Koalícia dala za pravdu prezidentke. Nie ochotne, ani celá

Koalícia pri jednom z najdôležitejších zákonov roka síce výhradám prezidentky vyhovela, aj to však len nie veľmi ochotne a tiež nie celá. Poslanci vládnej väčšiny si stále nepripúšťajú, že by niektoré časti novely zákona o prokuratúre mohli byť protiústavné. Výhrady prezidentky Zuzany Čaputovej však prijali, aby mohli vyberať nového generálneho prokurátora čím skôr. Voľba by sa tak mohla uskutočniť už na budúci mesiac.

03.09.2020 05:00
debata (10)

Podľa Alojza Baránika (SaS) sa prezidentka mýli, keď upozorňuje na politizáciu prokuratúry. On tvrdí, že prokuratúra má byť politická a možnosť odvolania generálneho prokurátora má byť poistkou, ak by parlamentná väčšina zvolila prokurátora, ako bol napríklad Dobroslav Trnka. Zastaviť voľbu však môže ešte Generálna prokuratúra, jej dočasná šéfka avizovala, že zákon na Ústavnom súde napadne a požiada o pozastavenie účinnosti.

Na prelomenie veta muselo za zákon opäť hlasovať aspoň 76 poslancov. Národná rada hlasovala najprv osobitne o každej z piatich pripomienok k vrátenému zákonu a následne osobitne o zákone ako o celku. Kým tri koaličné strany OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí hlasovali za prijatie všetkých piatich pripomienok, strana SaS bola raz proti a raz sa zdržala. Za schválenie zákona ako celku nakoniec hlasovalo 85 koaličných poslancov a zákon schválili aj s pripomienkami prezidentky. Parlamentné plénum schválilo novelu zákona o prokuratúre 15. júla. Len mesiac predtým ju bez akejkoľvek odbornej diskusie predstavili zástupcovia všetkých štyroch vládnych strán – Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik, Ondrej Dostál (obaja SaS), Petra Hajšelová (Sme rodina) a Milan Vetrák (OĽaNO). Prezidentka Čaputová 31. júla oznámila, že viaceré ustanovenia nie sú v súlade s ústavou a zákon nepodpíše.

Vo svojich piatich pripomienkach namietala možnosť odvolať generálneho a špeciálneho prokurátora, ak svoje funkcie nevykonávajú riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Odborná obec označila túto formuláciu za príliš vágnu. Prezidentka zákonu tiež vyčítala, že ak tieto dve funkcie obsadia neprokurátori, po zániku funkcie by prišli aj o miesto na prokuratúre. Ako protiústavné označila ustanovenie o disciplinárnom stíhaní špeciálneho prokurátora Ústavným súdom.

„Je zrejmé, že by mohla byť istá snaha alebo tlak na generálneho a špeciálneho prokurátora vychádzať v ústrety politickej garnitúre, ktorá má v parlamente väčšinu. Nepovažujem za vhodné, aby sa posilňovala politická závislosť vedenia prokuratúry od politickej moci. Z tohto dôvodu budem tieto časti schválených zákonov vetovať,“ vyhlásila Čaputová. „V prípade, ak by v týchto častiach, kde som presvedčená o neústavnosti týchto ustanovení, došlo k prelomeniu veta, požiadam Ústavný súd o preverenie súladu týchto ustanovení s ústavou,“ zdôraznila. Aj keď nebola pochybnosť, že koalícia zákon schváli, nebolo úplne jasné, v akej podobe. Spoločné riešenie poslanci našli až pred hlasovaním. „Dohoda je taká, že strana SaS sa v jednom bode hlasovania nezúčastní a zdrží sa hlasovania, v bode o odvolávaní generálneho prokurátora, a ostatné tri strany koalície budú súhlasiť s tým, že sa to odtiaľ vyhodí a dá sa za pravdu pani prezidentke,“ avizoval vopred predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Napriek rozdielom sa dohodli

Už počas rozpravy na napriek spoločnej dohode objavili viaceré rozpory. Kým strana Za ľudí už dávnejšie avizovala, že výhradám prezidentky je pripravená vyhovieť, predstavitelia ďalších strán aj v samotnej rozprave prezentovali dosť rozdielne názory.

Zo strany najsilnejšieho poslaneckého klubu OĽaNO znela najmä obava, aby sa prelomením prezidentkinho veta a jej následným podaním na Ústavný súd neodďaľovala samotná voľba generálneho prokurátora. Aj keď sedemročné funkčné obdobie Jaromírovi Čižnárovi uplynulo už v piatok 17. júla, podľa zákona mal na svojej pozícii ostať až do zvolenia nového generálneho prokurátora. Ten však skončil k 10. augustu. Po ňom prevzala vedenie Generálnej prokuratúry jej prvá námestníčka Viera Kováčiková.

„S výhradami pani prezidentky sa nestotožňujem. Považujem ale za najdôležitejšie čo najskôr pristúpiť k voľbe generálneho prokurátora. Myslím si, že Slovensku to za toto riziko nestojí,“ povedal podpredseda parlamentu z najsilnejšieho poslaneckého klubu OĽaNO Gábor Grendel. Aj on trvá na tom, že rozšírenie dôvodov na odvolanie generálneho a špeciálneho prokurátora je správne a v budúcnosti sa k nemu môžu vrátiť.

„Práve pocit neodvolateľnosti a nedotknuteľnosti priviedol prokuratúru k tomu, že si prokurátori zo zákona urobili trhací kalendár,“ myslí si Grendel. „Teraz je priorita zvoliť generálneho prokuratúra a potom sa k tomu môžeme vrátiť,“ dodal.

Baránik pripustil, že zvolia druhého Trnku

Baránik (SaS) prezentoval názory, ktorými išiel ešte oveľa ďalej. „Nepochybujem o dobrých úmysloch pani prezidentky, ale v niektorých dôležitých veciach sa podľa mňa mýli. Tou hlavnou oblasťou je odvolateľnosť generálneho a špeciálneho prokurátora,“ presviedčal Baránik poslancov.

Podľa Baránika dokonca rozšírením možností odvolania ochránia generálneho prokurátora pred korumpovateľnosťou. „Jeho samého budeme ochraňovať tým, že bude odvolateľný. Je to nástroj na ochranu riadneho výkonu tohto človeka,“ argumentoval napriek tomu, že absolútna väčšina celej odbornej obce tvrdí úplný opak. „Tí, ktorí hovoria, že generálny ptrokurátor a špeciálny prokurátor nesmú byť odvolateľní, hovoria, že chcú prokuratúru takú ako doteraz,“ vyčítal aj vlastným kolegom.

O prezidentkiných výhradách k politizácii prokuratúry si Baránik myslí svoje. Výhrady k politizácii prokuratúry odmietol s priznaním, že prokuratúru spolitizovať chce. „Generálna prokuratúra má byť politická, tak ako je politická vláda,“ vyhlásil. „Je politický a právny nonsens, že prokuratúra má byť apolitická. Prokuratúra má byť politická, len výkon jej funkcie má byť apolitický. Kto tomu nerozumie, mal by si dať poradiť,“ zdôraznil Baránik. Baránik nesúhlasil ani so svojimi kolegami, že rozšírenie dôvodov na odvolanie možno odložiť. „Ak teraz vyberieme generálneho prokurátora, bude mať nárok, aby počas jeho sedemročného funkčného obdobia platili zákony, podľa ktorých bol vymenovaný. Neplatí, že sa k tomu môžeme ešte vrátiť. Nie, teraz je čas. Možno si budeme môcť vytrpieť ďalšieho Trnku,“ doplnil.

Opozícia vytrvalo proti

Opozícia je rovnako ako prezidentka presvedčená, že politizácia dvoch najvyšších funkcií prokuratúry tejto inštitúcii neprospeje. „Odporúčame hlasovať v zmysle pripomienok pani prezidentky, ale hlasovať proti zákonu ako celku,“ vyzval poslanec Smeru Boris Susko. Tak sa aj väčšina opozície nakoniec zachovala. Jeho bývalí kolegovia zo vznikajúcej strany Hlas – sociálna demokracia okolo expremiéra Petra Pellegriniho prezentovali aj výčitky voči verejnej voľbe generálneho prokurátora v parlamente, žiadali tiež, aby musel byť bezúhonný a aby túto funkciu mohol zastávať iba profesionálny prokurátor.

Napriek schváleniu zákona aj s prezidentkinými pripomienkami naďalej hrozí, že voľba sa tak skoro neuskutoční. Dočasná šéfka prokuratúry má výhrady aj k tomu, aby mohol byť Čižnárovým nástupcom aj neprokurátor a chce sa kvôli tomu obrátiť na Ústavný súd so žiadosťou o pozastavenie účinnosti zákona, teda aj odloženie samotnej voľby.

„Niektoré ustanovenia sú tam také, že by sme Ústavnému súdu navrhli okamžité pozastavenie účinnosti zákona,“ upozornila ešte v polovici augusta Viera Kováčiková, ktorá dočasne vedie Generálnu prokuratúru. Týkať by sa to malo práve ustanovení, ktoré majú umožniť kandidovať aj neprokurátorom. „Máme proti tomu výhrady, namietali by sme aj to a žiadali pozastavenie účinnosti aj tohto ustanovenia,“ dodala.

Nová zákonná úprava rozširuje okruh osôb a inštitúcií, ktoré môžu navrhnúť kandidátov na post šéfa prokuratúry. Dnes takúto možnosť majú len poslanci parlamentu. Po novom tak bude môcť urobiť aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov – komory advokátov, exekútorov, notárov, dekani právnických fakúlt či Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

Uchádzačom o funkciu šéfa prokuratúry môže byť právnik s aspoň 15-ročnou odbornou praxou starší ako 40 rokov, ktorý v ostatných dvoch rokoch nevykonával žiadnu politickú či ústavnú funkciu. Záujemcovia o funkciu musia prejsť verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore, podobne ako to bolo v prípade výberu ústavných sudcov. Aj samotná voľba v pléne parlamentu bude po novom verejná.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #generálny prokurátor #reforma prokuratúry