Školy čakajú na pokyny. Matovič chce zarúškovať aj prváčikov

, , 18.08.2020 09:00
ZŠ Hroncova, Košice, školy
Deti sa do lavíc vrátili v júni po troch mesiacoch. Povinné bolo meranie teploty a dezinfekcia. Mnohé školy už na tieto opatrenia nemajú peniaze. Autor: ,

Povinnosť nosiť rúško aj v triede, nielen na chodbách, sa prvé dva týždne školského roka týka žiakov piateho až deviateho ročníka základných škôl a stredoškolákov. Či majú nosiť rúško deti napríklad aj na telesnej, zatiaľ nie je jasné. Školy na to, aby zabezpečili ochranné pomôcky či dezinfekciu, siahajú na financie z úspor, aby mohli o dva týždne privítať svojich žiakov.

VIDEO: Igor Matovič chce, aby rúško nosili aj prváčikovia. Odborníci rúška pre prvý stupeň iba odporučili. Premiér vyzýva rodičov, aby malým deťom dali rúška dobrovoľne sami.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) potvrdil, že školský rok sa začne 2. septembra za štandardných podmienok, ktoré budú mať určité pravidlá. „Rúška na prvom stupni napríklad nebudú povinné, len ich odporučíme. Študenti druhých stupňov a stredných škôl sa im ale prvé dva týždne nevyhnú, aby sme zvládli taký ten prvý nápor,“ povedal.

Ďalšie opatrenia nasmerujú cez takzvaný semafor. „Teda zelenú, oranžovú a červenú farbu. Zriaďovateľ aj riaditeľ dostanú pokyny, aby vedeli, ak náhodou identifikujú nejaký prípad, čo majú robiť a koho kontaktovať. Prezentovať to budeme cez rôzne videá či infografiky,“ doplnil Gröhling s tým, že viac informácií poskytne v utorok.

Školy pritom na podrobnejšie informácie netrpezlivo čakajú, nevedia, ako majú v rôznych situáciách postupovať. „Sme rozčarovaní, pretože sme zatiaľ nedostali žiadne oficiálne nariadenie, ako máme postupovať. Máme tento týždeň stretnutie u zriaďovateľa, kde si všetko rozoberieme. Nemyslím si, že rúška sú úplne šťastné riešenie, lebo nevieme, ako realizovať napríklad telesnú výchovu s rúškami na tvárach,“ reagoval Jaroslav Foltín, riaditeľ Základnej školy Štúrova na Myjave. Ochranné pomôcky pre učiteľov a zamestnancov školy si zabezpečili z viacerých zdrojov. „Časť ochranných pomôcok pre učiteľov sme zabezpečili sami, časť nám poskytol zriaďovateľ,“ spresnil Foltín.

Rúška podľa škôl predstavujú značný problém aj pre učiteľov, ktorí s ochranou tváre budú musieť odučiť šesť až sedem hodín denne. „Druhá vec je, že máme rizikové skupiny, neviem si preto predstaviť, aby niekto, kto má astmu, vydržal dva týždne učiť v rúšku. To sa týka aj žiakov. Na druhej strane zodpovednosť učiteľov je taká, že im nedovolí, aby do školy neprišli,“ skonštatovala Mária Kubovičová, riaditeľka Základnej školy s materskou v Budmericiach. Škola si tiež dopredu zistila, kde žiaci trávili prázdniny. „Zisťovali sme, kto kde bol z pohľadu rizikových krajín, ukázalo sa, že rodičia boli zodpovední,“ zhodnotila riaditeľka. K ochranným pomôckam pre učiteľov si dopomohla škola sama. „Niečo sme si zohnali sponzorsky, najmä ochranné štíty. Dezinfekcia či teplomery – to všetko išlo z našich zdrojov,“ dodala Kubovičová. Školu so 110 škôlkarmi, 320 žiakmi a 60 zamestnancami to stálo tisíce eur. „Len stroj na dezinfekciu rúk – dva stáli okolo 1 300 eur,“ konkretizovala riaditeľka.

Pre menšie školy je to pridrahé

Podobná situácia je aj na Základnej škole Jelenia v Bratislave. „Na ochranné prostriedky sme nedostali žiadne finančné prostriedky z mestskej časti, všetko som si zaistila sama. Moji učitelia majú ochranné štíty, rukavice, dostatok čistiacich aj dezinfekčných prostriedkov. Zamestnanci školy tak majú všetko zabezpečené z rozpočtu školy,“ povedala riaditeľka Nadežda Točená. Uistila, že na dodržiavanie všetkých nariadení učitelia dohliadnu.

Prístup žiakov k rúškam počas prvých dní školského roka bude podľa Jána Maruniaka, riaditeľa Základnej školy Jozefa Horáka v Banskej Štiavnici závisieť aj od prostredia, v ktorom dieťa strávilo leto. „Ak boli v prostredí, ktoré ich vychovávalo tak, že nemuseli nosiť rúška, tak možno to bude potom v škole problém,“ naznačil riaditeľ. Zo sľúbenej pomoci od štátu je sklamaný. „Napríklad pre Banskobystrický kraj, kde je 13 okresov, sme dostali 40 litrov dezinfekčného prostriedku, čo je potreba pre niektoré veľké mestá, ako je Bystrica alebo Zvolen, a nie celý kraj. Tiež bolo deklarované, že keď predložíme finančnú požiadavku na preplatenie náhrad za ochranné a dezinfekčné prostriedky za prvé štyri mesiace, že nám budú prostriedky poskytnuté. Doteraz sme ich nedostali. Platíme všetko preto zo svojho,“ skonštatoval Maruniak.

Problém uhradiť ochranné pomôcky či dezinfekciu majú najmä menšie školy. Riešia to napríklad šitím vlastných rúšok. „Najviac peňazí ide na dezinfekciu a nemôžeme si dovoliť ani drahé štíty, takže také jednoduchšie máme. Nemáme ani stojanovú dezinfekciu – dať 100 eur za stojan – radšej ju máme položenú na lavici a za ušetrené peniaze nakúpim dezinfekciu,“ priblížila Eva Tchuríková, riaditeľka Základnej školy s materskou Palín.

Rodičia musia deti na opatrenia pripraviť včas

Gabriela Herényiová, psychologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pripomína, že opatrenia na začiatku roka sú nevyhnutné z epidemiologického hľadiska. Rodičia by však deti mali na ne pripraviť. „Netreba to podceňovať, sú to veci, o ktorých rozhodli odborníci. Rodičia by mali apelovať na deti, aby opatrenia dodržiavali. Dá sa na to pripraviť a je to na rodine, aby deti pripravila na to, že sa začne škola, ale iným spôsobom ako pred tým – žiadne veľké objímanie, snažiť sa dodržiavať vzdialenosti. Osvetu by mali rodičia začať robiť dva týždne pred začiatkom školy,“ skonštatovala Herényiová. Deti treba nastaviť na znížený komfort v škole. „Napríklad rozprávať sa s deťmi v škole, keď budú mať rúška, nebude jednoduché. Ide však o skrytého nepriateľa, nikde nevieme, kto je nosičom nákazy,“ uzavrela odborníčka.

Rodičia pri nástupe detí do škôl budú musieť odovzdať aj viaceré formuláre. Ide o čestné vyhlásenie, ktorého súčasťou je dotazník, kde sú dve otázky – či od 17 8. bolo dieťa mimo Slovenska alebo či sa dieťa zúčastnilo na hromadnom podujatí. Rodič tiež podpíše vyhlásenie o bezinfekčnosti, čo znamená, že dieťaťu nebola nariadená karanténa ani karanténne opatrenie.

Tisícky žiakov v laviciach

Dva týždne pred koncom prázdnin zasadlo do svojich lavíc aj 65 žiakov prvého stupňa Základnej školy Eleny Maróthy Šoltésovej v Krupine. V rámci celého Slovenska otvorilo v auguste svoje brány viac ako 240 škôl a zavítalo do nich 8 500 detí.

Letná škola nie je o klasických predmetoch ako matematika či slovenčina, aj v Krupine sa zamerali na zážitkové vyučovanie. „Z celkového počtu žiakov nášho prvého stupňa sa do projektu zapojilo štyridsať percent detí. Rozdelené sú do piatich skupín. Dve z nich sa zaoberajú turistickými zaujímavosťami nášho regiónu, ďalšie sa zamerali na tvorivosť, spoznávanie rastlín a živočíchov, ktoré je prepojené s anglickým jazykom, no a špecifickou aktivitou sú školskí youtuberi,“ hovorí riaditeľ krupinskej školy Maroš Skopal. „Youtuberi sa tiež vyberú k rôznym pamiatkam, do prírody a zaznamenajú to svojimi mobilnými telefónmi. Potom to s pani učiteľkou aj spracujú,“ doplnil riaditeľ.

Jednou z dobrovoľne prihlásených pedagógov, ktorí sú ochotní vyučovať aj počas prázdnin, je Viktória Jombíková. „Už som si dostatočne oddýchla, takže sa teším. Zobrala som to ako výzvu, rada sa učím nové veci,“ vraví s úsmevom Jombíková. „Doma mám tiež dvoch malých youtuberov, ktorí sú celkom dobrou vzorkou na to, aby som vedela, čo sa dnešným deťom páči,“ pokračovala. Na úvod sa so žiakmi rozprávala o ich youtuberských prvotinách, pozreli si práce iných a postupne si spoločne vyskúšajú tvorbu pred kamerou a za ňou. „Samozrejme, natočený materiál potom budeme strihať,“ dodala.

Do letnej školy sa prihlásili aj štvrtáčky Lucia Poništová a Dominika Cibuľová. Silnou motiváciou pre ne bola práve možnosť vyrábania vlastných videí. „Ich točenie, ale aj pozeranie, nás baví,“ zhodli sa. Vzápätí priznali, že prázdninový režim im bude trochu chýbať. „S rodičmi sme chodili po Slovensku, stihli sme toho dosť. Teraz sme už ale naladené na školu,“ podotkli hanblivo. Ich spolužiak Patrik Považan prišiel tiež dostatočne oddýchnutý a už je plne sústredený na prácu pri počítači. „Chcel by som sa stať youtuberom. Momentálne si vyhľadávam obrázky, potom ich cez vhodnú aplikáciu nejako spojazdním,“ povedal.

Letnú školu v Krupine prišiel v pondelok otvoriť minister školstva Branislav Gröhling (SaS), ktorého rezort podporil celý projekt aj finančne. Krupinská škola dostane vyše 2-tisíc eur, ktoré môžu použiť na mzdy učiteľov či rôzne pomôcky.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#školstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku