Stopka pre novú voľbu generálneho prokurátora

Prezidentka Zuzana Čaputová vracia do parlamentu poslaneckú novelu, ktorá mení voľbu generálneho a špeciálneho prokurátora. Vládni poslanci sa jej veto chystajú prelomiť. Napriek tomu budú musieť aspoň časť jej návrhov prijať, pretože Čaputová avizovala, že zákon môže skončiť na Ústavnom súde.

01.08.2020 19:05
prezidentka Čaputová Foto: ,
Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas tlačovej konferencie 31. júla 2020 v Bratislave.
debata (48)

„Je zrejmé, že by mohla byť istá snaha alebo tlak na generálneho a špeciálneho prokurátora vychádzať v ústrety politickej garnitúre, ktorá má v parlamente väčšinu. Nepovažujem za vhodné, aby sa posilňovala politická závislosť vedenia prokuratúry od politickej moci. Z tohto dôvodu budem tieto časti schválených zákonov vetovať,“ vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová počas piatkového vyhlásenia v Prezidentskom paláci.

Ak parlament prelomí prezidentkino veto bez patričných úprav, Čaputová sa plánuje obrátiť na Ústavný súd. „V prípade, ak by v častiach, kde som presvedčená o neústavnosti, došlo k prelomeniu veta, požiadam Ústavný súd o preverenie súladu s ústavou,“ zdôraznila.

Parlamentné plénum 15. júla schválilo novelu zákona o prokuratúre. Predložili ju poslanci zo všetkých štyroch vládnych strán – Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik, Ondrej Dostál (obaja SaS), Petra Hajšelová (Sme rodina) a Milan Vetrák (OĽaNO).

VIDEO: Prezidentka Čaputová o vrátených zákonoch a výhradách k nim. (31.7.2020)
Video

Nová zákonná úprava rozširuje okruh osôb a inštitúcií, ktoré môžu navrhnúť kandidátov na post šéfa prokuratúry. Dnes takúto možnosť majú len poslanci parlamentu. Uchádzačom o funkciu šéfa prokuratúry môže byť právnik s aspoň 15-ročnou odbornou praxou starší ako 40 rokov, ktorý v ostatných dvoch rokoch nevykonával žiadnu politickú či ústavnú funkciu. Záujemcovia o funkciu musia prejsť verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore a samotná voľba bude po novom verejná.

Čaputová odmietla politizáciu prokuratúry

Prezidentka vrátila až tri zákony prijaté na júlovej schôdzi. „Mojím cieľom je pomôcť, aby sa zmeny zákonov diali v súlade s ústavou a zákonmi a aby sa následne predchádzalo súdnym sporom alebo napadnutiu týchto zákonov,“ oznámila Čaputová.

Ako prvý problematický prezentovala práve zákon o prokuratúre. „Dôvodom môjho veta je presvedčenie o protiústavnosti niektorých ustanovení, najmä tých, ktoré sa týkajú odvolávania generálneho a špeciálneho prokurátora,“ spresnila. „Táto zmena prináša zmenu, že jednak siaha na ústavné právomoci Ústavného súdu a namiesto odborného orgánu by o prípadnej disciplinárnej zodpovednosti generálneho prokurátora rozhodovali orgány politické, to znamená Národná rada a prezident. Toto považujem za neústavné, ale aj za veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja na Slovensku,“ vysvetlila prezidentka. Ďalšie ustanovenia, ktoré bude vetovať, sú nepresnosti v definíciách a pojmoch.

Čaputová na druhej strane akceptovala ustanovenia týkajúce sa voľby. „Akceptovala som rozšírenie návrhového oprávnenia aj otvorenie tejto príležitosti pre zástupcov iných právnických profesií po splnení zákonných podmienok. Je to voľba a názor zákonodarcu, ktorý nevnímam ako kolízny s ústavou, a preto ho nebudem namietať. O to dôležitejšia je však potom pozícia prezidenta, ktorý menuje alebo nemenuje zvoleného kandidáta. V tomto prípade budem veľmi starostlivo vyhodnocovať predpoklady a požiadavky zvoleného kandidáta,“ dodala.

„Ak to teraz pozerá pán Lipšic, týka sa ho to rovnako ako pána Kaliňáka, pána Fica, pani Žitňanskej. Samozrejme, to vôbec neznamená, že by takáto osoba bola Národnou radou vybratá a vôbec to neznamená, že by bola mnou aj menovaná. Za kľúčové považujem vybrať na post generálneho prokurátora osobu, ktorá posilní dôveru v túto inštitúciu, bude spĺňať odborné a osobnostné predpoklady a posilní princíp politickej nezávislosti fungovania generálnej prokuratúry,“ dodala.

Nový prokurátor až v októbri

Kým opozičné parlamentné strany rozhodnutie prezidentky privítali, tie koaličné nesúhlasia, ale zhodne uvádzajú, že jej rozhodnutie akceptujú. Podobne polovičato uspokojila aj tretí sektor. Voľba mala v Národnej rade prebehnúť podľa predbežných plánov už v septembri. „Ak všetko pôjde dobre, kandidáti sa budú môcť nahlásiť do 20. augusta alebo do konca augusta a vypočutie by malo byť týždeň pred začatím schôdze, kde zasadne ústavnoprávny výbor, kde sa tiež bude vyberať kandidát na ústavného sudcu na uvoľnené miesto po pánovi Mamojkovi. Generálny prokurátor bude musieť prejsť verejným híringom a budeme sa snažiť zvoliť najlepšieho kandidáta,“ povedal minulý týždeň predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) v relácii Ide o pravdu.

Po prezidentkinom rozhodnutí je teda na rade opäť Národná rada, ktorá sa jej veto chystá prelomiť. Proces voľby to však oddiali. „Rešpektujem rozhodnutie pani prezidentky a po koaličnej rade budeme tlmočiť stanovisko, ako sa koalícia rozhodne. Ale za nás môžeme už teraz povedať, že sa stotožňujeme s pani prezidentkou v námietke v oblasti prípadného možného politického odvolávania generálneho prokurátora. Schôdzu pravdepodobne zvolám na 1. septembra, aby sme mohli prelomiť veto pani prezidentky, prípadne zákony opraviť, a teda voľba bude aktuálna až v októbri,“ tlmočila Kollárovo stanovisko jeho hovorkyňa Michaela Jurcová.

Dôvody prezidentky

„Dôvodom môjho veta je presvedčenie o protiústavnosti niektorých ustanovení, najmä tých, ktoré sa týkajú odvolávania generálneho a špeciálneho prokurátora,“ spresnila. „Táto zmena prináša zmenu, že jednak siaha na ústavné právomoci Ústavného súdu a namiesto odborného orgánu by o prípadnej disciplinárnej zodpovednosti generálneho prokurátora rozhodovali orgány politické, to znamená Národná rada a prezident. Toto považujem za neústavné, ale aj za veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja na Slovensku,“ vysvetlila prezidentka. Ďalšie ustanovenia, ktoré bude vetovať, sú nepresnosti v definíciách a pojmoch.

Prezidentka na druhej strane akceptovala ustanovenia týkajúce sa voľby. „Akceptovala som rozšírenie návrhového oprávnenia aj otvorenie tejto príležitosti pre zástupcov iných právnických profesií po splnení zákonných podmienok. Je to voľba a názor zákonodarcu, ktorý nevnímam ako kolízny s ústavou, a preto ho nebudem namietať. O to dôležitejšia je však potom pozícia prezidenta, ktorý menuje alebo nemenuje zvoleného kandidáta. V tomto prípade budem veľmi starostlivo vyhodnocovať predpoklady a požiadavky zvoleného kandidáta,“ dodala.

Aj keď má prezidentka inú osobnú preferenciu, nepovažuje za neústavné či nediskriminačné, ak by sa stal generálnym prokurátorom neprokurátor. „Toto nebude diskvalifikačné kritérium pre vymenovanie. Nie je to kritérium, ktoré je kľúčové. Veľmi záleží od toho, kto tým zvoleným kandidátom bude, aké bude mať kvality, ako bude spĺňať osobnostné a odborné predpoklady, aká je jeho profesijná minulosť. Toto sú pre mňa kľúčové veci,“ zdôraznila s tým, že „budem naozaj k výkonu tejto právomoci pristupovať veľmi slobodne a nezávisle.“

„Ak to teraz pozerá pán Lipšic, týka sa ho to rovnako ako pána Kaliňáka, pána Fica, pani Žitňanskej. Samozrejme, to vôbec neznamená, že by takáto osoba bola Národnou radou vybratá a vôbec to neznamená, že by bola mnou aj menovaná. Za kľúčové považujem vybrať na post generálneho prokurátora osobu, ktorá posilní dôveru v túto inštitúciu, bude spĺňať odborné a osobnostné predpoklady a posilní princíp politickej nezávislosti fungovania Generálnej prokuratúry,“ dodala.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Čaputová #voľba generálneho prokurátora #reforma prokuratúry