Šéf laboratória Alpha medical Peter Lednický si myslí, že práve doterajšia pomerne nízka chorobnosť nahráva scenáru, že druhá vlna ochorenia bude oveľa silnejšia. Upozorňuje, že u starších ľudí bola vyššia miera pozitivity na koronavírus.
Podľa primárky Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave Aleny Koščálovej však práve starší pacienti symptomatickí sú, ochorenie má typické príznaky. V prípade COVID-19 sú to teplota, strata čuchu a chuti, kašeľ, problémy s dýchaním, bolesti svalov a hlavy, únava a malátnosť. „Keď sa stretneme s tým, že náhodou bol starší človek pozitívny, no bez symptómov, vždy pátrame aj po prípadnej falošnej pozitivite a často bola aj dokázaná,“ podotkla Koščálová.
Testovania zdravotnej poisťovne Dôvera a Alpha Medicalu sa zúčastnili rôzne vekové skupiny – od 0 do 19 rokov bolo 41 testovaných, od 20 do 39 rokov 3 237, od 40 do 59 rokov 4 225, od 60 do 80 rokov 2 550 a viac ako 80-ročných sa dalo otestovať 86 klientov poisťovne.
Testovanie protilátok
Pri klasických PCR testoch, ktoré slúžia na zistenie prítomnosti koronavírusu u pacienta, sa robí výter z nosa a hrdla. „Pri stanovení protilátok metódou Elisa sa test vykonáva z krvi,“ vysvetlil Lednický.
PCR testy sa robia na piaty deň po prvom kontakte, metóda Elisa na zistenie protilátok prebieha približne na štrnásty deň. „Práve v tom čase začínajú stúpať protilátky, imunitný systém sa mobilizuje a my ich už vieme merať,“ dodal Lednický s tým, že protilátky zostávajú v krvi približne tri až štyri mesiace.
Koščálová pripomína aj ďalšie štúdie týkajúce sa protilátok a možného opätovného nakazenia. „,,Keď človek má protilátky na špecifický vírus, v podstate by sa ním nemal nakaziť. Nemáme však dôkazy o dlhodobom pretrvávaní protilátok,“ podotkla primárka.
Podľa hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu Henriety Hudečkovej nie je zatiaľ jasné, prečo si niekto vytvorí a iný zasa nevytvorí protilátky proti koronavírusu. „Je to všetko v štádiu sledovania a ťažko sa k tomu vyjadrovať,“ skonštatovala Hudečková.
Podľa Lednického je metóda Elisa unikátna v tom, že sa dokáže „pozrieť“ na pacientov stav smerom dozadu. „Meraním protilátok vieme zistiť, kto bol infikovaný v minulosti. Toto meranie dokáže určiť, kedy sa daný pacient stretol s vírusom, či pred dvoma týždňami, či pred mesiacom,“ vysvetlil Lednický s tým, že pri tejto metóde sa využíva pamäťová funkcia imunitného systému.
Ako na druhú vlnu?
Podľa infektológa profesora Vladimíra Krčméryho sa treba sústrediť na druhú vlnu ochorenia. „Vyhrať nemôžeme, ale môžeme vybojovať remízu,“ upozornil Krčméry s tým, že najdôležitejšie je získavať čas. Dynamiku druhej vlny možno podľa neho spomaliť zvýšením testovania, dohľadávaním kontaktov pozitívnych prípadov či sprísnením kontrol na hraniciach. „Môže sa aj semester na vysokých školách rozložiť či poposúvať, prípadne školy sa pokúsia obmedziť výučbu na on-line formu,“ zamyslel sa Krčméry.
Hudečková dodala, že rýchlosť a sila druhej vlny budú závisieť aj od správania ľudí. „Ako sa budú chrániť a vyhýbať sa rizikovým činnostiam,“ povedala Hudečková.