Kresák: Ak prevládnu egá, možno očakávať podanie na Ústavný súd

, 11.08.2020 10:00

Prezidentka právom namietla viaceré ustanovenia schválenej novely zákona o prokuratúre pre ich rozpor s obsahom ústavy a s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach a slobodách, myslí si ústavný právnik a bývalý poslanec Národnej rady Peter Kresák.

Pripomína, že na prijatie prezidentkou vráteného zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, čo znamená minimálne 76 hlasov poslancov. Národná rada pritom hlasuje osobitne o pripomienkach k vrátenému zákonu a osobitne o zákone ako o celku. Ak poslanci nevezmú prezidentkine výhrady do úvahy, možno očakávať jej okamžité podanie na Ústavný súd. Kresák však neočakáva, že jeho súčasťou bude aj návrh na pozastavenie účinnosti.

Prezidentka do Národnej rady vrátila novelu, ktorá mení voľbu generálneho a špeciálneho prokurátora. Predstavitelia vládnej koalície sa už chystajú jej veto prelomiť. Ako to prebieha a čo na prelomenie veta treba?

Z hľadiska ďalšieho legislatívneho postupu je situácia jednoznačne upravená v ústave a v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady. Vrátený zákon prerokuje parlament v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom prerokúvania môžu byť iba pripomienky prezidentky republiky. Predseda Národnej rady pridelí vrátený zákon výborom a určí gestorský výbor a tiež aj lehotu na jeho prerokovanie. Na schôdzach výborov prezidenta republiky spravidla zastupuje vedúci pracovník jeho kancelárie a na schôdzi Národnej rady prezidentku môže zastúpiť v odôvodnených prípadoch vedúci kancelárie prezidenta. Na prijatie zákona vráteného prezidentom je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, čo znamená minimálne 76 hlasov poslancov. Národná rada pritom hlasuje osobitne o pripomienkach k vrátenému zákonu a osobitne o zákone ako o celku.

Prezidentka upozornila, že ustanovenie týkajúce sa rozšírenia dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora „ak svoju funkciu nevykonáva riadne, nezávisle, nestranne a čestne“, považuje za také problematické, že ak to poslanci nezmenia, využije podanie na Ústavný súd. Čo by sa potom stalo z hľadiska účinnosti zákona a ďalšieho postupu voľby?

<An> Treba povedať, že pani prezidentka, podľa môjho názoru právom, namietla viaceré ustanovenia pre ich rozpor s obsahom ústavy a s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach a slobodách. Ide totiž napríklad aj o ustanovenia tohto návrhu, ktoré v prípade odvolávania odnímajú generálnemu a špeciálnemu prokurátorovi právo na spravodlivý proces, ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že ak sa stane generálnym alebo špeciálnym prokurátorom osoba, ktorá nie je prokurátorom, po zániku jeho funkcie mu automaticky zaniká aj funkcia prokurátora, čo vyvoláva značný politický vplyv na nezávislosť týchto vrcholných predstaviteľov prokuratúry, alebo aj ustanovenie, ktoré v rozpore s textom ústavy (článok 136 ods. 3) rozširuje oprávnenie pre Ústavný súd viesť disciplinárne konanie aj voči špeciálnemu prokurátorovi.

Je bežné, že prezident odmietne iba niektorú časť prijatých legislatívnych zmi­en?

Prezident Slovenskej republiky má podľa ústavy právo vrátiť schválený zákon ako celok alebo iba niektoré jeho časti. Ak sa rozhodne pre druhý spôsob, jeho pripomienky musia obsahovať aj presné znenie navrhovanej úpravy. Práve tento druhý spôsob využívajú prezidenti bežne, pretože vrátenie celého zákona je pomerne zriedkavé.

Ako bývalý poslanec aký postup by ste z hľadiska čím rýchlejšieho, plynulejšieho prijatia tohto zákona zvolili? Aký je najjednoduchší spôsob zmeny zákona podľa prezidentkiných pripomienok, ak budú chcieť poslanci čím skôr voliť šéfa prokuratúry?

V prvom rade pokladám za potrebné povedať, že žiadna z pripomienok pani prezidentky sa netýka spôsobu voľby generálneho prokurátora či špeciálneho prokurátora. Navyše, pripomienky pani prezidentky sú nielen logické, ale aj ústavne korektné. Preto by nebol absolútne žiadny problém, ak by sa poslanci stotožnili s jej pripomienkami a prijali jej pozmeňujúce návrhy. Ak by však zasa prevládli poslanecké egá predkladateľov tejto novely a poslanci by pod ich vplyvom a po dohode svojich poslaneckých klubov prelomili veto pani prezidentky, možno očakávať jej okamžité podanie na Ústavný súd. Samozrejme, jeho súčasťou môže, ale aj nemusí byť aj návrh na pozastavenie účinnosti dotknutých ustanovení. Osobne by som návrh na pozastavenie účinnosti skôr neočakával, azda s výnimkou ustanovenia ktoré rozširuje oprávnenie pre Ústavný súd viesť disciplinárne konanie aj voči špeciálnemu prokurátorovi.

Aký je váš osobný a odborný názor na tento zákon a na prezidentkine výčitky voči nemu?

Ako som už naznačil, osobne i odborne sa stotožňujem s námietkami pani prezidentky a chcem veriť, že aj tí z poslancov, ktorí ju v minulosti tak podporovali, budú počúvať jej názor aj dnes. Za zmienku stojí pritom tiež skutočnosť, že ako nestranícka a nepolitická hlava štátu sa pani prezidentka dokázala vyhnúť aj vysloveniu svojho názoru na nároky kladené v predloženej novele na kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#prokuratúra #Peter Kresák #reforma prokuratúry
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku