného zdravotného poistenia,“ vysvetlilo hnutie Sme rodina.

VIDEO: Boris Kollár v relácii Ide o pravdu hovoril aj o zrušení doplatkov za lieky.

Debatuje sa o hornom strope hradenia

Novela podľa hnutia nezaťaží štátny rozpočet ani rozpočet samospráv, iba rozpočty zdravotných poisťovní. "Zdravotné poisťovne nemajú vytvárať zisk, majú prerozdeľovať peniaze, ktoré im prídu. Nemôžu s nimi podnikať,“ povedala Zuzana Šebová (Sme rodina), podľa ktorej tieto peniaze patria poistencom. Zmeny si podľa Sme rodina vyžiadajú úpravu informačného systému zdravotných poisťovní.

Ako povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), v zásade by zrušenie doplatkov za lieky malo platiť pre určených poistencov bez obmedzenia. „To, o čom uvažujeme, je, či predsa len nie je taká skupina dôchodcov, alebo aj rodín s deťmi s tými najvyššími príjmami, ktorí to de facto nepotrebujú. Čiže možno budeme debatovať o nejakom hornom strope, do akej výšky mesačného príjmu to bude, ale určite pri 90 percentách spoločnosti to bude úplne bez poplatkov,“ naznačil Krajniak.

Ministerstvo zdravotníctva je zatiaľ na slovo skúpe a detaily pripravovanej novely prezradiť nechce. „Rezort momentálne kreuje komplexný legislatívny návrh, ktorý následne prejde pripomienkovým konaním. Detaily úprav a návrhov následne predstavíme verejnosti. Definitívne paragrafové znenie zákona bude známe v závislosti od legislatívneho plánu vlády a Národnej rady,“ uviedlo pre Pravdu tlačové oddelenie ministerstva.

Poisťovne nadšené nie sú

Zdravotné poisťovne nepovažujú rušenie doplatkov za lieky za správne. Hnevá ich aj fakt, že zmeny nikto s nimi vopred neprediskutoval. „Nevieme, ako by mal vyzerať konkrétny návrh zákona, a preto sa k tomu nemôžeme podrobnejšie vyjadriť. Súčasné nastavenie platnej legislatívy ohľadne limitu spoluúčasti pacienta považujeme za dostatočné,“ uviedla Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa poisťovne Union.

Ak senior za štvrťrok doplatí za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky tridsať eur a viac, poisťovňa mu časť peňazí vráti, a to vo výške sumy za najlacnejšiu alternatívu určenú na jeho ochorenie. Teda nie vo výške celého doplatku za lieky.

„Ministerstvo odhaduje, že novonavrhované opatrenie bude mať finančný dosah vo výške približne 60 miliónov eur. Uvedené finančné zdroje by bolo možné použiť v iných sektoroch poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ poukázala hovorkyňa. Zrušenie doplatkov za lieky môže mať tiež podľa nej negatívny vplyv na dostupnosť a používanie generických a biologicky podobných liekov.

Podľa Mateja Štepianskeho, PR špecialistu poisťovne Dôvera, by kompenzácia doplatkov nemala byť plošná, ale cielená. „Pre tie skupiny obyvateľov, ktoré pomoc potrebujú, a zároveň aby bol dodržaný záväzok z programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého má byť toto opatrenie kompenzované zo štátneho rozpočtu, a nie z verejného zdravotného poistenia,“ skonštatoval Štepianský. Podľa údajov za 2. kvartál 2020 doplatok za lieky pre deti, dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých predstavuje priemerne 4,5 eura mesačne. „Táto suma nie je extrémne vysoká a zrušenie doplatkov určite nie je opatrenie, ktoré zlepší naše zdravotníctvo. Pre úplnosť treba dodať, že pacienti neplatia len doplatky za lieky, ale aj poplatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,“ pripomenul Štepianský.

Pre poisťovne je dôležité, aby zrušenie doplatkov dostatočne finančne zohľadnil štátny rozpočet na budúci rok. Štátna zdravotná poisťovňa za minulý rok vrátila na doplatkoch za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny najzraniteľnejším skupinám svojich poistencov vyše 16 miliónov eur. Za 1. štvrťrok 2020 dosiahla suma vrátených doplatkov 4,63 milióna eur. „Štandardne najviac na doplatkoch dostávajú od Všeobecnej zdravotnej poisťovne poberatelia invalidných dôchodkov, držitelia preukazu ŤZP a invalidní poistenci, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok, poberatelia starobných, výsluhových a predčasných starobných dôchodkov a osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a nevznikol im nárok na dôchodok. Za 1. štvrťrok 2020 im poisťovňa poslala takmer 91 percent z celkovej vyplatenej sumy na doplatkoch,“ spresnila Zuzana Štukovská, hovorkyňa VšZP.

Problémom budú najťažšie diagnózy

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová verí, že definitívne znenie zákona budú môcť pripomienkovať. So zavedením horného stropu výšky príjmov súhlasí. „Treba zohľadniť najmä zraniteľné skupiny dôchodcov, rovnako aj pacientov, napríklad tých onkologických, ktorí na lieky vydávajú také finančné prostriedky, že nemajú šancu na prežitie,“ upozornila Lévyová. Dôležité je podľa nej nezostať len pri doplatkoch a viac investovať aj napríklad do inovatívnej či genetickej liečby.

Iniciatívu hnutia víta, no pripomína, že pacienti stále nedôverujú lacnejším alternatívam k liekom, takzvaným generikám. „Sú to plnohodnotné lieky, pretože ide o lieky s obdobnou molekulou, ako má originálny liek, a prevažná väčšina ľudí ich toleruje,“ vysvetlila Lévyová. Uistila, že lacnejšie náhrady nejdú na úkor zdravia pacientov. Ak chorý lieky netoleruje, môže ísť o interakciu s iným liekom a mal by sa poradiť s lekárom. „Treba lekára upozorniť, že beriem viac liekov, ale aj na to, že si kupujem výživové doplnky. Aj tie môžu s niektorými liekmi vyvolávať interakcie. Preto negatívne dôsledky netreba hneď pripisovať generickému lieku,“ priblížila Lévyová. Generikum je liek s rovnakým zložením a terapeutickým účinkom ako originálny liek, ktorý však už nevyrába pôvodný výrobca. Generické lieky obsahujú liečivá, ktoré nie sú chránené patentom, pretože patent stratil platnosť alebo vôbec nebol vydaný.

Lacnejšie alternatívy liekov sa bežne využívajú aj v zahraničí. „Aj Štátny ústav na kontrolu liečiv hovorí o tom, že sú to bezpečné lieky, ktoré prechádzajú schvaľovacím procesom ako všetky ostatné medikamenty,“ uistila Lévyová. Pacienti by ich užívaním dokázali ušetriť na liekoch 66 miliónov ročne. „Môže to priniesť reálnu úsporu, ale treba zmeniť aj nastavenie spoločnosti voči týmto liekom,“ skonštatovala Lévyová.

Jednota dôchodcov na Slovensku zatiaľ predstavené opatrenie považuje len za rámcové oznámenie. Jej predseda Ján Lipiansky pripomenul, že doplácanie za lieky sa týka iba časti seniorov. Časť dôchodcov nedosiahne ani 30-eurový limit.

„Závisí to aj od toho, aká tam je spolupráca jednak s lekárom a ako má lekár veci dohodnuté s poisťovňou. Preto zostáva pri tomto opatrení otvorená otázka ťažkých diagnóz, kde je potrebné veľké množstvo liekov. Je dôležité, aby povedali, ako toto chcú riešiť,“ upozornil Lipiansky.

Zároveň sa mu nepozdáva, že má ísť opäť doplatky viažuce sa k najlacnejším alternatívam predpísaných liekov. „Nepovažujem za správne, že sa opäť ekonomicky berie ten najlacnejší liek. Lekár má asi dôvod, keď nepredpisuje ten najlacnejší medikament,“ uzavrel Lipiansky.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zdravotníctvo #doplatky za lieky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku