Od začiatku augusta, keď bola komunikácia zverejnená, prešiel mesiac, kým sa strana Smer nerozhodla túto tému opäť otvoriť. Jej predseda Robert Fico vyzval Borisa Kollára na odchod z kresla šéfa parlamentu, keďže podľa neho ide o „hlboké, ľudské, etické a morálne zlyhanie”. Zároveň uviedol, že ľudia sú z toho zhnusení a zhrození.
Asi všetci sa zhodnú, že právo na súkromie je hodné rešpektu. Čo však v prípade, ak sa súkromná komunikácia zverejní? Podľa politológa Jozefa Lenča ide o legitímnu zbraň politického súboja od momentu, keď sa medializuje.
„Špecificky v tom prípade, ak sa dotyčný politik štylizuje do pozície akéhosi bojovníka za tradičnú rodinu a morálku a zrazu vyjde na povrch, že jeho život je diametrálne odlišný od jeho postoja. V takom prípade nemôže prekvapiť, ak to jeho oponenti, verejnosť, či spoločenské minority, voči ktorým sa vymedzuje, proti nemu použijú. Zverejnená komunikácia znižuje mieru jeho kredibility a ukazuje, že dotyčný politik je skôr pokrytcom ako etalónom morálky,” myslí si politológ.
Kollár: neprekážajú mi
Boris Kollár na zverejnenú komunikáciu reagoval tak, že mu neprekáža ani transgender, ani homosexuál, ani transsexuál. „Nemám proti nikomu nič, som len proti registrovaným partnerstvám,” povedal.
To však nekorešponduje s jeho výrokmi spred troch rokov, keď napríklad artikuloval svoj názor na Dúhový Pride. „Je to zvrátené. Nesúhlasím s tým a nemienim to v uliciach rešpektovať, ani nič podobné. Dúhový pochod! Tolerancia k tomuto? Nikdy! Oni patria do ústavu a nie na ulicu! Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť,“ napísal na sociálnej sieti Kollár v roku 2017.
Podľa sociológa Michala Vašečku tu možno cítiť Kollárovu dvojtvárnosť. „Je však faktom, že jeho vyjadrenia proti LGBTI komunite predsa len mierne ustali v poslednej dobe. Možno aj v dôsledku toho, že keď je človek v ústavnej funkcii, tak predsa len si už musí dávať väčší pozor na jazyk. Je to však minimálne neštandardné. To čo ľudia oceňujú na politikoch, je, keď sú konzistentní a čitateľní,” nazdáva sa Vašečka.
Zároveň však dodáva, že časť úspechu Borisa Kollára v politike pramení z jeho schopnosti využiť slabé stránky vo svoj prospech. „ U Borisa Kollára aj tí, ktorí nesúhlasia s jeho postupmi, oceňovali to, že sa vie priznať k rôznym veciam, ktoré sú neštandardné a v tomto zmysle nie je dvojtvárny. Lenže nepochybne u mnohých ľudí, ktorí možno aj nemusia mať problém s jeho osobným životom, tak trpká pachuť z hodnotovej dvojtvárnosti môže ostať,” mieni sociológ.
Voliči chyby vytesňujú
Politológ Lenč si myslí, že táto komunikácia preferenciami hnutia Sme rodina zamávať nemusí. „V prvom rade sa obrnil samotný Kollár, ktorý použil argument, ,taký som'. Obrnili sa proti tomu aj tí predstavitelia strany, ktorí istým spôsobom boli reprezentantmi toho skutočného konzervativizmu. Napríklad podpredseda strany Krajniak. Oni sami sa s týmto stotožnili. Na základe aj ostatných výsledkov volieb možno usúdiť, že ani skutočnosť, že Boris Kollár nežije skutočným životom tradičnej rodiny, ani skutočnosť, že sa priznal k tomu, že komunikoval s Alenou Zsuzsovou (tzv. volavkou Mariana Kočnera – pozn. red.), či s 15-ročnou chovankyňou reedukačného centra alebo, že ukradol diplomovú prácu zatiaľ nezatriasla s preferenciami hnutia. Tým môžeme prejudikovať, že tak ako predstavitelia strany, tak aj voliči jeho chyby vytesňujú zo svojej mysle,” mieni Lenč.
Svoju nekonzistentnosť v postojoch preukázal však aj Smer na čele s Robertom Ficom. Keď v roku 2018 unikla súkromná komunikácia vtedajšieho predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) so Zsuzsovou, striktne obhajoval právo na súkromie. „Nie je tam nič, čo by sa dotýkalo verejnej funkcie druhého najvyššieho verejného činiteľa. Je to vrchol protiústavnosti. Máme právo na to, aby veci súkromného charakteru, ktoré nie sú také, ktoré by mali vyrušovať verejný život, boli zverejňované ako v tomto prípade,” rozhorčoval sa v roku 2018 Fico.
Smer sa chce pripomenúť
Sociológ sa nazdáva, že ide už o klasický dvojitý štandard, ktorý dnes vidíme v politike čoraz častejšie. „U Fica sme to videli opakovane, ale týka sa to v podstate väčšiny politikov. Toto je to, čo voličov veľmi hnevá. Otázka však je, či majú dostatočne veľkú pamäť na to, aby si na to vedeli spomenúť. Skôr platí, že nie,” mieni Vašečka.
Zároveň dodáva, že aktuálna reakcia Smeru na Kollárovu komunikáciu je skôr snahou strany zacieliť a pripomenúť sa homofóbnym voličom. „Smer veľmi dobre vie, akých má voličov po odchode veľkej časti bývalých voličov. Zostáva mu tak v podstate dedinská, staršia a pomerne konzervatívna časť populácie, ktorá vykazuje veľmi málo pochopenia pre témy spojené s diverzitou 21. storočia. V zmysle politického pragmatizmu to Smer využil dobre. Ak by som to však mal hodnotiť, tak chytiť sa práve témy týkajúcej sa transrodovej osoby je nechutné. Keby išlo o komunikáciu so ženou, ktorá má aj ženskú identitu, tak zrejme by tá reakcia nebola takáto,” myslí si Vašečka, pričom dodáva, že ak by zverejnená komunikácia Andreja Danka bola s transrodovou osobou, Fico by mal problém ako zareagovať.
„Bolo by to tak práve preto, že Fico dobre vie, aké hodnotové nastavenie majú jeho voliči,” vysvetlil sociológ.
Podobný názor má aj politológ, ktorý reakciu Smeru považuje za pokryteckú a vníma ju skôr v kontexte snahy osloviť určitý segment voličov. Lenže medzi prípadom Andreja Danka a aktuálneho prípadu Borisa Kollára vidí rozdiel. „Ten spočíva v tom, že Kollár sa k tým veciam priznal. Kým v prípade Andreja Danka išlo o tajomstvo, ktoré on neprezentoval ako svoje plus, on v konečnom dôsledku povedal, že áno písal som si, áno flirtoval som, áno čakal som, kam to zájde. V tomto ohľade je to omnoho nebezpečnejšie, pretože sa takýto spôsob komunikácie a správania sa druhého najvyššieho ústavného činiteľa zľahčuje. On sám síce tvrdí, že to bolo ešte pred vznikom jeho funkcie, ale dnes reprezentuje Národnú radu. Tým čokoľvek čo robí, alebo urobil, môže mať negatívny vplyv na vnímanie a dôveryhodnosť verejnosti k funkcii, ktorú zastáva a inštitúcie, ktorú reprezentuje," uzavrel Lenč.