„Verejnosť sa mala právo dozvedieť, kto a ktoré osoby stáli za týmto skutkom, a keďže sa to nedalo spraviť v trestnom konaní, našiel som spôsob, ktorý spočíval v civilnom konaní. Teda v podaní civilnej žaloby o náhradu škody, a kde by páchatelia neboli odsúdení a potrestaní, ale boli by identifikovaní na základe dôkazov, ktoré boli zhromaždené vo vyšetrovacom spise. Tie by sa dali použiť v civilnom konaní. Žiaľ, predpokladalo to žalobu poškodených osôb, čo bol v tomto prípade exprezident Kováč, respektíve jeho syn Michal Kováč mladší,“ objasnil Ivor.
Ako ďalej uviedol, keď sa blížilo desiate výročie, zašiel za exprezidentom Kováčom a povedal mu, že nastala patová situácia.
„Síce vyšetrovanie bolo ukončené, vyšetrovací spis bol na svete, bola podaná obžaloba, ale ďalšiemu trestnému konaniu bránia amnestie. Ja som mu navrhol, či nechce zvážiť on sám alebo jeho syn podanie žaloby na civilnom súde pre náhradu spôsobenej škody, a to konaním štátneho orgánu. Tam hrozila premlčacia lehota, čo bolo v roku 2005, a aby sme zachovali túto lehotu. Exprezident povedal, že je to veľmi zaujímavá myšlienka, a že sa poradí so synom, ako budú v tejto veci ďalej pokračovať,“ dodal. Keď však k nemu na jeho pozvanie Ivor znova prišiel, exprezident sa vyjadril, že „nechce jatriť staré rany a už v konaní nemá síl pokračovať“.
Syn slovenského prezidenta bol násilne zavlečený do rakúskeho Hainburgu 31. augusta 1995. Amnestie expremiéra Vladimíra Mečiara vyhlásené v roku 1998 pre páchateľov boli zrušené poslancami NR SR až 5. apríla 2017. Prípadom sa začal zaoberať Okresný súd (OS) Bratislava III. Ten v júni 2019 prerušil konanie vo veci Ivana L. a predložil Súdnemu dvoru EÚ na rozhodnutie prejudiciálne otázky. Stanovisko Súdneho dvora EÚ považuje za nevyhnutné na ďalší procesný postup vo veci. Následne vo februári tohto roku Odvolací Krajský súd (KS) v Bratislave zamietol sťažnosť Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave proti vyššie spomínanému rozhodnutiu OS Bratislava III.