Maďarské strany chcú byť silné. Spájajú sa

Tri maďarské strany sa do konca roka plánujú spojiť, pretože po februárových parlamentných voľbách sa ani jedna z nich nedostala do Národnej rady. SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť podpísali vo štvrtok v Komárne deklaráciu o vytvorení spoločnej maďarskej strany.

, 25.08.2020 06:30
SMK, Most-Híd, Spolupatričnosť, maďarské strany Foto: ,
Predstavitelia troch maďarských strán – László Sólymos (Most–Híd), Krisztián Forró (SMK) a Szabolcs Mózes (Spolupatričnosť) sa stretli v Komárne 20. augusta pri príležitosti maďarského národného sviatku kráľa Štefana.
189

SMK je už niekoľko volebných období mimo parlamentu, Most-Híd z neho vypadol a Spolupatričnosť v ňom nikdy nebola. Podľa ostatného prieskumu agentúry AKO by strana SMK získala 2,5 percenta a Most-Híd jedno percento. Odborníci sa zhodujú, že aj keď ide o pozitívnu správu pre maďarskú komunitu, ak sa strany prioritne zamerajú na politiku národnostnej identity, úspech ich čakať nemusí.

„Ide o deklarácia zámeru, že tieto tri strany budú vystupovať v budúcnosti v jednej strane, samozrejme, ak sa to dotiahne technicky aj obsahovo,“ vysvetlil pre Pravdu súčasný predseda SMK Krisztián Forró.

Žiadne podrobnosti o podobe novej strany však zatiaľ nie sú dohodnuté. Podľa Forróa sa tri strany dohodli na tom, že vzniknú dve pracovné skupiny. „Jedna sa bude venovať otázke organizačnej a druhá pracovná skupina sa bude venovať programovým tézam a zámerom spoločného subjektu. Takže teraz to bude na dohode pracovných skupín, ako to bude fungovať štrukturálne, organizačne, ako aj programovo,“ pokračoval predseda SMK.

Strana vraj pre všetkých

Strana Zsolta Simona Maďarské Fórum na rokovania prizvaná nebola. Budúcu spoluprácu však Forró nevylučuje. „Spoločnú deklaráciu podpísali tri strany v prvom kole. Samozrejme, nič nebráni tomu, aby sa v budúcnosti pripojili aj ďalšie strany. Určite budú prebiehať rokovania aj s rôznymi organizáciami a inštitúciami, ktoré chcú zastupovať Maďarov žijúcich na Slovensku,“ vysvetlil predseda SMK.

Práve zastupovanie Maďarov na Slovensku, to je priorita budúcej strany. „Pre nás je dôležité, aby sa regióny, kde žijú Maďari, čiže južné a východné Slovensko, dostali medzi tie prosperujúce. Tým, že sa budeme snažiť zastupovať aj záujmy ľudí, ktorí žijú v týchto regiónoch, tak to bude dobré nielen pre Maďarov, ale aj pre všetky národnosti, ktoré v týchto regiónoch žijú. To znamená pre Slovákov, Rómov a všetky ostatné národnosti, ktoré tam žijú,“ predstavil stranícku víziu Forró.

Dodal, že chcú udržiavať korektné vzťahy s vládou Viktora Orbána v Maďarsku. „Vzhľadom na to, že Maďari žijúci na Slovensku majú akýsi symbolický vzťah k Maďarsku, tak je úplne prirodzené, že naším partnerom bude vždy aj aktuálna vláda v Maďarskej republike. Musíme byť v kontakte s aktuálne vládnucou stranou v Maďarsku. Táto deklarácia smerovala aj tým smerom. Je samozrejmosťou, aby sme udržiavali dobré vzťahy s maďarskou vládou,“ mieni Forró.

Preferencie podľa agentúry AKO v júli 2020
SMK 2,5 %
Most–Híd 1 %
Výsledok v parlamentných voľbách 2020
volebná strana MKÖ–Maďarská komunitná spolupatričnosť 3,9 %
Most–Híd 2,05 %

Dobrá alebo zlá správa?

Podľa riaditeľa prieskumnej agentúry AKO Václava Hřícha je spájanie vždy lepšie, akoby mali paralelne vedľa seba fungovať viaceré subjekty a bojovať o rovnakého voliča. „Hovoril som to už aj pred voľbami, že jeden subjekt má oveľa väčšiu šancu uspieť, akoby sa ich viacero bilo o toho istého voliča. Tie čísla by to mohlo zlepšiť. Otázne však je, aký bude efekt tvrdého predvolebného súboja, keď v minulosti si jednotliví predstavitelia ani nevedeli prísť na meno,“ myslí si Hřích.

Vzhľadom na to, že maďarská menšina nemá parlamentné zastúpenie, sa politológ Jozef Lenč nazdáva, že spojenie troch strán do jednej je pozitívnou správou. Problémom však môže byť zámer deklarácie združiť rôzne politické názory do jednej strany, čím by sa vymanili z klasickej štiepiacej línie pravica – ľavica a orientovali sa len na politiku národnostnej identity.

„Takto to bolo v podstate už od roku 1997, keď sa maďarské strany kvôli Mečiarovmu zákonu zjednotili do pôvodnej SMK. Z hľadiska maďarskej komunity ako takej potlačili klasické ideologické štiepenie na ľavicu a pravicu, prípadne konzervatívne, liberálne a socialistické vízie smerovania politiky a striktne to postavili na báze etnickej, prípadne regionálnej. Otázne je, či to bude voličovi maďarskej národnosti stačiť aj dnes, alebo či nie je z tohto pohľadu neskoro,“ myslí si Lenč, pričom dodáva, že je možné, že Maďari žijúci na Slovensku si už našli svoje zastúpenie v iných stranách.

Šanca na parlament

Zameranie sa prioritne na politiku národnostnej identity nemusí priniesť strane úspech. Obyvateľov Slovenska totiž vo všeobecnosti viac trápia sociálno-ekonomické otázky ako tie národnostné. „Z údajov spred mesiaca či dvoch vieme, aké témy rezonujú v spoločnosti ako takej. Je pravdou, že hlavnou témou je vo všeobecnosti zamestnanosť, fungujúca ekonomika a potom zdravie. Čiže momentálne identita nie je nejaká veľká téma. Netreba však zabúdať, že v kontexte volieb do samosprávy je dôležité, aby takýto subjekt existoval,“ vysvetlil Hřích.

Zároveň dodáva, že úspechu novej etnickej strany nesvedčia ani štatistiky. „V populácii je asi 10 percent voličov maďarskej národnosti. To znamená, že pri obvyklej 60-percentnej volebnej účasti, ktorá na Slovensku býva, tak by to bolo veľmi tesné, aj keby ich volili všetci títo voliči. Z posledných volieb vieme, že najmä na východe Slovenska získalo veľa hlasov aj OĽaNO a iné subjekty. Takže áno, budú to mať jednoduchšie, ale stále veľmi ťažké,“ vysvetlil riaditeľ prieskumnej agentúry.

Podľa Lenča je istá šanca, že sa nová strana do parlamentu dostane. „Ak však tieto strany prídu o voličov, ktorým bude prekážať striktne maďarská etnicita strany, alebo na druhej strane o tých, ktorí takú stranu požadujú, tak nakoniec to nemusí dopadnúť tak, ako chcú. Tie percentá ktoré boli spomínané, sú veľkým mementom a vztýčeným ukazovákom pre budúcu stranu,“ mieni politológ.

Len pre južný región?

Vplyv na ústup národnostnej identity majú aj moderné technológie. „Je akýsi trend znižovania vplyvu identity. Súvisí to s tým, že mladí ľudia prestali konzumovať klasické médiá, informácie získavajú poväčšine z internetu. A napríklad ten vplyv, ktorý mali maďarské televízie, ktoré sú takmer všetky pod kontrolou štátu a ktoré mali aj úlohu tvorby národného povedomia, je slabší. Potom je otázne, či vôbec budú mať potrebu vyberať si strany, ktoré deklarujú, že ich hlavnou témou je zastávanie sa práv národnostných menšín. Alebo či budú vyberať zo všetkých politických strán, podľa ich hodnôt alebo orientácie. To môže zmenšiť potenciál novej strany,“ uviedol Hřích.

Vzhľadom na minulosť strany Most-Híd, ktorá sa snažila budovať stranu viac na občianskom princípe ako na národnostnom, možno orientáciu prioritne na maďarského voliča vnímať ako krok späť. „Bol by to návrat k etnickej straníckosti, ktorá bola prítomná na konci 90. rokov. Práve z nej chcel Béla Bugár vymaniť nielen maďarskú komunitu, ale aj celkovo politickú stranu, ktorá by reprezentovala všetkých obyvateľov južného regiónu, prípadne aj občiansky zmýšľajúcich voličov naprieč celým Slovenskom,“ uzavrel politológ Lenč.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
189 debata chyba
Viac na túto tému: #strana Spolupatričnosť #SMK #Most-Híd #maďarská menšina