Ako by ste zhodnotili sobotňajší snem strany Za ľudí? Prekvapilo vás niečo na procese voľby, alebo na jej výsledku?
Pre mňa bolo najväčším prekvapením to, akým spôsobom k snemu strany pristupoval bývalý predseda Andrej Kiska, ktorý nezotrval ani do konca snemu a po voľbe predsedu odišiel. Myslím si, že len z úcty k voličom a členom politickej strany, ktorá vznikla na jeho podnet, a ktorej bol tvárou, by mal zostať až do konca snemu a neodchádzať spôsobom, akým odišiel. Čo sa týka samotného výsledku, myslím si, že pre stranu by bolo lepšie, keby sa predsedom stal Miroslav Kollár. Straníci však viac než úspešnú budúcnosť strany preferovali voľbu, resp. výber svojho bývalého predsedu a zakladateľa, ktorý už pred snemom „korunoval“ Veroniku Remišovú ako svoju nástupkyňu.
Vzhľadom na pluralitu kandidátov a otvorenú vnútrostranícku kampaň možno hovoriť o tom, že vnútrostranícke procesy sú nastavené dobre a demokraticky? Radí sa strana Za ľudí už skôr do kategórie štandardných politických strán?
Dá sa povedať, že áno. To, čo ma v kontexte demokratických procesov v strane vyrušuje, je to, že osoba, ktorá sa stane predsedom, nominuje ľudí do predsedníctva. De facto ovládne stranu. Problémom môže byť potom to, čo následne preniklo na verejnosť, že súčasná predsedníčka nechcela navrhnúť svojho protikandidáta do funkcie podpredsedu. A vraj mala aj výhrady voči tomu, aby bol v predsedníctve strany. To je niečo, čo môže naštrbiť jednotu strany a jej obraz vo verejnosti. Tiež to môže mať negatívny dosah na budúce výsledky strany Za ľudí.
Remišová deklaruje kontinuitu strany v duchu odkazu Andreja Kisku, ktorý si Za ľudí predstavoval ako široko rozkročenú stranu. Túto stratégiu však aplikovali pred voľbami a príliš veľký úspech nepriniesla. Prečo sa napriek tomu uchýlili k zvoleniu Remišovej?
Pretože väčšina delegátov stále verí v Andreja Kisku. Tým pádom podporili človeka, ktorého im on označil ako svojho nástupcu. Zároveň ten človek a súčasná predsedníčka si je pravdepodobne vedomá previazanosti členskej základne s otcom zakladateľom, a preto ponúkla len zopakovanie toho, o čo sa už pred voľbami usiloval Andrej Kiska. Ale nemyslím si, že toto široké rozkročenie má potenciál úspechu do budúcnosti. Myslím si, že ak je niekto konzervatívec, tak bude voliť konzervatívnu stranu, a keď je liberál, tak bude voliť liberálnu stranu. Nebude voliť nejaký hybrid, o ktorom nevie, ako sa zachová. Obzvlášť, ak líder toho hybridu nevykazuje také osobnostné kvality, aké mal otec zakladateľ a aké by sme od predsedu úspešnej strany očakávali.
Teda bolo pre Remišovej úspech rozhodujúcejšie to, že ju „korunoval“ Andrej Kiska ako fakt, že má vyššiu osobnú popularitu?
Áno. Samozrejme, že faktorom, ktorý zohral svoju úlohu, bolo aj to, že straníci pozerali skôr do minulosti ako do budúcnosti. To znamená, že sa pozerali na to, koľko preferenčných krúžkov získala Veronika Remišová v porovnaní s krúžkami Miroslava Kollára. Takto aspoň argumentovali niektorí jej podporovatelia. To je však všetko minulosť. Zodpovední straníci by sa mali pozerať do budúcnosti. Nie na to, čo sa udialo pred polrokom, ale na to, čo chceme od strany ďalšie štyri roky – alebo od ďalších volieb.
Má Veronika Remišová potenciál zdvihnúť preferencie strany, alebo minimálne zastaviť ich pokles?
Nemyslím si, že tento potenciál má. Nevykazovala nejaké veľké líderské schopnosti ani v predchádzajúcej strane. Tam bola síce na čele kandidátky, ale fakticky bola dvojkou. V strane Za ľudí ich tiež príliš nepreukázala. Nebojovala za stranu. A ani v intenciách obhájenia hodnôt, na ktorých strana vznikla, tieto pozície bránili skôr iní členovia či poslanci Za ľudí. Veronika Remišová pôsobila skôr defenzívne a niekedy až nudne.