Odborníci sa však zhodujú, že aj keď v krátkej dobe im to môže priniesť väčšiu pozornosť či popularitu, z dlhodobého hľadiska na to môže naša spoločnosť doplatiť.
Najpopulárnejšou sociálnou sieťou je u nás Facebook. Používa ju viac ako 2,5 milióna Slovákov, pričom toto číslo rastie. Na tento status quo reflektujú aj politici, ktorí tam väčšmi presúvajú svoju komunikáciu. Medzi tých najsledovanejších patrí napríklad expremiér Peter Pellegrini (271 714 sledovateľov), premiér Igor Matovič (206 753) či prezidentka Zuzana Čaputová (256 298).
Podľa odborníka na marketing Róberta Slováka politici už začali brať Facebook vážne a profesionálne. „Ich profily spravujú skúsení odborníci či tímy odborníkov. Super to robí tím ombudsmanky, prezidentky či primátora Bratislavy. Užívatelia Facebooku zostarli a priblížil sa tak ich vek k politikom, aj preto si rozumejú viac. Táto medzera sa nepodarí prebúrať na iných sieťach. Preto bude úsmevné sledovať napríklad aktivity Smeru na Tik-Toku," hovorí Slovák. Tik-Tok je populárna čínska sociálna sieť, ktorá čelí obvineniam o nelegálnom zbere dát užívateľov. Nový podpredseda Smeru Erik Kaliňák sa plánuje venovať komunikácii strany aj na tejto sieti.
Slovák upozorňuje aj na „prirodzené talenty“. „Ako je Matovič so svojimi cibuľovými chlebíkmi a fotkou na motorke, kde sa teší ako trojročný. Jeho autenticitu mu jeho fanúšikovská základňa nekriticky konzumuje a darí sa mu,“ vysvetlil odborník na marketing.
Vhodný priestor?
Problémom však môže byť, že hlavným zmyslom platforiem ako napríklad Facebook či Google je reklama. „Oni z toho žijú a za to, že získavate obsah zadarmo, „zaplatíte“ konzumovaním reklamy. Sledujeme už čoraz väčšiu snahu upratať Facebook od hoaxov či politických manipulácií a Zuckerberga primať k zodpovednosti za svoje dielo. Ak sa to podarí, možno bude z Facebooku miesto, kde vás nebudú chcieť oklamať či zmanipulovať,” uviedol marketér.
Zároveň však dodáva, že sme ľudské bytosti, s ktorými budú vždy hýbať emócie viac ako nejaké suchárske fakty. „Rozhodujeme sa impulzívne, veľkú silu nad nami má strach, a to sú prirodzené reakcie, ktoré neovplyvníme. Ak nimi niekto šikovne manipuluje, dostane nás tam, kam chce,” mieni Slovák.
Hlavným kameňom úrazu súčasného politického diskurzu tak je fakt, že vo veľkej miere prebieha na platforme, ktorej model je založený na podnecovaní interakcií cez vyvolávanie silných emócií. Preto možno mať pochybnosti o tom, či je vhodným priestorom na politickú komunikáciu a diskusiu.
Ľudovejším jazykom
Podľa politológa Michala Cirnera bolo spojenie politiky a sociálnych sietí nevyhnutnosťou, keďže politika bola vždy z veľkej časti o emóciách. „Politik, ktorý nedokáže vytvoriť emóciu, nemá charizmu. Bolo to tak vždy, len nikdy médiá nemali taký zásah ako dnes. Od približne 50. rokov politici zistili, že im stačí televízia a nepotrebujú masové politické strany," vysvetlil politológ. Pričom uvádza, že aj v minulosti existovali kontroverzné vyjadrenia. Propagované však boli len na masových zhromaždeniach, kde bol nejaký úzky okruh ľudí. „Kým kontroverzia bude zaberať na voličov, tak politici nemajú dôvod meniť formu komunikácie. Aj negatívna reklama je reklama a politici musia byť hlavne vidieť a počuť, a preto budú robiť všetko pre to, aby sa zdieľali ich príspevky a aby rôzne médiá preberali aj ich statusy na sociálnych sieťach," mieni Cirner.
Zároveň však poukazuje aj na to, že sociálne siete túto vlastnosť politikov amplifikovali, a tak sa zmenila aj ich komunikácia. „Je to vidieť po celom svete. Ten jazyk je ľudovejší a snaží sa politikov prezentovať nie ako robotov, ale ako obyčajných ľudí. Tiež tu je aj istá infantilizácia politiky nielen zo strany politikov, ale aj zo strany komerčných médií, pretože sa jednoducho podsúvajú vkusu voliča či diváka a nemyslia na nejaký kultúrny étos. Samozrejme, oni potrebujú sledovanosť, predávať seba a obsah. Jednoducho žijeme v dobe populizmu a táto doba si žiada takéto riešenia. Kto sa dnes chce správať ako nejaký štandardný politik zo začiatku 90. rokov, tak je považovaný za politického dinosaura a nevedel by sa presadiť,” vysvetlil Cirner.
Čakanie na štandard
Podľa Slováka možno populistických politikov na sociálnych sieťach odzbrojiť jedine vzdelávaním v oblasti kritického myslenia a učením sa cudzích jazykov.
„Ďalším riešením je aj rozumná regulácia či samoregulácia týchto platforiem – podarilo sa to v iných médiách, o čo sa niekedy infantilne snažia americkí kongresmani. Tí však zatiaľ úplne nerozumejú ani tomu, aký je rozdiel medzi Facebookom a Twitterom. Nerobím si však veľké ilúzie, pokrok ide pomaly, niekedy si to vyžaduje výmenu jednej či dvoch generácií, čo býva podmienkou na to, aby sme sa ako ľudstvo vôbec niekam posunuli,” mieni odborník na marketing.
Cirner sa však domnieva, že budúcnosť nemusí byť až taká čierna a môže ísť len o nejakú módnu vlnu. „Za nejaký čas prídu aj tí tzv. štandardní politici opäť do módy. Ľudia možno budú viac vyžadovať, aby mali aj inú úroveň rétorických schopností, inú formu komunikácie, ale aj inú formu oblečenia. Ja si pamätám, že ešte v šesťdesiatych rokoch v slovenskom parlamente pokiaľ nejaký poslanec si chcel zložiť napríklad sako, lebo mu bolo príliš teplo, tak sa opýtal dokonca vo faktickej poznámke spolukolegýň, či to môže urobiť. To si dnes nevieme ani len predstaviť,” uviedol politológ s tým, že vkus voliča sa kontinuálne mení.
„Ak ľudia uvidia prílišný chaos, tak potom zatúžia po poriadku. Cyklicky sa v dejinách vždy strieda rozum a cit. Jediné, čo nevieme, je to, akú formu poriadku budú voliči vyžadovať. Či to budú len klasické obleky, alebo to budú nejaké uniformy extrémistov,” uzavrel Cirner.