„Ak súd chce rozhodnúť o vine a treste, musí konštatovať zistenie materiálnej pravdy. Súčasný Trestný poriadok hovorí o tom, že musí zistiť skutok bez dôvodných pochybností. Ak tak nie je, ak teda súd má nejakú pochybnosť o zistenom stave, musí rozhodnúť opak. Lebo vlastne v teórii sa zase hovorí, že nedokázaná vina sa rovná dokázaná nevina, to je pravidlo. To je záver a mne z toho vyplýva samozrejme len, že súd pravdepodobne konštatoval, že skutkový stav nie je zistený bez dôvodných pochybností,“ uviedol odborník na trestné právo.
Zároveň zdôraznil, že prirodzene nemá informácie o vyšetrovacom spise a nevie ho posúdiť cez jednotlivé dôkazy. „Ak vychádzam len z medializovaných informácií, tak tie informácie neboli celkom presvedčivé. Ale neodvážim sa hodnotiť dôkaznú situáciu, tú hodnotí súd podľa svojho najlepšieho vedomia, svedomia a presvedčenia, a na základe voľného hodnotenia dôkazov. Treba si uvedomiť, že toto je len prvostupňové rozhodnutie. Voči tomuto rozhodnutiu môžu podať strany, či už strana žalujúca alebo žalovaná, opravný prostriedok,“ objasnil Ivor.
Podľa jeho názoru pocit dôkaznej núdze v prípade nastal potom, ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal nový návrh na doplnenie dokazovania na ŠTS. Prokurátor ho podal tri dni pred plánovaným vynesením rozsudku.
Kurilovskú prekvapil rozsudok vo veci vraždy Kuciaka
Vzhľadom na to, čo všetko vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vyvolala v spoločnosti, je rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku prekvapivý. Pre TASR to povedala rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská.
Bola aj možnosť oslobodzujúceho rozsudku. Veľmi sa hovorilo o tom, že je veľa nepriamych dôkazov. Aj svojich študentov učím, že u nás platia nepriame dôkazy rovnako ako každý priamy dôkaz. Keď nepriame dôkazy dávajú mozaiku, že do seba zapadajú a navzájom si neodporujú, ale práve sa podporujú, tak môžeme použiť aj iba nepriame dôkazy, uviedla Kurilovská.
Ako poznamenala, možností bolo viacero. Už samotný senát tým, že oddialil termín vyhlásenia rozsudku, respektíve predĺžil záverečnú poradu, nastolil otázniky nad tým, že sú pravdepodobne v senáte nejaké nezhody, respektíve niektoré dôkazy vyhodnocujú vo všetkých súvislostiach, pokračovala rektorka, podľa ktorej mohol byť náhľad jednotlivých členov senátu na vyhodnotenie dôkazov rôzny.
Kurilovská upozorňuje, že ide o rozsudok prvostupňového súdu, voči ktorému sa môžu zúčastnené strany odvolať. Je pravda, že keď boli pochybnosti, platí pravidlo – v pochybnostiach v prospech páchateľa. Pravdepodobne k tomu takto pristúpil aj súd, uzavrela.