„Spôsob, kedy SaS akúkoľvek cirkev (ako spoločenstvo veriacich), vyhlási najprv de facto za príživníkov, je najhorší možný spôsob ako poctivú diskusiu začať … až mám pocit, že ani nejde o odluku samotnú, ale prvoplánový marketing využívajúci najprízemnejšie pudy“, uviedol Matovič.
Matovič ďalej v statuse priblížil, že si váži každého jedného veriaceho človeka a rešpektuje a bude brániť jeho právo sa slobodne združovať v jeho spoločenstve (cirkvi). Matovič si zároveň vedomuje historickú úlohu cirkví pri šírení vzdelanosti, kultúry či písma, rovnako si váži milióny hodín obetavej práce členov cirkví pre dobro ľudí v núdzi.
Matovič preto dodal, že nedovolí, aby diskusiu na túto tému viedol niekto, pre koho svet začína a končí v jeho peňaženke. „Vážim si liberálne zmýšľajúcich ľudí v našom poslaneckom klube, ktorí na túto tému diskutujú aj s predstaviteľmi cirkví bez prízemných emócii. Len to je cesta k poznaniu, že veriaci ako aj neveriaci sa vzájomne potrebujeme,“ uzavrel Matovič.
Odluka cirkvi od štátu je podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára v poriadku, podľa neho však nie je na to vhodná doba, SaS sa správa rovnako populisticky ako ĽSNS. "Je to opäť kultúrno- etická otázka, ktorú naši veriaci citlivo vnímaniu a preto nerozumiem tomuto populistickému kroku Richarda Sulíka, keď musí vedieť, že to opäť bude rozdeľovať spoločnosť. Ved predsa sme sa jasne dohodli ze kultúrno-etické otázky, ktoré by vnášali napätie do koalície nebudeme otvárať, uviedol Kollár.
Otázky reštitúcií
Až keď budú doriešené otázky reštitúcií a všetkých finančných nárokov cirkví, bude možné pracovať s finálnym návrhom na odluku cirkví od štátu. V reakcii na výzvu poslanca Národnej rady SR za SaS Miroslava Žiaka na opätovné otvorenie celospoločenskej debaty o odluke cirkvi od štátu to uviedlo Ministerstvo kultúry (MK) SR.
Hovorkyňa rezortu Zuzana Viciaňová navyše upozornila, že to nebude jednoduchý proces. „Finálna odluka nie je možná počas platnosti Vatikánskej zmluvy,“ pripomenula.
SaS považuje opätovné otvorenie celospoločenskej debaty na túto tému za veľmi dôležitú, Žiak pritom argumentuje aj súčasnou skúsenosťou s koronakrízou, ktorá ukázala nevyhnutnosť šetriť verejné financie.
"Jedným z možných zdrojov šetrenia môže byť aj konečné vysporiadanie sa s financovaním cirkví, ktoré štát podporuje v objeme takmer 52 miliónov eur ročne,“ dodal.
Liberáli podľa neho uznávajú význam náboženstva a cirkví v morálno-etických otázkach, ako aj v oblastiach verejnoprospešných aktivít, v prípade financovania však za vhodnejší ako súčasný model považujú dobrovoľné príspevky od občanov.
"Asignačný model umožňuje rozhodovať, koho chce daňovník svojimi daňami podporiť a zároveň znamená slobodu aj pre tých daňovníkov, ktorí aktivity cirkvi nevyužívajú či odmietajú,“ uviedol Žiak, ktorý zároveň zdôraznil, že zrušenie financovania by sa nemalo týkať podpory pre obnovu a ochranu sakrálnych pamiatok ako dôležitej súčasti kultúrneho dedičstva.
Od januára 2020 platí nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností, ktorý zohľadňuje aj počet veriacich a rozširuje takisto možnosti použitia štátneho príspevku. Zákon zachováva systém priamej podpory zo strany štátu, o tom, že jeho ponechanie v aktualizovanej podobe je najlepším riešením, rozhodla expertná skupina, zložená zo zástupcov štátu a cirkví.
Hlas nevidí dôvod niečo meniť
Strana Hlas – sociálna demokracia expremiéra Petra Pellegriniho považuje súčasný stav postavenia a financovania cirkví za vyvážený a nie je dôvod niečo na ňom meniť. Informovala o tom hovorkyňa strany Hlas – sociálna demokracia Patrícia Medveď Macíková v súvislosti so zámerom strany Sloboda a Solidarita (SaS) presadiť odluku cirkvi od štátu.
„Strana SaS a jej líder Richard Sulík by sa mali v prvom rade sústrediť na to, ako pomôcť slovenskej ekonomike a ľuďom, aby nestratili zamestnanie a sociálne istoty. V tejto oblasti vládna koalícia zjavne zlyháva a preto nastoľuje témy, ktoré majú odvrátiť pozornosť verejnosti od jej koaličných káuz a neschopnosti riadiť štát,“ uviedla strana Hlas – sociálna demokracia.