Matovič zavádzal o Maďaroch. Orbán nahneval Slovensko

Predseda slovenskej vlády pozval na obed predstaviteľov Csemadoku, aby podľa svojich slov napravil jednu veľkú krivdu.

„Svojho času na jarmoku v Dunajskej Strede som sa dozvedel, že táto kľúčová kultúrna organizácia Maďarov na Slovensku nemá ani cent zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť… a to nie je teda vôbec fér,“ napísal v statuse na Facebooku.

Matovič zdôraznil, že ani pri platení daní sa nás nikto nepýta, akou rečou nás mama naučila rozprávať. „Navrhnem preto, aby sme rovnako ako Matici slovenskej prispievali na činnosť aj Csemadoku,“ uviedol v súvislosti s peňažnou podporou zo štátneho rozpočtu.

Tvrdenie Matoviča je nepresné. Csemadok síce nie je napojený na rozpočet takou formou ako Matica slovenská, ale prístup k financiám od štátu má. Fond na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý bol vytvorený po prijatí príslušného zákona v roku 2017, štedro podporuje aj činnosť Csemadoku. Napríklad jeho základnej organizácii v Želiezovciach v roku 2018 odsúhlasil 40–tisíc eur na festival.

Bola to presne suma, o ktorú požiadali. Fond tiež stopercentne vyhovel v rovnakom roku oblastnému výboru v Csemadoku v Lučenci, ktorý chystal celoslovenskú súťaž Mihálya Tompu (maďarského básnika z 19. storočia). Išlo o schválenú podporu v objeme 31 670 eur.

Matovičov status sa nachádza aj na facebookovej stránke Csemadoku (najprv v maďarčine, potom v slovenčine, lebo toto poradie jazykov si vybral premiér). K jeho textu je priložená fotografia, ako sa s ostatnými rukou dotýkajú častí južného Slovenska na veľkej mape umiestnenej na stene.

Začiatkom júna tohto roka Pravda informovala, že Matovič diskutoval na Bratislavskom hrade s vybranými predstaviteľmi maďarskej menšiny na Slovensku. Úrad vlády SR na pozvánke napísal, že ide o priateľské stretnutie pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy a Dňa národnej spolupatričnosti – Maďarov.

Premiéra vtedy prekvapili členovia Strany maďarskej komunity, keď mu odovzdali memorandum, v ktorom žiadali o uznanie Maďarov ako svojbytného politického národa v rámci Slovenska. Matovič po prečítaní textu dôrazne de facto návrh o autonómii odmietol.

Odhalenie pamätníka pred príhovormi

Kým Matovič urobil chybu v súvislosti s financovaním kultúrnych aktivít maďarskej menšiny, maďarský premiér Orbán prichystal Slovensku nepríjemné prekvapenie v Budapešti. Súčasťou osláv štátneho sviatku Dňa sv. Štefana bolo odhalenie Pamätníka maďarskej národnej súdržnosti – Pamätníka Trianonu.

Organizátori zaradili tento akt pred príhovory najvyšších maďarských ústavných činiteľov, čiže vrátane Orbána. Rezort maďarskej diplomacie 6. augusta pozval vedúcich zahraničných zastupiteľských úradov na toto slávnostné podujatie, ktoré sa konalo včera v blízkosti parlamentu v Budapešti. Tento pondelok Slovensko informovalo pozývateľa, že nepošle svojho zástupcu na oslavy. Veľvyslanec SR v Maďarsku Pavol Hamžík preto na ne neprišiel.

Podľa zistenia Pravdy sa rovnako rozhodli ešte dva štáty – Rumunsko a Ukrajina. Slovenská diplomacia odkázala maďarskej, že si ctí maďarský štátny sviatok sv. Štefana. Za dôvod neúčasti označila skutočnosť, že súčasťou podujatia je aj odhalenie pre Slovensko kontroverzného Pamätníka maďarskej súdržnosti, ktorý svojou koncepciou vo vzťahu k susedným štátom Maďarska prezentuje posolstvo minulosti, čo zdôrazňuje odlišné vnímanie spoločnej histórie, ktorá by nás mala spájať a nie rozdeľovať.

„Od Orbána to bol necitlivý krok. Po prvé, hlavne nemal súhlasiť, aby pamätník odhalili pred vystúpením rečníkov. Po druhé, oslavy mohol dať rozdeliť na dve časti. Druhá sa mohla konať už bez účasti zahraničných hostí,“ podotkol nemenovaný diplomatický zdroj.

Kritika v Maďarsku

Na pamätníku sú v maďarčine uvedené názvy všetkých miest a obcí z roku 1913 vo vtedajšom Uhorsku. Z pohľadu Slovenska je ťažko pochopiteľné, že sú tam aj tunajšie sídla, ktoré už sto rokov s maďarským štátnym celkom nemajú nič spoločné. Navyše sú na pamätníku aj mestá a dediny, kde Maďari ani nežili. Napríklad ide o pomaďarčené názvy na Kysuciach a na Orave. Môže to vyvolávať dojem teritoriálneho revizionizmu alebo prinajmenšom to, že orbánovci sa stále nevedia zmieriť s tým, že Maďari stratili „svoje“ územia.

Orbánova vláda rozhodla o postavení pamätníka v auguste 2018. Maďarský filozof Gáspár Miklós Tamás to kritizoval. Varoval, že pamätné miesto poslúži jedine provokácii susedných štátov a na živenie nacionalistických vášní. Súhlasil síce s názorom, že Trianonská mierová zmluva z júna 1920, ktorá riešila hranice maďarského štátu po skončení prvej svetovej vojny, bola nespravodlivá, ale najlepšie by bolo na všetko už konečne zabudnúť.

„Kto však pozná dejiny, vie, že to bola odveta za to, ako Maďari zaobchádzali s menšinami v Uhorsku po rakúsko–uhorskom vyrovnaní z roku 1867,“ prízvukoval Tamás. Apeloval na zmierenie, prízvukoval vyhýbať sa provokáciám namiereným či už proti Slovensku, Rumunsku alebo Srbsku. Nesúhlasil tiež maďarský politický veterán Tamás Bauer, kedysi blízky spolupracovník niekdajšieho premiéra Ferenca Gyurcsánya. Pred dvoma rokmi doslova vyhlásil, že projekt pamätníka je iredentistický.

Orbán sa vyslovil proti „experimentom“ V príhovore, ktorý vo štvrtok na oslavách predniesol Orbán, zazneli aj slová o novom pamätníku. „Je symbolom, že sme spoločnými dedičmi toho, čo v oblastiach kultúry, vedy, hospodárstva a športu svojimi svetovými výkonmi položili Maďari na stôl ľudstva,“ povedal podľa agentúry TASR.

Zároveň vyzval stredoeurópske národy, aby sa zomkli za účelom zachovania kresťanských koreňov. „Západná Európa sa vzdala kresťanskej Európy a namiesto toho experimentuje s bezbožným vesmírom, dúhovými rodinami, migráciou a otvorenými spoločnosťami,“ vyhlásil Orbán.