Ma bisteren! Nezabudnite - na rómsky holokaust

Štíhla veža kostola na vŕšku nad dedinou Slatina ako výkričník varuje široké okolie a upozorňuje, že sa tu pred necelými 76 rokmi stalo niečo strašné. Fašisti zaživa upálili 56 miestnych ľudí.

02.08.2020 13:00 , aktualizované: 03.08.2020 11:37
Pomník rómskeho holokaustu na cintoríne v... Foto: ,
Pomník rómskeho holokaustu na cintoríne v Slatine.

Názov obce v Levickom okrese sa skôr spája s kedysi vychýrenou minerálkou. Plničku fliaš i žriedlo blahodárnej vody počas divokej privatizácie zavreli, ale spomienky u starších pamätníkov zostali. Tak ako aj na to, čo sa udialo v predvečer Štedrého dňa roku 1944. Stojíme pri pomníku, ktorý na starom cintoríne odhalili 22. decembra 2006 najmä vďaka iniciatíve občianskeho združenia In Minorita a jeho aktivistky Zuzany Kumanovej, ktorej články poznajú aj čitatelia Pravdy. Autorom projektu bol Norbert Kelecsény. V texte dominujú dve slová v rómčine Ma bisteren! Nezabudnite.

Na druhej strane pamätníčka do čiernej žuly vytesali mená Vojtech, Jolana, Ladislav, Berta. Mária. Oto, Lenka… Všetky s priezviskom Fizik. Nasledujú príslušníci rodiny Jánošovcov, Benedekovcov, Matyásovcov, Szomsziovcov… Pri vedľajšom čerstvom hrobe sme zastihli vdovu Kovácsovú s dcérou a vnukom.

Granáty a oheň

„Muselo to byť hrozné,“ vraví. „Do domu Kolomana Fizika nahnali Nemci desiatky Rómov z našej obce. Mužov, starcov, deti a ženy, ktoré predtým zneuctili. Dnu nahádzali granáty a potom budovu podpálili. Každého, kto sa pokúsil utiecť, v momente zastrelili. Iba ujovi Pusztayovi sa podarilo uniknúť. On nám o tom rozprával. Zomrel tak pred tromi – štyrmi rokmi,“ spomína Kovácsová.

Európsky parlament vyhlásil za Pamätný deň rómskeho holokaustu (porraimos) na 2. august, pretože v noci z 2. na 3. august 1944 v koncen­tračnom tábore Auschwitz – Birkenau nacisti zavraždili v plynových komorách 2 897 žien, detí, starých a chorých Rómov, ktorých norimberské rasové zákony označili podobne ako Židov za „element zabraňujúci čistote nemeckej rasy“. Odhaduje sa, že fašisti počas druhej svetovej vojny fyzicky zlikvidovali v Európe 300– až 500-tisíc Rómov a Sintov.

Ma bisteren pomník rómskeho holokaustu. Foto: Martin Krno, Pravda
Ma bisteren pomník rómskeho holokaustu Ma bisteren pomník rómskeho holokaustu.

Slovenský porraimos

Slovenský variant porraimosu predstavovali podľa etnografky Kumanovej neznesiteľné podmienky v pracovných lágroch roztrúsených po celej krajine. V Očovej, Moste na Ostrove, Hanušovciach nad Topľou, Revúcej, Jarabej… Odohrávali sa tam aj masové popravy celých rodín. Preto si musíme pripomínať tie ukrutné časy. „Je to naša zodpovednosť, ale i výzva pre budúcnosť,“ povedala pre Pravdu Zuzana Kumanová, „zdá sa, že sa v dejinách opakujú tendencie riešiť veci veľmi radikálne, keď je snaha vyzdvihovať niektoré skupiny alebo národy a, naopak, iným práva upierať.“

Slatina sa po viedenskej arbitráži ocitla na maďarskej strane hraníc. Perzekúcia rómskeho obyvateľstva sa vyostrila najmä začiatkom roka 1944, keď Nemci obsadili Maďarsko a do čela štátu postavili Ferenca Szálasiho, vodcu vyslovene nacistickej Strany šípových krížov – Nyilaskerestztés párt. Len z okupovaného južného Slovenska deportovali do táborov smrti 25– až 30-tisíc rómskych mužov, žien a detí.

V polovici decembra 1944 sovietske vojská oslobodili Slatinu, ale deň pred Štedrým večerom sa karta dočasne obrátila. Nemci sa sem vrátili. Rozhodli sa pre bleskové riešenie tzv. rómskej otázky. Pod zámienkou, že miestni ukradli potraviny, 56 Rómov, vrátane sedemmesačného dievčatka, brutálne zavraždili. Slatinčania ich potom pochovali do masového hrobu v rohu cintorína.

Keď sme Kovácsovcom hovorili, že 2. augusta si celá Európa pripomína deň rómskeho holkaustu, netušili o tom. Hundrali, že sa vedenie obce o pamätník vôbec nezaujíma, bol zarastený pýrom. No potom uznali, že starosta-nestarosta, o pomníček by sa mali postarať sami. Akurát majú na to príležitosť. Aby sa nezabúdalo.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Rómovia #holokaust