Bujňák: Vážneho odvolanie je neplatné

, 13.09.2020 12:41

Expresné odvolanie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Ľubomíra Vážneho (Smer) vyvoláva pochybnosti o zákonnosti celého procesu. Ústavný právnik Vincent Bujňák vysvetľuje, že kým jeho odvolanie neprejde mandátovým výborom a neodsúhlasí ho predseda parlamentu, tak jeho odvolanie je neplatné. Čo sa však týka Vážneho výhrad k dôvodom odvolania, jeho úspech na súde je otázny.

Podľa zákona o sociálnom poistení vláda odvolá generálneho riaditeľa poisťovne, ak si neplní zákonom stanovené povinnosti. Je štandardné, ak zákonnosť posudzuje politický orgán?

Už Ústava Slovenskej republiky hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. Jednou z kľúčových inštitúcií je pri sociálnej politike nepochybne aj Sociálna poisťovňa. Pokiaľ preto zákon o sociálnom poistení predpokladá odvolanie generálneho riaditeľa, ak si neplní povinnosti generálneho riaditeľa ustanovené zákonom, je v tom v nadväznosti na ústavu logika. Z textu zákona o sociálnom poistení je však zrejmé, že odvolanie je právnou otázkou, a preto samotná strata dôvery ku generálnemu riaditeľovi odvolanie v zmysle zákona neumožňuje. Neplnenie povinností je potrebné zdokumentovať.

VIDEO: Krajniak vymenil Vážneho za Káčera na čele Sociálnej poisťovne.

Akými ochrannými prostriedkami disponuje riaditeľ Sociálnej poisťovne, ak nepovažuje svoje konanie za protizákonné?

Sťažnosti fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv (ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd) prerokúva Ústavný súd. Máme s tým už skúsenosť z roku 2012, keď Ústavný súd vyhovel sťažnosti odvolaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a uznal, že bolo porušené jeho základné právo na inú právnu ochranu. Zaregistroval som v tejto súvislosti právny názor profesora Jána Mazáka, že toto rozhodnutie Ústavného súdu je dnes nepoužiteľné, lebo z iniciatívy vlády sa v roku 2015 zmenil zákon tak, že uznesenia vlády nie sú preskúmateľné súdom. Ústavný súd už minimálne dvakrát zopakoval, že v takýchto prípadoch musí vláda rešpektovať minimálny štandard procesných práv, ktorý je priamo vyvoditeľný z ústavy. Je preto otázkou, či by sa Ústavný súd priklonil k právnemu názoru profesora Mazáka, alebo by na zmenu zákona nedbal a povedal by, že výklad a uplatňovanie zákona musí byť v súlade s ústavou. Zároveň je vhodné doplniť ešte jeden rozmer veci. Ten, kto namieta neplatnosť skončenia pracovného pomeru, podáva najprv žalobu na všeobecný súd.

Keď bol v roku 2011 odvolaný z tohto postu Dušan Muňko, tak Ústavný súd konštatoval porušenie jeho práv okrem iného aj preto, že nedostal možnosť, aby sa k veci vyjadril. Je stanovený primeraný čas na vyjadrenie?

<An> Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu mi je známy prípad, keď obecné zastupiteľstvo ukladalo pokutu starostovi v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, a žiadosťou zo 6. decembra 2016 ho požiadalo uviesť relevantné skutočnosti do 9. decembra 2016. Na námietku k neprimeranej dĺžke lehoty reagoval Ústavný súd tak, že funkcionár mohol požiadať o predĺženie lehoty na oznámenie požadovaných skutočností, čo však neurobil. Nie je preto vylúčené, že by toto Ústavný súd zopakoval.

Ľubomír Vážny je aj poslancom. Podľa zákona musí skončenie pracovného pomeru poslanca odsúhlasiť predseda Národnej rady a tiež to musí prerokovať aj mandátový výbor. Inak je zo zákona odvolanie neplatné. Aké právne následky vyplývajú z takéhoto stavu?

Pracovnoprávnym následkom je, že ak dostal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak sa s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite, a samotný zamestnanec oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, jeho pracovný pomer sa nekončí. Výnimkou je, ak súd povie, že ďalšie zamestnávanie nemožno spravodlivo požadovať. Zamestnancovi sa poskytne náhrada mzdy a jej výpočet stanovuje zákon.

VIDEO: Fico a Vážny: Vláda si vymyslela dôvody na odvolanie Vážneho.

Znamená to teda, že Vážny je zo zákona stále riaditeľom a že právne úkony novovymenovaného riaditeľa spojené s výkonom jeho funkcie sú neplatné, keďže do funkcie nastúpiť nemohol?

Štandardom je, že sa poskytuje v tomto smere ochrana tretím osobám, aby neboli kvôli vzniknutej situácii negatívne dotknuté na svojich právach. Napríklad aj Správny súdny poriadok uvádza, že ak súd na podklade žaloby určí, že žalobcova funkcia napríklad starostu alebo primátora trvá, nie sú tým dotknuté právne účinky rozhodnutí vydaných v čase, v ktorom žalobcovi nebolo umožnené funkciu vykonávať. Bolo by žiaduce, aby sa podobne interpretoval aj zákon o sociálnom poistení, s ohľadom na požiadavku právnej istoty. Je to však na hrane. Kým nie je splnená požiadavka podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, môžeme konštatovať, že skončenie pracovného vzťahu s generálnym riaditeľom je neplatné.

Ako možno sanovať tento protiprávny stav? Stačí dodatočné prerokovanie mandátovým výborom a odsúhlasenie predsedom parlamentu?

Čím skôr zasadne mandátový a imunitný výbor a vec prerokuje, tým skôr bude môcť predseda Národnej rady uplatniť svoju právomoc. Keď sa tak stane, požiadavka podľa zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov bude splnená.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Ľubomír Vážny #Sociálna poisťovňa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku