Gröhling pripomenul, že už ako opozičný poslanec podával návrh na tzv. homeschooling pre druhý stupeň základných škôl. „Deti, ktoré sa na prvom stupni vzdelávajú doma, sa pri prestupe na druhý stupeň aj tak prihlasujú do českých škôl,“ vysvetlil minister. Tie im totiž, na rozdiel od slovenských, tento typ vzdelávania umožňujú aj v piatom až deviatom ročníku.
Zmenu vzdelávania pre starších žiakov chce ministerstvo pripraviť v prvom štvrťroku budúceho roka. „Je potrebné legislatívne nastaviť nielen financovanie takéhoto vzdelávania, ale aj overovanie vedomostí žiakov študujúcich doma,“ priblížil Gröhling. Ministerstvo má v pláne napríklad zvýšiť súčasný 10-percentný normatívny príspevok na žiaka. Z neho školy financujú učebnice aj skúšky týchto študentov. „Vidím veľmi optimisticky, že od prvého septembra budúceho kalendárneho roku by mal byť ‚homeschooling‘ aj na druhom stupni,“ dodal Gröhling.
Od roku 2008 sa žiaci prvého stupňa základnej školy môžu učiť doma, staršie deti na druhom stupni však už nie. Podľa zákona o výchove a vzdelávaní musí byť dieťa riadne zapísané na základnú školu, o domácom vzdelávaní rozhoduje riaditeľ. Rodič musí zabezpečiť na vyučovanie odborného pedagogického garanta, ktorý má vysokoškolské učiteľské vzdelanie. Žiaka každého pol roka učitelia preskúšajú, ak neuspeje, vracia sa do školských lavíc. Ak chce dieťa pokračovať v domácom vzdelávaní aj v piatom ročníku, musí prestúpiť na zahraničnú školu, napríklad do Česka, Maďarska, prípadne do USA, kde je možné študovať na diaľku.
Najjednoduchšie je prehlásiť ho na školu v Česku, keďže na základe medzinárodnej zmluvy sa známky a dokumenty o vzdelávaní automaticky uznávajú. Vo výnimočných prípadoch môžu rodičia starších detí požiadať školu o individuálny študijný plán.
Iba individuálne, nie všeobecne
Alena Petáková, predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska, upozorňuje, že domáce vzdelávanie je často len rozmarom rodiča. „Vidíme, ako to prebieha na prvom stupni, máme s tým zlé skúsenosti. Nerobí sa to len ako vzdelávanie pre deti, ktoré to potrebujú, napríklad pre zdravotné problémy, ale aj z výmyslu rodičov, že dieťa chcú individuálne vzdelávať, ale nezabezpečia mu pedagóga, ako to má byť v zmysle zákona,“ priblížila Petáková. Často tiež nejde o individuálne vzdelávanie, deti, ktoré zostávajú na domácom štúdiu, sa spájajú a učia sa spolu.
Pre základnú školu je preskúšavanie každý polrok organizačne náročné. „Lebo každý predmet treba preskúšať, teda napríklad aj výtvarnú výchovu či telesnú, nielen hlavné predmety, ale aj výchovné. A na druhom stupni je tých predmetov oveľa viac,“ upriamuje pozornosť na negatíva Petáková.
To, ako deti uspejú na skúške, závisí podľa nej aj od ročníka. „Prvý a druhý ročník sa to ešte dá. Čím je vyšší ročník, tým náročnejšie je učivo, a deti majú problémy,“ skonštatovala predsedníčka združenia.
Rodičia detí už na prvom stupni majú často ťažkosti zohnať kvalifikovaného učiteľa na cudzí jazyk či na informatiku. „Neviem, ako by sa na druhom stupni pri domácom vzdelávaní zabezpečila profesionalita učenia,“ poukázala Petáková. Domáce vzdelávanie je podľa nej len pre dieťa, ktoré má špeciálnopedagogické poruchy, nezvláda kolektív, má psychické problémy či závažnejšie zdravotné komplikácie. „V zásade je postačujúci model individuálneho študijného plánu, o ktorý rodičia žiakov na druhom stupni môžu v súčasnosti požiadať,“ dodala Petáková.
Najväčšou motiváciou je sloboda
Domáce vzdelávanie naberá na popularite aj medzi Slovákmi. V školskom roku 2017/2018 sa doma učilo 481 detí prvého stupňa základných škôl, pred siedmimi rokmi ich bolo 24. Podľa predsedníčky občianskeho združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku Viery Krajčovičovej deti takúto formu vzdelávania zvládajú. „Ich hodnotenie sa zvyčajne nevymyká hodnoteniu žiakov dennej školskej dochádzky, v rozpätí medzi jednotkami a trojkami,“ priblížila Krajčovičová pre portál Pravdy ahojmama.sk. V domácom vzdelávaní sú podľa nej často aj deti, ktoré by v normálnych školách zaostávali či zlyhávali, napríklad s dyslektickou poruchou či ľahšími mentálnymi poruchami. Domáce prostredie im vytvára väčšiu pohodu. Pre zdravé deti je zas podľa Krajčovičovej v domácom vzdelávaní najväčšou motiváciou sloboda. „Žiaci sa môžu venovať predmetom, ktoré ich zaujímajú, vo väčšej miere než keby boli v škole, čím sa vytvára priestor pre nadpriemerné výsledky,“ poukázala Krajčovičová.
Nevidí problém ani v chýbajúcej socializácii. Zabezpečiť sa dá tým, že dieťa chodí na krúžky. "Takéto združovanie je prirodzenejšie a neraz aj kvalitnejšie než v školách, pretože deti spája spoločný záujem o danú vec. Keď sa napríklad stretne desať detí s rovnakými záujmami, ľahšie nájdu spoločnú reč, než keď je v škole v triede tridsať detí združených spolu len preto, že sa narodili v rovnakom roku alebo majú priezvisko na spoločné písmená. Navyše, aj v školách si deti hľadajú kamarátov podľa toho, čo majú spoločné,“ dodala Krajčovičová.
Rodičia detí, ktoré vzdelávajú doma, by rozšírenie na druhý stupeň privítali. „Domáce vzdelávanie nám poskytuje najmä slobodu. Učíme sa, kedy nám to vyhovuje, a spôsobmi, aké nám pasujú, cestujeme, kedykoľvek kamkoľvek potrebujeme. Niekedy sa naučíme v aute pesničku, inokedy sa rozprávame o jej obsahu, niekedy o mestách, niekedy o histórii – podľa toho, na čo sa deti pýtajú, a niekedy aj precvičujeme matematiku. Babkám a kamarátom kreslia výkresy, vystrihujú postavičky ako darčeky, takže majú výtvarnú takouto formou. Ale, samozrejme, že sa učíme niekedy aj doma za stolom a precvičujeme učivo z osnov,“ opísala svoje skúsenosti Patrícia. Tá doma vzdeláva budúcu tretiačku a druháka.
Najväčší problém pre nich je, keď majú napríklad sedieť a precvičovať písanie – čiarky či vlnky. „Ak im však dám písať napríklad nákupný zoznam alebo list, niečo reálne, tak to hneď berú inak,“ dodala Patrícia. O rovesníkov podľa nej núdzu deti nemajú – dcéra sa venuje gymnastike a zjazdovému lyžovaniu, syn zas futbalu. „Domáce vzdelávanie je momentálne najlepšou voľbou pre dcéru aj preto, že sa venuje športu a veľa času trávi na výjazdoch. Keď príde napríklad po troch týždňoch domov, nemusí sa hneď náhliť do školy, môže sa trocha „spamätať“, oddýchnuť si a potom sadnúť k učeniu. Na výjazdoch sa pritom vo voľnom čase učia, takže nevidím žiadny deficit,“ uzavrela Patrícia.
Názor psychologičky
Gabriela Herényiová, psychologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, hovorí, že z domáceho vzdelávania by sa nemal spraviť všeobecný zákon, týkať by sa malo len výnimočných prípadov – profesionálnych športovcov, umelcov či detí so zdravotnými problémami. „Deti potrebujú sociálne zázemie, potrebujú sa vedieť porovnať, súťažiť medzi sebou a domáce vzdelávanie to úplne vylučuje. Škola učí dieťa aj práci v kolektíve, v tíme sa zas učia tímovému presadzovaniu sa. A je to silno motivujúce byť lepší ako druhý, a to deti doma majú málokedy,“ uviedla odborníčka.
Pripomenula, že rodič je ako učiteľ jeden, v škole má žiak možnosť zažiť viac vyučovacích prístupov a metód. „Tiež ich učí, že nás stále niekto riadi, aj v zamestnaní musíme rešpektovať zamestnávateľa. Domáce vzdelávanie mi príde ako slabá príprava na život,“ skonštatovala psychologička. Upozorňuje, že deti po deviatich rokoch domáceho štúdia, môžu mať ťažkosti pri nástupe na strednú školu. „Problém sa ukazuje už v záujmových krúžkoch s deťmi, ktoré majú domáce vzdelávanie. Nevedia sa zaradiť do tímu,“ opísala Herényiová.
Čo je možné na Slovensku a čo v Česku
- V roku 1998 Ministerstvo školstva ČR schválilo päťročný experiment domáceho vyučovania. To sa osvedčilo a od roku 2005 je domáce vzdelávanie uzákonené ako jedna z foriem individuálneho vzdelávania pre žiakov prvého stupňa základnej školy. Od školského roku 2007/2008 prebieha v Česku pokusné overovanie domáceho vzdelávania na druhom stupni základných škôl. V roku 2015 bol rozšírený zoznam škôl, na ktorých prebieha experimentálne domáce vzdelávanie na druhom stupni. Ak ide o vzdelávanie žiaka na prvom stupni, stačí podľa českého školského zákona rodičovi maturita, v prípade staršieho žiaka musí mať rodič už vysokoškolské vzdelanie.
- Slovenský školský zákon povoľuje rodičovi doma vzdelávať svoje dieťa len na prvom stupni ZŠ Ak chce rodič doma vzdelávať aj na druhom stupni, jednou z možností je štúdium v zahraničí. Podľa zákona môže dieťa plniť školskú dochádzku „osobitným spôsobom“ v školách mimo územia Slovenska. Podľa českého školského zákona má dieťa právo ako občan EÚ študovať za rovnakých podmienok ako občan Česka. Úlohou rodiča je tak nájsť základnú školu v Česku, ktorá umožňuje domáce štúdium aj u starších žiakov, pričom dieťa zostáva naďalej zapísané na slovenskej škole. Tá ho však bude evidovať ako zahraničného študenta a na konci roka ho preskúša zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného ročníka.
Domáce vzdelávanie v iných krajinách
- V Maďarsku existuje zákonná možnosť pre domáce vzdelávanie, pretože podľa ústavy sú rodičia zodpovední za vzdelávanie svojich detí (do 16 rokov) a nie za ich školskú dochádzku. Domáca výučba nie je prísne regulovaná, jej praktické uplatnenie však často naráža na prekážky. Rodič, ktorý sa rozhodne pre domáce vzdelávanie, sa skontaktuje so školou podľa vlastného výberu a potom požiada o udelenie štatútu pre súkromné vyučovanie. Tento krok môže byť zložitý, keďže školy sa často zdráhajú prijať doma sa vzdelávajúcich žiakov. Sú síce zapísaní do triedneho zoznamu, no škola na nich nedostáva štátne finančné príspevky. O udelení štatútu pre súkromné vyučovanie rozhoduje riaditeľ školy, ktorý si predtým môže vyžiadať odborný posudok sociálneho úradu. Žiaci, ktorí tento štatút získajú, skladajú skúšky raz za za štvrť roka.
- V Rakúsku sa môžu deti doma učiť až do 18 rokov. Zákon neukladá žiadne minimálne vzdelanie pre rodičov, majú len povinnosť nahlásiť, že deti sa budú vzdelávať doma.
- Nemecko patrí medzi najradikálnejšie krajiny zakazujúce domáce vzdelávanie. Tento zákaz vynucuje aj odoberaním detí a trestami väzenia pre rodičov, ktorí deti do školy posielať odmietajú. V októbri 2012 napríklad súd v nemeckom Darmstadte odobral rodičom štyri deti za to, že sami vyučovali deti. Domácu výučbu povoľuje krajina len vo veľmi výnimočných prípadoch, napríklad ak ide o deti z rodín zamestnaných v cirkuse. Nemecko považovalo už za nacistického režimu formu domáceho vzdelávania zo niečo, čo ohrozuje lojalitu voči krajine a dodnes túto formu výučby zakazuje.