Epidemiologička Krištúfková: O druhej vlne na Slovensku by som ešte nehovorila

, 13.08.2020 09:00

V septembri, keď ľudia prídu z dovoleniek, deti sa vrátia do škôl a do podnikov nastúpia aj zahraniční zamestnanci, môže dôjsť k tomu, že vírus sa bude naozaj šíriť rýchlejšie. Situácia bude zložitá najmä vtedy, ak sa začnú vyskytovať aj iné respiračné ochorenia, od ktorých je COVID-19 veľmi ťažko rozlíšiť, upozorňuje epidemiologička Zuzana Krištúfková.

Zároveň pripomína, že kým nebude vakcína, jedinými ochrannými opatreniami sú tzv. ROR – rúška, odstupy a dezinfekcia rúk.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí povedal, že prišla druhá vlna koronavírusu. Naozaj?

Minister hovoril, že druhá vlna sa už začala v Európe. U nás je ale situácia v porovnaní s okolitými krajinami okrem Maďarska relatívne dobrá. Preto by som o druhej vlne na Slovensku ešte nehovorila.

Čo by sa muselo stať, aby k nám prišla druhá vlna?

Je pravda, že na Slovensku počet infikovaných narastá. Zatiaľ ešte nie veľmi prudko. Zvyčajne môžeme hovoriť o druhej vlne až vtedy, ak príde k exponenciálnemu nárastu, teda prudkému vzostupu počtu infikovaných.

Môžeme očakávať, že s ochladzujúcimi sa dňami bude od septembra šírenie koronavírusu narastať?

V septembri, keď sa ľudia vrátia z dovoleniek, deti prídu do škôl, skončia sa závodné dovolenky a nastúpia aj zahraniční zamestnanci, môže dôjsť k tomu, že vírus sa bude naozaj šíriť rýchlejšie. Situácia bude zložitá najmä vtedy, ak sa začnú vyskytovať aj iné respiračné ochorenia, od ktorých je COVID-19 veľmi ťažko rozlíšiť.

Napríklad chrípka?

Akékoľvek vírusové ochorenie, ktoré postihuje horné dýchacie cesty. Chrípka nastupuje zvyčajne až koncom decembra a vrcholí v januári až vo februári. V jesenných mesiacoch sú to zväčša iné vírusy, ktoré nás postihujú. Ľudovo sa tým ochoreniam hovorieva chrípka, ale chrípka je vážne ochorenie spôsobené vírusom chrípky.

Je dnes na Slovensku detekovaný iný vírus ako ten, ktorý zasiahol ľudí v marci?

Na začiatku pandémie Slovenská akadémia vied podrobne popísala vírus, ktorý bol u nás zachytený. Nemám informácie, že by takýto popis urobili aj v súčasnosti. Neviem sa preto k tomu vyjadriť.

Čo bude najdôležitejšie a najháklivejšie, aby sme zvládli nadchádzajúce mesiace?

Kým nebude k dispozícii očkovacia látka, jedinými opatreniami, ktorými sa môžeme individuálne chrániť, sú ROR – rúška, odstupy a dezinfekcia rúk. Záleží na každom z nás, aby sme sa správali zodpovedne. Pri tomto víruse je zákerné to, že infekcia môže prebiehať bez klinických príznakov, najmä u mladých, menej zraniteľných ľudí. Tí ho však môžu preniesť na starších, ktorí však už môžu na COVID zomrieť. Zodpovednosť je preto na nás všetkých. Zvlášť by sa mali chrániť starší a chronicky chorí ľudia. Naozaj si treba dávať pozor, obmedziť stretávanie na minimum. Aj v rámci rodiny.

Vravíte, že definitívu dá koronakríze až fungujúca vakcína. Sme dnes ako spoločnosť pripravení na COVID-19 lepšie ako v marci?

Určite. Cieľom veľmi prísnych opatrení na začiatku pandémie bolo okrem obmedzenia šírenia vírusu aj pripraviť zdravotníctvo, aby mohlo poskytovať starostlivosť chorým na koronavírus, ale aj na iné ochorenia. Dnes sú už zdravotníci lepšie vybavení osobnými ochrannými pomôckami, majú plány, ako triediť pacientov s rizikom nákazy, organizovať zdravotnú starostlivosť, liečiť chorých na COVID a iné choroby či chrániť seba a neprenášať nákazu na iných pacientov.

Bude to teraz pre zdravotníkov ľahšie, ak už vieme o účinnosti niektorých liekov, ktoré sa na jar testovali iba experimentálne? Môžeme možno očakávať nižšiu úmrtnosť?

To je veľmi ťažké povedať. Aj podávanie týchto liekov má obmedzené účinky. Jedna z najnižších úmrtností v Európe, ktorú na Slovensku máme, je aj vďaka nízkej chorobnosti, pretože sa snažíme veľmi skoro identifikovať kontakty chorých, a ak sú pozitívne, čím skôr ich liečiť. Čím skôr sa liečba podáva, tým je väčšia šanca, že sa liečba odohrá bez väčších komplikácií. Napríklad remdezivir sa podáva v prísne indikovaných prípadoch. Nemôžeme sa však spoliehať na to, že by úplne zabránil úmrtiam. To určite nie.

Na čo by mal pandemický plán vlády pamätať?

Myslím si, že pandemický plán bol dôkladne vypracovaný, pripomienkovaný a tým, že bol schválený, pravdepodobne je tam všetko, čo tam má byť. Treba si ale uvedomiť, že to nie je plný návod na každú situáciu. Určite bude veľa situácií, ktoré bude treba riešiť, keď nastanú. Pandemický plán dáva rámec na to, ako postupovať a ako by mali jednotlivé zložky v štáte spolupracovať a podieľať sa na tom, aby bol vplyv pandémie čo najmenší.

Na aké obmedzenia sa budú ľudia musieť pripraviť? Možno očakávať, že tie takzvané superspreading events – ako veľké športové a kultúrne udalosti sú ohrozené najviac?

Ľuďom už aj dnes odporúčam, aby sa hromadných podujatí nezúčastňovali, pretože tam je riziko nakazenia najväčšie. Ak sa bude zvyšovať chorobnosť a dôjde k nekontrolova­teľnému šíreniu nákazy, je vysoko pravdepodobné, že prvé opatrenie, ktoré sa prijme, bude zákaz hromadných podujatí. Pretože COVID-19 sa prenáša priamym kontaktom, všetky opatrenia smerujú k zamedzeniu stýkania sa ľudí navzájom. Jedine tak môžeme prerušiť prenos, kým nemáme vakcínu.

Ste za povinné očkovanie?

Nie som za povinné očkovanie. Tak ako minister zdravotníctva, aj ja by som chcela ľudí presvedčiť, že je dobré sa dať zaočkovať, pretože zaočkované osoby budú mať výhody a pre nezaočkovaných ľudí budú platiť obmedzenia.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku