Čo motivuje Andreja Danka a Alojza Hlinu k tomu, aby sa pokúsili zorganizovať referendum?
Myslím si, že v prípade SNS je to možno snaha odpútať pozornosť od problémov, ktorým strana čelí od volieb. Či už jej výrazný prepad preferencii, hrozba faktického zániku, alebo postupné odhaľovanie prepojení ľudí z SNS s osobami, ktoré sú podozrivé a vyšetrované z trestných činov korupcie. Takže v prípade SNS môže ísť o spôsob, akým odvrátiť mediálnu pozornosť, ktorú tieto kauzy priťahujú, na niečo, čím chcú politicky zaujať. No a v prípade KDH za tým tiež môže byť snaha strany zaujať pozornosť médií. Vôbec by ma však neprekvapovalo, ak by to bola do istej miery pomsta KDH voči OĽaNO za to, ako na nich útočil Igor Matovič pred parlamentnými voľbami. Práve to mohli v strane vyhodnotiť ako jeden z dôvodov, prečo kresťanskí demokrati opätovne neuspeli vo voľbách a skončili mimo Národnej rady. Nehovoriac o tom, že Alojz Hlina sa dosť výrazne angažuje na sociálnych sieťach ako postava, ktorá vracia údery Igorovi Matovičovi spred volieb.
Nemôže s ich načasovaním súvisieť aj to, že obe strany čaká na jeseň volebný snem?
Ak ide o akty, ktoré sú spájané len s osobou súčasného či bývalého predsedu, tak to môžeme vidieť ako jeden z aspektov vnútrostraníckej kampane. Ale ak je to aktivita celej strany, tak mi to skôr pripadá ako snaha oživiť povedomie o značke politickej strany, prípadne zmeniť aktuálny pohľad na ňu. To je niečo pre nich omnoho výhodnejšie, ako spájanie s korupčnými kauzami, ako je to v prípade SNS.
Smeru sa doteraz ako jedinej strane podarilo zorganizovať referendum za predčasné voľby. Nakoniec však bolo kvôli nízkej účasti neplatné. Ide o legitímny nástroj opozície, ktorý by jej priniesol politické body?
Ak to povoľuje ústava, tak to legitímnym nástrojom je. Tu je skôr otázka, do akej miery je to úsilie relevantné a či prinesie úspech. Či už v makrozáujme spočívajúcom vo vyhlásení referenda, alebo v mikrozáujme v podobe zvýšenia popularity politickej strany. Treba totiž vidieť rozdiel medzi tým Ficovým referendom v roku 2004 a tým súčasným. Úspech totiž závisí od toho, aké politické strany ho organizujú a akou relevantnou politickou silou disponujú. Smer bola vtedy najsilnejšia opozičná strana, čo sa týka preferencií. Potom je rozdiel, keď referendum iniciuje strana, ktorá má štyri percentá, či strana, ktorá je na hranici jedného – dvoch percent.
Alojz Hlina konkretizoval len jednu otázku: či by mal byť premiérom, alebo predsedom NR SR plagiátor. Dá sa takáto požiadavka realizovať?
Podľa môjho neprávnického uvažovania je podľa mňa otázne, akým spôsobom by sa mal výsledok reflektovať v zákone. Predstavme si, že príde relevantný počet ľudí a referendum bude úspešné. Čo potom ďalej? U nás sa referendum nestáva automaticky zákonom, pretože jedinou zákonodarnou inštitúciou je Národná rada. Takže neviem, akým spôsobom by sa takto sformulované referendum dalo realizovať v praxi. Už z podstaty otázky vyplýva skôr snaha o zaujatie, ako o predstavenie nejakého relevantného výsledku v podobe legislatívnej zmeny.