Učiteľov odrádza od práce v školstve najmä plat

Novú prácu si aktívne hľadá približne každá desiata učiteľka či učiteľ základnej školy alebo osemročného gymnázia. Takmer tretina z nich hľadá uplatnenie dokonca mimo školstva.

, 29.08.2020 12:00
učitelia, školstvo, učiteľka, tabuľa, škola Foto: ,
Každá desiata učiteľka alebo učiteľ základnej školy, či 8-ročného gymnázia si aktívne hľadá novú prácu.
122

Najväčšou skupinou, ktorá uvažuje o zmene povolania, sú pedagógovia do 35 rokov. „To môže predstavovať problém v kontexte starnúcej učiteľskej populácie,“ upozorňuje Národný ústav certifikovaných meraní (NÚCEM), ktorý skúmal názory takmer deviatich stoviek pedagogických zamestnancov základných škôl a osemročných gymnázií. V roku 2017 malo totiž 40 percent učiteľov týchto škôl 50 a viac rokov a len deväť percent neoslávilo ešte tridsiatku.

O zmene najčastejšie hovoria matematikári a jazykári. „Až štrnásť percent učiteliek a učiteľov matematiky a cudzích jazykov podniká aktívne kroky pri hľadaní si novej práce. Dôvodom môžu byť atraktívnejšie alternatívne pracovné príležitosti pre týchto učiteľov,“ vysvetľuje NÚCEM. Podľa správy učitelia špecializovaní na rozdielne predmety sa líšia v špecifických zručnostiach, ich pracovné možnosti mimo učiteľskej profesie sa teda líšia. „Špecifické zručnosti učiteľov matematiky, ktorí sa môžu uplatniť napríklad v bankovom sektore, môžu byť na trhu práce ocenené viac ako zručnosti ostatných učiteľov, a preto takíto učitelia majú väčšiu motiváciu uplatniť sa mimo učiteľstva,“ poukázal prieskum.

Jednou z kľúčových motivácií meniť miesto je aj mzda či pracovné podmienky. Prieskum sa zameral na relatívnu mzdu, teda na to, ako veľmi sa líši priemerná mzda pedagógov zapojených do prieskumu od priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnaných osôb v tom istom okrese. „Rozdiely v relatívnej mzde sú pomerne veľké. Najmenej v porovnaní s priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v okrese zarábajú učiteľky a učitelia v Bratislave (55 percent) a najviac v okrese Levoča (107 percent),“ konštatuje sa v prieskume.

Odchody učiteľov podľa NÚCEM vyvolávajú viaceré negatívne dôsledky. „Tým môže byť nižšia úspešnosť žiakov a žiačok alebo vyššie náklady pre školy, ktoré vznikajú pri hľadaní nových vyučujúcich, ktoré by inak mohli byť použité na zlepšenie iných aspektov vzdelávania,“ spresnil ústav.

Výskum uskutočnil NÚCEM na vzorke takmer 900 pedagogických zamestnancov základných škôl a osemročných gymnázií v rokoch 2018 – 2019 v spolupráci s OECD prostredníctvom nástroja Vzdelávanie a zručnosti on-line.

Na stratégii sa pracuje

Ministerstvo školstva tvrdí, že pracuje na stratégii, ako si učiteľov nielen udržať, ale najmä ako prilákať mladých ľudí k štúdiu učiteľských predmetov a následne k tomu, aby po vyštudovaní aj zostali pracovať v školstve. „Jednou z možností je i zvyšovanie platov, o čom sa intenzívne rokuje,“ naznačil tlačový odbor rezortu. Cieľom ministerstva je aj zlepšenie celkovej situácie a podmienok pre učiteľov. „Od septembra môžu na školy nastúpiť podporné tímy, ktorých členovia pomôžu pedagógom pri výučbe, pričom na úväzky členov tímov, asistentov, špeciálnych pedagógov či psychológov, pôjde 82 miliónov eur,“ dodal tlačový odbor.

Pripomína, že zvýšenie platov učiteľov bude závisieť od možností štátneho rozpočtu. V odmeňovaní učiteľov by sa v budúcnosti mala odraziť aj ich aktivita. „Zvyšovaniu platov učiteľov však musí predchádzať široká diskusia, napríklad aj na koaličnej rade, keďže pôjde o tému, ktorá môže ovplyvniť aj ďalšie oblasti,“ dodal tlačový odbor.

Svojpomocné riešenia

Riaditelia základných škôl potvrdzujú, že problémom je malý záujem mladých učiť, a to najmä prírodovedné predmety či informatiku. Tieto predmety preto na školách učia skôr starší pedagógovia. „Pri občianskej výchove sa dá spraviť rýchlo rozširujúce štúdium, ale pri informatike a technike je to zložitejšie, keďže ich súčasťou je aj matematika,“ vysvetľuje príčiny Antónia Mündelová, riaditeľka Základnej školy Požiarnická v Košiciach. „Na tieto predmety máme už dlhoročných učiteľov,“ dodáva riaditeľka.

Riaditelia sa preto snažia nedostatok pedagógov riešiť svojpomocne. „Noví učitelia neprichádzajú, a tak škola dala vyštudovať troch svojich učiteľov, ktorí si rozšírili kvalifikáciu o informatiku,“ približuje prax Eva Tchuríková, riaditeľka Základnej školy s materskou školou Palín. O počítačové znalosti si tak kvalifikáciu rozšírili pôvodne vyštudované učiteľky matematiky, telesnej výchovy či techniky. „Preto teraz ja môžem učiť techniku, matematiku, fyziku, informatiku a na stredných školách by som mohla učiť ekonomiku,“ vymenúva Tchuríková.

Technikov je podľa nej celkovo málo a matematika, informatika, fyzika sú problémové odbory, ktoré nemá kto študovať. „Techniku dnes skôr učia ľudia, ktorí skončili inú školu, napríklad technického zamerania, ako je strojárstvo, stavebníctvo, a chceli učiť, tak si urobili rozširujúce vzdelávanie,“ vysvetľuje riaditeľka. Aj súčasný problém s nedostatkom jazykárov rieši škola dovzdelávaním svojich zamestnancov. „My ako vedenie sa snažíme stále analyzovať, čo škola potrebuje, aké predmety. Vždy sa potom snažím osloviť tých učiteľov, ktorí majú ťažšie uplatniteľnú kombináciu, ako sú učitelia etickej-náboženskej výchovy, aby si rozšírili kvalifikáciu. Robím to najmä s ohľadom na ich budúcnosť,“ konštatuje Tchuríková.

Študentov či čerstvých absolventov fyziky, matematiky a informatiky odrádza od učenia najmä výška platu. Priemerná nástupná odmena začínajúceho pedagóga na základnej škole je 737 eur. „Ako odborník v IT firme môžem zarobiť aj 1 400 eur,“ konštatuje študent informatiky Peter.

Nepáči sa im ani fakt, že napriek nízkej mzde musia učitelia často nakupovať metodické pomôcky na vlastné náklady. „Učiteľ v posledných rokoch je ako ,boxerské vrece‘ medzi štátom, rodičmi a riaditeľom školy. Deťom sa prihliada na stále väčšie práva, no na povinnosti nie – u učiteľa je to opačne,“ hnevá sa budúca učiteľka matematiky Adriána.

Problémom je podľa študentov aj náročná byrokracia. „Učiteľ veľakrát viac vybavuje administratívu, ako sa venuje učeniu,“ dodala Adriána. Iným zas prekáža skostnatenosť vzdelávacieho systému. „Počas praxe mi iba jedna škola umožnila naučiť piatakov na informatike pracovať v inom programe ako zvyčajne, teda experimentovať,“ uzatvoril Matúš, čerstvý absolvent učiteľstva biológia – informatika.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
122 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #učiteľ