Na ostrú kritiku ambulantných lekárov, ktorí odmietajú možnosť testovania podozrivých na koronavírus, zareagoval aj rezort zdravotníctva. Ten chce o postupe s lekármi ešte diskutovať.
Ministerstvo preto prehodnotí svoje odporúčanie. „Odborníci z ministerstva zdravotníctva situáciu ešte podrobne prekonzultujú so zástupcami Asociácie súkromných lekárov a dohodnú spoločné riešenie. Cieľom je, aby boli lekári chránení pred rizikom nákazy a rovnako tak aj pacienti,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Práve súkromníci na problém upozornili ako prví.
„V súlade s platným pandemickým plánom majú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v ambulantnej sfére povinnosť mať zabezpečené osobné ochranné pomôcky na jeden mesiac. Testovanie na ochorenie COVID-19 primárne prebieha na mobilných odberových miestach, praktickí lekári testovanie nateraz nezabezpečujú,“ dodala Eliášová.
List nahneval lekárov
Rezort zdravotníctva zaslal list samosprávnym krajom na začiatku druhého septembrového týždňa. V ňom sa uvádza zoznam ochranných pomôcok, ktoré si majú lekári v ambulanciách pripraviť do zásoby, medzi nimi aj testovacie súpravy na výter z nosa a ústnej dutiny, z ktorých sa zisťuje prítomnosť koronavírusu.
"Na jednej strane si v ambulanciách majú lekári spraviť ich zásoby. Na druhej strane sa otvárajú veľkokapacitné odberové miesta, kam majú pacientov smerovať, o čom hovorí aj usmernenie zdravotných poisťovní,“ poukázal Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov. Tieto testy nemajú kód v zozname zdravotných výkonov, preto je pre lekárov otázne, kedy má k nim odborník pristúpiť a ako budú ambulanciám hradené.
Lekári tiež nevedia, koľko súprav si majú zabezpečiť, odkiaľ ich majú vziať a kedy a ako ich začať používať. „Nevieme, kde vzorky budeme posielať, ani ako. Je to veľa otázok – a nedostali sme žiadnu odpoveď,“ uviedol Šóth. Asociácia poslala ministerstvu list, v ktorom žiada o vysvetlenie novej povinnosti a vyjadruje protest proti nej. „Nevieme ani, kedy by sme mali robiť tie testy – po ordinačných hodinách, vo vyčlenenom dni? Načo vôbec si to máme zabezpečiť, keď pracovníci veľkokapacitných odberových miest majú dostatok ochranných pomôcok na takéto testovanie?“ argumentoval pre Pravdu Šóth.
V zásobe na mesiac musia mať praktickí lekári aj ochranné rukavice, respirátory, ochranné štíty, rukavice či plášte. „Len pri základných osobných ochranných prostriedkoch ide skoro o štyritisíc eur.“ skonštatoval Šóth.
Ide o odporúčanie
Samosprávne kraje pre Pravdu potvrdili, že list dostali a rozposlali ho svojim ambulantným lekárom. „Informovali sme ich e-mailom na adresy, ktoré máme k dispozícii, rovnako ich reakcie sme písomne tlmočili ministrovi zdravotníctva,“ povedala Lenka Štepáneková, hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja.
Vysvetlila však, že povinnosť zásob PCR testov rezort neprikazuje, len odporúča. „Toto odporúčanie bolo podľa informácií priamo z ministerstva zdravotníctva zaslané v súvislosti s prípravou na druhú vlnu pandémie,“ dodala hovorkyňa.
Niektoré župy informovali o novom odporúčaní hneď, ako list ministra prišiel, iné minulý týždeň. „Dňa 17. septembra som vydal Usmernenie pre ambulantných poskytovateľov, v súvislosti so zabezpečením tridsaťdňovej zásoby ochranných zdravotných pomôcok nad rámec mesačnej spotreby a dodržiavanie všetkých nariadení ústredných krízových orgánov. List ministra zdravotníctva však neobsahuje nariadenie o zásobe PCR testov. Ide o rozhodnutie Pandemickej komisie vlády, ktoré má odporúčací charakter pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a mali by ho rešpektovať,“ doplnil Ľubomír Ševčík, lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja.
O nových odporúčaniach informovali lekárov všetky župy okrem Bratislavskej. „List pána ministra Bratislavský samosprávny kraj lekárom v kraji nerozoslal. Župan Juraj Droba pripravil odpoveď pánovi ministrovi, v ktorej mu vysvetľuje dôvody pre toto konanie. Lekárom z nijakej platnej právnej regulácie nevyplýva povinnosť zabezpečiť si zdravotnícky materiál v štruktúre a rozsahu, ako uvádza v liste pán minister,“ vysvetlila hovorkyňa kraja Lucia Forman.
Najvážnejšie podľa Drobu je, že veľká časť položiek v zozname pomôcok sa nedá zohnať na trhu. „Lekári si nemajú ako zadovážiť napríklad jednorazový ochranný oblek alebo respirátor FFP3. Bratislavský samosprávny kraj oslovil štyroch najväčších veľkodistribútorov liekov a zdravotníckych pomôcok. V množstvách, ktoré by boli potrebné pre všetky všeobecné ambulancie v kraji na 30 dní, nedokážu takéto zásoby ochranných pomôcok zabezpečiť ani veľkodistribútori. Nehovoriac o poslednom aspekte, a tým je cena,“ priblížila Forman. Cena vytvorených 30-dňových zásob sa podľa odhadov pohybuje medzi 500 až 1 500 eurami na ambulanciu, ktoré si poskytovateľ platí sám. „Samospráva sa domnieva, že by nedostatkové pomôcky mal poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zabezpečiť štát,“ uzavrela Forman.
Povinnosť je v pandemickom pláne
Povinnosť vytvoriť si zásoby ochranných pomôcok vyplýva ambulantným lekárom z pandemického plánu, ktorý komisia prijala 11. augusta. Ambulantní lekári sa tak majú nachystať na druhú vlnu pandémie a na prípad, že bude vyhlásený núdzový stav v krajine. „Ochranné pomôcky budú opakovane distribuované zo Správy štátnych hmotných rezerv tak, ako to bolo počas prvej vlny pandémie,“ uistil Ševčík.
Samosprávy nespokojnosť lekárov evidujú. O nevôli hovorí aj Lucia Šmidovičová, riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu Trnavského samosprávneho kraja. Podľa nej sa im zvýšia náklady na chod ambulancií. „A tie nateraz nie sú kompenzované vládou ani ministerstvom zdravotníctva či vnútra,“ skonštatovala Šmidovičová.
Kraje pripomínajú, že na vykonávacie predpisy nemajú dosah. „Bolo však avizované, že bližšie informácie nielen ohľadom PCR testov by mali byť zaslané z ministerstva zdravotníctva v najbližšej dobe,“ uviedla Daša Jeleňová, hovorkyňa prešovskej župy.
Chrípka a COVID-19 nejdú dokopy
Všeobecných lekárov list prekvapil. Valéria Vasiľová, všeobecná lekárka pre dospelých, členka Prezídia aj Rady Slovenskej lekárskej komory upozorňuje, že testovať podozrivých pacientov počas blížiacej sa jesennej chrípkovej epidémie je nereálne.
„Každý pacient, ktorý príde do ambulancie s teplotou, je podozrivý na koronavírus. Pritom môže ísť o chrípku, nachladnutie či virózu. Počet pacientov počas chrípkovej sezóny je pritom dvoj- až trojnásobný,“ upozornila Vasiľová. Počet návštev pacientov v ambulancii s respiračným ochorením je 38-krát vyšší ako v nemocniciach. Pravdepodobnosť šírenia infekcie medzi čakajúcimi pacientmi, ako aj od pacienta na zdravotnícky personál, je preto vyššia. Lekári na testovanie nemajú ani časový priestor. „Robíme každý deň od rána do tretej, štvrtej popoludní, niekedy dlhšie. Neviem si predstaviť, kedy by sme robili odbery. Plus sa k tomu treba špeciálne obliekať. V ochrannom oblečení vydržíme tak dve až tri hodiny,“ dodala odborníčka.
Problém býva pre lekárov zohnať aj dostatočný počet ochranných pomôcok. „Uvítala by som tiež, keby zdravotné pomôcky boli dostupné. Rúška sa predávajú po eure, počas prvej vlny sa rúška ani kúpiť nedali a išli sme v prvej línii bez dostatočných ochranných pomôcok, zháňali sme ich za trojnásobné ceny. Za čo si teraz máme kúpiť pomôcky?“ poukázala na záver Vasiľová.
Požadované ochranné pracovné pomôcky pre lekárov na 30 dní
- jednorazový ochranný oblek
- ochranné okuliare
- respirátor FFP 3
- respirátor FFP 2
- ochranná polomaska
- filter k ochrannej polomaske
- vrece na biologický odpad
- rukavice chirurgické nesterilné
- jednorazový plášť
- návleky na obuv
- chirurgická maska (rúško) – jednorazové
- chirurgická maska (rúško) – viacrazové/antibakteriálne
- širokospektrálny dezinfekčný prostriedok (liter/rôzna koncentrácia)
- odberová súprava na odber klinickej vzorky (výterový, neinfekčný)
- RT – PCR test
- čiapky
- ochranný štít
Zdroj: Výzva MZ SR