Čaputová vetovala zákon o prokuratúre, aj ďalšie dva

Prezidentka Zuzana Čaputová vracia NR SR tri zákony: zákon o prokuratúre, zákon o elektronických komunikáciách, zákon o komisárovi pre deti. Prezidentke neprekáža, že by mohol byť generálnym prokurátom aj niekto mimo prokuratúry, ale má výhrady k iným častiam zákona. Ak parlament prelomí jej veto, obráti sa na Ústavný súd.

31.07.2020 11:47 , aktualizované: 15:11
debata (170)

VIDEO: Prezidentka Čaputová o vrátených zákonoch a výhradách k nim.

Video

Prezidentka nepodpísala ani novelu zákona o elektronických komunikáciách, pretože legislatíva podľa nej nie je dostatočne určitá a špecifická, má tiež pochybnosti o jej vykonateľnosti. Dôvodom na nepodpísanie novely zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím je nenaplnenie dôvodov na skrátené legislatívne konanie.

Kollár zvolá schôdzu v septembri

„Rešpektujem rozhodnutie pani prezidentky a po koaličnej rade budeme tlmočiť stanovisko ako sa koalícia rozhodne. Ale za nás môžeme už teraz povedať, že sa stotožňujeme s pani prezidentkou v námietke v oblasti prípadného možného politického odvolávania generálneho prokurátora. Schôdzu pravdepodobne zavolám na 1. 9., aby sme mohli prelomiť veto pani prezidentky, prípadne zákony opraviť, a teda voľba generálneho prokurátora bude aktuálna až v októbri,“ tlmočila hovorkyňa Michaela Jurcová stanovisko predsedu parlamentu Borisa Kollára.

(hdm)

Problém vidí pri odvolávaní prokurátora

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa má meniť spôsob výberu generálneho i špeciálneho prokurátora, na prerokovanie Národnej rade (NR) SR, pretože je presvedčená o protiústavnosti niektorých ustanovení. Problém vidí v ustanoveniach týkajúcich sa odvolávania generálneho a špeciálneho prokurátora. Ak parlament prelomí jej veto v problematických častiach, hlava štátu sa podľa svojich slov obráti na Ústavný súd (ÚS) SR. Dodala, že možnosť kandidovať do týchto funkcií aj neprokurátorom nepovažuje za protiústavnú. Čaputová nepovažuje za vhodné, aby sa posilňovala politická závislosť vedenia prokuratúry od politickej moci.

Prezidentka upozornila, že ak by šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nestranne alebo nezávisle, porušil by povinnosti prokurátora, čiže by sa dopustil disciplinárneho deliktu. O disciplinárnej zodpovednosti šéfa prokurátorov rozhoduje podľa nej Ústavný súd na návrh NR SR. „Táto zmena prináša zmenu, že jednak siaha na ústavné právomoci Ústavného súdu a namiesto odborného orgánu by o prípadnej disciplinárnej zodpovednosti generálneho prokurátora rozhodovali orgány politické, to znamená Národná rada SR a prezident. Toto považujem za neústavné, ale aj za veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja na Slovensku,“ vysvetlila prezidentka.

Čaputová vidí posilňovanie politickej závislosti aj v tom, že osoby, ktoré by sa stali generálnym alebo špeciálnym prokurátorom a nepochádzali by z prokurátorského prostredia, by po výkone tejto funkcie nezostávali prokurátorom. „Je z toho zrejmé, že by tu mohla byť istá snaha alebo tlak generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora vychádzať v ústrety politickej garnitúre, ktorá má väčšinu v parlamente,“ dodala.

„V prípade, ak by v týchto častiach, kde som presvedčená o neústavnosti týchto ustanovení, došlo k prelomeniu veta, požiadam Ústavný súd o preverenie súladu týchto ustanovení s ústavou,“ informovala hlava štátu.

V prípade špeciálneho prokurátora vníma prezidentka dlhodobo v spoločnosti tému efektivity vyvodzovania zodpovednosti. Systém je podľa nej nastavený tak, že disciplinárne previnenie špeciálneho prokurátora preverujú disciplinárne komisie na návrh generálneho prokurátora. „Ten systém je nastavený dobre, druhá vec je, či bol dostatočne využívaný, tam mám isté pochybnosti,“ dodala s tým, že ak by ho zákonodarca považoval za nedostatočný, jednou z možností je, aby NR SR mala návrhové oprávnenie, teda nielen generálny prokurátor by mohol navrhovať disciplinárne previnenie v konaní špeciálneho prokurátora, ale mohol by to byť aj parlament.

Prezidentka akceptovala rozšírenie subjektov, ktoré môžu navrhovať kandidátov do týchto funkcií, akceptovala tiež otvorenie tejto príležitosti pre zástupcov iných právnických profesií. Je to podľa nej voľba a názor zákonodarcu, nevníma ho ako kolízny s ústavou. O to dôležitejšia je potom podľa nej pozícia hlavy štátu, ktorá celému procesu dáva koncovku pri menovaní. Čaputová bude podľa svojich slov veľmi starostlivo vyhodnocovať predpoklady, požiadavky kandidáta, aby bol nestranný a aby sa neposilňoval vplyv politickej závislosti na politickej moci.

Ako dodala, jej cieľom je pomôcť, aby sa zmeny zákonov diali v súlade s ústavou a zákonmi a aby sa predchádzalo súdnym sporom alebo napadnutiu týchto zákonov.

Nepáči sa jej ani zákon o elektronických komunikáciách

Prezidentka SR Zuzana Čaputová nepodpísala novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Oznámila to počas piatkového vyhlásenia v Prezidentskom paláci. Právna norma mala umožniť Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR získavať od operátorov telefónne čísla ľudí, ktorí sa nachádzali v „červených“ krajinách.

Novela tiež hovorí o tom, že pokuta za nedodržanie izolácie a karantény po návrate na Slovensko z „červenej“ krajiny má byť do výšky 5000 eur. „Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto sa v čase krízovej situácie nepodrobí opatreniam, a to nariadenej izolácii alebo karanténnym opatreniam súvisiacim so vstupom na územie SR v spojitosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,“ uvádza sa v novele. Za tento priestupok má hroziť pokuta do výšky 5000 eur. Uložil by ju príslušný orgán verejného zdravotníctva.

Nová úprava má umožniť dodatočnú kontrolu osôb, ktoré sa majú prihlásiť pri príchode z takzvanej červenej krajiny. „Cieľom návrhu zákona je, aby podnik poskytoval Úradu verejného zdravotníctva SR telefónne čísla zákazníkov, ktorým boli zaslané SMS, lebo sa nachádzali v nebezpečnej krajine a vrátili sa v určenom čase na Slovensko, a zároveň, v rámci všeobecnej súčinnosti, spracúvať a poskytovať ÚVZ SR anonymizované dáta aj bez súhlasu dotknutých osôb,“ uviedli predkladatelia. Operátor by mohol podľa navrhovanej úpravy spracúvať lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, napríklad pri zasielaní varovných SMS správ.

Taktiež sa upravuje rozsah údajov, ktoré operátori môžu spracovávať bez súhlasu účastníka. Okrem telefónneho čísla by mohli „v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať prevádzkové údaje v rozsahu identifikácie prihlásenia účastníka do siete v stanovenom čase i lokalizačné údaje účastníka aj bez súhlasu dotknutého účastníka“.

ÚVZ by mohol tieto údaje zbierať, spracúvať a uchovávať najdlhšie po dobu do 60 dní, pričom po uplynutí tejto lehoty má údaje bezodkladne zničiť. „Úrad verejného zdravotníctva SR je oprávnený tieto údaje získavať len s cieľom zabránenia vzniku a šírenia pandémie alebo nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,“ píše sa v materiáli. ÚVZ bude musieť predložiť parlamentnému ústavnoprávnemu výboru report, ako s údajmi narábal.

OĽANO stojí za návrhom novely zákona o prokuratúre

Hnutie OĽANO stojí za návrhom novely zákona o prokuratúre. TASR o tom informoval Martin Kalužák z mediálneho tímu hnutia. Hnutie dodalo, že veto prezidentky Zuzany Čaputovej je jej právom. „Sme však presvedčení, že návrh novely výrazným spôsobom skvalitňuje jej fungovanie,“ dodalo OĽANO s tým, že sa to týka aj možností na odvolanie generálneho a špeciálneho prokurátora.

„Verejnosť od týchto čelných funkcionárov v justícii očakáva vysokú morálnu a etickú úroveň, ktorá zabezpečí nezávislosť prokuratúry od politických vplyvov. Prokuratúra musí byť tiež imúnna voči vplyvu korupcie a oligarchov, čo je záväzok, ktorý dala naša vláda občanom,“ uviedlo hnutie vo svojom stanovisku.

SaS nesúhlasí s vetovaním novely zákona o prokuratúre

Koaličná strana SaS nesúhlasí s rozhodnutím prezidentky SR Zuzany Čaputovej vetovať novelu zákona o prokuratúre. Pre TASR to uviedol poslanec Národnej rady (NR) SR Alojz Baránik (SaS).

„S dôvodmi pani prezidentky na veto zákona nesúhlasíme. Myslíme si, že nepochopila podstatu zámeru tohto zákona, ktorou je zvýšenie zodpovednosti fungovania prokuratúry na európsku úroveň,“ spresnil s tým, že nevie povedať, či bude pre tento zákon mimoriadna schôdza.

Šeliga rešpektuje rozhodnutie prezidentky vetovať novelu zákona o prokuratúre

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) rešpektuje rozhodnutie prezidentky SR Zuzany Čaputovej vetovať novelu zákona o prokuratúre. Vie si predstaviť isté úpravy, pokiaľ sa nenaruší podstata zmeny zákona. Právna norma má zmeniť spôsob voľby generálneho a špeciálneho prokurátora. Hlava štátu považuje niektoré časti novely za protiústavné.

„Mám zrejme iný názor ako pani prezidentka, ale, samozrejme, sa v najbližších dňoch najskôr dôkladne oboznámim s jej zisteniami a právnou argumentáciou. Následne som pripravený spolu s ďalšími predkladateľmi analyzovať, diskutovať a zvažovať možnosť spornú časť zákona prepracovať, či rokovať o jej vypustení,“ uviedol na sociálnej sieti. Z prvotných správ sa podľa neho zdá, že prezidentkine výhrady smerujú iba k jednej z viacerých zmien, ktoré novelou zákona Národnej rady (NR) SR upravuje.

Pre Šeligu je kľúčové zmeniť proces výberu a voľby špeciálneho a generálneho prokurátora. „Viem si preto predstaviť, že ak by prepracovaním alebo vypustením spornej časti nebola narušená podstata zmeny, ktorú chceme zaviesť, bude na strane navrhovateľov vôľa zákon presadiť aj s akceptovaním výhrad pani prezidentky,“ napísal. Šeliga verí, že s prezidentkou majú rovnaký cieľ.

„Je ním zásadná zmena fungovania slovenskej prokuratúry tak, aby bola prokuratúra funkčná, aktívna, efektívna a transparentná. Aby naša prokuratúra chránila zákon a slušných občanov a nie oligarchov, mafiu a skorumpovaných politikov. Za seba chcem povedať, že som pripravený na ďalšiu odbornú diskusiu a zmeny, ktoré by nás dostali bližšie k tomuto cieľu,“ povedal Šeliga. Dodal, že o termíne prerokovania tohto veta bude informovať NR SR po dohode koaličných partnerov.

Pellegrini víta, že prezidentka vetovala novelu zákona o prokuratúre

Podpredseda parlamentu a líder vznikajúcej strany Hlas Peter Pellegrini víta, že prezidentka vetovala novelu zákona o prokuratúre. Jeho stanovisko TASR poskytla hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková. Pellegrini verí, že parlament bude prezidentkino veto rešpektovať.

„Veto hlavy štátu je významným gestom, že koalícia prekračuje hranice právneho štátu a politicky si privatizuje inštitúcie, ktoré majú byť z princípu nezávislé,“ píše sa v stanovisku. Novovznikajúca strana má podľa slov Medveď Macíkovej k novele viacero zásadných výhrad. Zdôraznila najmä „výraznú politizáciu“ a obmedzenie nezávislosti prokuratúry. „Veríme, že národná rada bude veto pani prezidentky rešpektovať a nebude pokračovať v lámaní ústavy cez koleno,“ dodala Macíková.

Smer sa v prípade prelomenia veta prezidentky obráti na Ústavný súd

Opozičný Smer sa v prípade prelomenia veta prezidentky SR obráti na Ústavný súd (ÚS) SR so žiadosťou o pozastavenie účinnosti novelizovaných zákonov o prokuratúre, elektronických komunikáciách a o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Vo videu na sociálnej sieti o tom informoval predseda strany Robert Fico s tým, že prelomenie veta očakáva.

Predseda opozičnej strany upozornil najmä na novelu zákona o prokuratúre. Umožňuje podľa neho vymenovať za generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora kohokoľvek, dokonca aj právoplatne odsúdeného človeka. „Čo je však horšie, v tomto zákone je ustanovenie, ktoré umožňuje odvolať generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, kedykoľvek sa to zachce vládnej koalícii. A bude to najmä vtedy, ak vládna koalícia nebude spokojná s jeho prácou a tá má spočívať predovšetkým v kriminalizácii opozície,“ poznamenal.

Podľa Fica sú schválené novely zákona najlepšími príkladmi toho, ako vládna koalícia pod vedením Igora Matoviča (OĽANO) porušuje princípy právneho štátu, deštruuje sociálny štát a pravidlá demokracie.

170 debata chyba
Viac na túto tému: #vetovanie zákona