Jozef Kuciak po rozsudku: Chcel by som veriť, že na senát nikto nemal vplyv

, 08.09.2020 09:00
Kuciakovci,
Kuciakovci po vynesení rozsudku pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku neovládli svoje emócie. Autor: ,

Minulotýždňový verdikt senátu Špecializovaného trestného súdu oslobodzujúci Mariana Kočnera s Alenou Zsuzsovou museli rodičia popraveného novinára Jána Kuciaka, s ktorým vrahovia zniesli zo sveta aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú, nejaký čas rozdýchavať. Slová predsedníčky senátu si nevládali vypočuť do konca a z pojednávacej siene odišli plní emócií. S odstupom niekoľkých dní ale hovoria, že stále veria v spravodlivosť, ktorá je na Slovensku síce pomalá, ale existuje.

VIDEO: Manželia Kuciakovci: Kým vládzeme, budeme chodiť na súdy.

Po augustovom odročení vyhlásenia rozsudku ste vraveli, že si ani nechcete predstaviť možnosť oslobodzujúceho verdiktu pre Kočnera a Zsuzsovú. Stalo sa… Čo to s vami urobilo?

Vedeli sme, k čomu môže dôjsť, no stále sme verili, že budú pykať. Keď sme však počuli, že Kočnera odsudzujú len za prechovávanie nábojov, pričom Zsuzsová tam nebola spomenutá vôbec, už bolo isté, že za objednávky vrážd ich oslobodia. Spontánne sme sa teda postavili a išli preč.

Aké myšlienky vám v tej chvíli išli hlavou?

Prvé mi napadlo, že Kočner má ešte furt nejaké páky, ktoré asi použil. Možno keby ho odsúdili, začal by rozprávať a ohrozil by ďalších ľudí. Potom sme sa s naším právnikom rozprávali, že tam nemuseli byť tlaky, no môže to súvisieť aj s nesprávnym vyhodnotením dôkazov.

Kde sa podľa vás mohla stať chyba?

Netuším, ale zachytil som informáciu, že nejaká komisia Európskej únie vyhodnocovala explanáciu práva na Slovensku a v celej Európe. Zahrnuli do toho dvadsaťpäť štátov a my sme skončili poslední. Týka sa to najmä vysvetlení, aspoň ja som to tak laicky pochopil, že ohľadom nepriamych dôkazov sa musia brať do úvahy aj iné okolnosti. V súvislosti s Threemou je jasné, že o tej vražde nikto nebude hovoriť otvorene, ale v inotajoch. Senát to vyhodnotil tak, že v niektorých prípadoch tú aplikáciu uznal, v iných nie.

Nezlyhala prokuratúra alebo vyšetrovatelia?

Mňa presvedčili, no nepochopiteľné bolo rozpustenie tímu Kuciak. K tomu, až do uzavretia celého procesu, nemalo dôjsť.

Bývalý policajný prezident Milan Lučanský ale tvrdí, že všetko pokazil práve šéf vyšetrovacieho tímu. Súhlasíte s ním?

Ja Petrovi Juhásovi plne dôverujem. Od začiatku na neho boli rôzne tlaky, ale na to, že je mladý, sa toho zhostil dobre. Naopak, nemôžem si pomôcť, ale Lučanskému som nikdy neveril. Predtým, ešte za pôsobenia Tibora Gašpara a na rezorte vnútra Roberta Kaliňáka, bol Lučanský šéfom policajnej inšpekcie, ktorá za celý ten čas vlastne nič nevyšetrila. Vlečie sa to ďalej, takže má najmenej čo hovoriť.

Čo si myslíte o senáte? Zazlievate mu jeho verdikt?

Som voči nemu zatrpknutý. Možno ani nie tak priamo voči členom senátu, ale mám ťažké srdce na celý náš systém. Spravodlivosť sa na Slovensku dosahuje ťažko. V niektorých momentoch to vyzerá tak, že pravda vôbec nie je dôležitá.

Unikli informácie o ich hlasovaní. Prekvapilo vás, že prísediaci „tromfli“ predsedníčku?

Ani nie. Tí prísediaci boli vlastne celý čas ticho.

Ako ste ich vnímali počas celého procesu?

Nemohol som si o nich vytvoriť názor, lebo sa nijako aktívne nezapájali. Ani jeden z nich nepoložil žiadne otázky. Tie kládla len predsedníčka senátu. Chcel by som veriť, že na nich nikto nemal vplyv, zatiaľ ma o tom ale nič nepresvedčilo.

Všímali ste si v deň verdiktu aj Kočnera? Ako na vás pôsobil?

Nejako som sa na neho nezameriaval. Zlatica však spomenula, že mal nafarbené vlasy a celkovo sa vyfešákoval. Možno vedel, aký rozsudok padne – a podľa toho sa vystrojil.

Vaše emócie po rozsudku boli veľké. Kto z vás to znášal najhoršie?

Asi manželka a dcéra, veľmi plakali. Mne bolo najťažšie, keď sa to začalo čítať. Silno sa mi rozbúchalo srdce a začalo mi klepať nohami – musel som si rýchlo sadnúť. Mám problém so srdcom, beriem naň lieky, takže sa o mňa báli. Nikto z nás nemal chuť nič hovoriť, ani novinárom. Trvalo pätnásť minút, kým sme to ako-tak predýchali.

S odstupom niekoľkých dní je to trošku lepšie?

Vychladli sme a ideme ďalej.

Aké sú reakcie vášho okolia na oslobodzujúci rozsudok?

Domov sme sa vrátili len v nedeľu večer, ľudí v našej obci sme ešte nestihli stretnúť. Vnímal som ale, akú vlnu nespokojnosti to vyvolalo v rámci Slovenska. Zachytil som tiež vyjadrenie nejakých nemeckých novín, že sme mafiánsky štát.

A čo vy na to? Je Slovensko mafiánsky štát?

To si nemyslím, lebo vo všetkých európskych štátoch sa nájdu takí kočnerovia.

Viackrát ste sa vyjadrili, aj so Zlaticou Kušnírovou, že Kočner v tom určite nie je sám. Keby ho nakoniec, spolu so Zsuzsovou, odsúdili, „nemátalo“ by vás, kto ďalší za tým môže byť a uniká trestu?

Myslím si, že objednávateľom bol Kočner, ale mám pocit, že to neurobil len tak a minimálne to s niekým konzultoval. Je v tom viac záhad. Stále myslím aj na tú esemesku, ktorú poslal Haščákovi, že pracuje na „odj…ní“ čuráka. Nechcel by som niekomu ublížiť, no minimálne o tom pár ľudí vedelo.

Keby odsúdili Kočnera so Zsuzsovou, prinieslo by vám to pokoj?

Ten už nikdy nebudeme mať, ale určitú úľavu by nám to prinieslo.

Čo vás v najťažších chvíľach drží nad vodou?

Naši najbližší. Najviac sa tešíme z osemmesačného vnúčika, vďaka nemu sa dokážeme usmievať. Dôležitá je aj súdržnosť s Kušnírovcami. Zlatica s rodinou k nám na pár dní príde aj teraz, koncom týždňa. V piatok je omša za Janka, vždy sa pri takejto príležitosti stretneme a je nás plný dom.

Odvolali ste sa a celá vec ide na Najvyšší súd. Aké máte očakávania?

Môže sa to vrátiť tomu istému senátu, alebo to dostane nový.

Počítate s alternatívou, že dôjde k potvrdeniu oslobodzovacieho rozsudku?

To by bol ten najhorší scenár, veľká rana pre nás všetkých. Keby k tomu došlo, stratil by som všetku nádej v spravodlivosť na Slovensku. Zatiaľ verím, že aj keď je pomalá, predsa len existuje. Čas všetko ukáže, no ja ho už asi veľa nemám. Niektoré kauzy sa vlečú aj desať rokov a ľahko sa môže stať, že ja sa už konca nedožijem. Janko ale sám vravel, že veci sa nemajú uponáhľať, všetko sa má diať postupne a hlavne má každý začať sám od seba. Tento odkaz by som chcel všetkým posunúť aj ja – nech sa zaujímajú a zároveň pri tom rozmýšľajú.

Ak sa proces naozaj natiahne, zvládnete absolvovať maratón ďalších pojednávaní?

Ak ešte dôjde k nejakému dokazovaniu, nenecháme si to ujsť. Kým vládzeme, budeme tam chodiť. Veľmi však dúfame, že to nepotrvá príliš dlho. Na druhej strane vieme, že sa to môže ťahať celé roky. Najvyšší súd by to vraj mohol otvoriť niekedy na jar či v lete budúceho roka, skôr tie spisy naštudovať asi nestihnú.

Snažili by ste sa hľadať, keby obidvoch nakoniec odsúdili, pravdu aj naďalej?

Určite áno. V rámci káuz, ktoré Janko načal, sme v Bruseli požiadali vznikajúcu Európsku prokuratúru, aby ich dozorovala. Je tam viacero prepojení a mám správu, že kauzu Dobytkár už pravdepodobne bude dozorovať táto nová prokuratúra.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#megaproces s Kuciakovými vrahmi
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku